Radovan Kavický's Blog, page 7

January 9, 2016

Radovan Kavický o tom ako vláda hospodári s verejnými financiami, TA3, Hosť v štúdiu, 29.4.2013

2013_4 Pôvodne publikované 29. 4. 2013
http://www.ta3.com/clanok/1018870/hos...

O tom ako vláda hospodári s verejnými, teda našimi peniazmi, sme sa podrobnejšie rozprávali s ekonómom Radovanom Kavickým.

Video nie je možné zobraziť pre zmenu poskytovateľa videoobsahu.

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 03:25 • Tags: 2013, 2013_4, archives, eu, mesa10

Radovan Kavický: Vydieranie Cypru, amreport.sk, 10. 3. 2013

2013_3 Pôvodne publikované 10. 3. 2013

Za drámu akú v uplynulých dňoch napísali a predviedli európski a cyperskí politici by sa nemusel hanbiť ani sám Shakespeare a nazvať celý proces vyjednávaním môže skutočne len cynik, lebo toto bolo dámy a páni, ukážkové a bohapusté vydieranie.

Cyprus, ako malá otvorená ekonomika, ktorá prijala euro len o rok skôr ako Slovensko bola politikmi z Európskej komisie a Eurogroup pritlačená k múru (kvôli 10 mld. eur „pomoci“ z eurovalu, čo je viac ako polovica ročného cyperského HDP) takým spôsobom, aký nemal a nemá obdobu v civilizovanej Európe.

Keď nám na Slovensku pred vyše rokom padla vláda na navýšení eurovalu argumentovalo sa okrem iného i tým, že ide o nástroj pomoci a solidarity v rámci eurozóny. Ten istý euroval, ktorý sme umožnili schváliť, sa teraz stal nástrojom na politické vydieranie Cypru. Pôvodný „návrh“ hodený na stôl znel jednorazová daň 9,9 percenta z bankových vkladov nad 100 tisíc eur, 6,75 percenta pri vkladoch do 100 tisíc eur. Okrem iného úprava korporátnej dane a privatizácia štátneho majetku. Prvá reakcia cyperských politikov bola výsostne logická, previedli si takmer 4,5 miliardy eur na svojich účtoch do bánk mimo Cypru. Druhou reakciou bolo, že tí istí politici, ktorí podľa zástupcov Európskej komisie a Eurogroup vraj súhlasili a sami prišli s týmto návrhom jednorazového, jednosmerného a nezmyselného (jednotná výška garancie platná na vklady vo všetkých členských krajinách EÚ je práve 100 tisíc eur) transferu, sa postavili na stranu svojich občanov a tento návrh v parlamente odmietli. Kto to celé teda navrhol a najmä prečo nie je do dnešného dňa úplnejasné (tieto zasadnutia a rokovania sú neverejné). Hovorí sa otvorene o prerieknutiach Dijsselbloema ako šéfa Eurogroup vo vzťahu k novinárom, ktorého slová o „spravodlivosti“ pôvodného návrhu vyvolali krátkodobo paniku na finančných trhoch, no jedno je isté, niektorá zo zúčastnených strán klame. A pri tejto príležitosti sa nedá nespomenúť si na Dijsselbloemovho predchodcu Junckera, ktorý považoval lož, za svoj pracovný nástroj.

Teda dočasná, hoci opodstatnená panika a konečný výsledok je ten, že Cyprus po enormnom tlaku (po tom, čo ruskí vyjednávači ponechali Cyprus svojmu osudu, boli voľby len dve, teda kolaps cyperského bankového systému a tým aj takmer celej ekonomiky alebo pristúpenie na požiadavky) ústúpil a tak po zákonoch o dohľade nad pohybom kapitálu, zriadení fondu solidarity a reštrukturalizácii bánk Cyprus súhlasil so zmrazením a „zdanením“ nepoistených vkladov nad 100 tisíc eur. Mediálne sa táto dohoda prezentovala ako úspech vyjednávačov Európskej komisie a Eurogroup (MMF mal výhrady už k pôvodnému návrhu, ktorý znamenal nebezpečný precedens a zásah zásah do majetkových práv všetkých obyvateľov Cypru) a ako prehra ruských miliardárov. No v skutočnosti je podľa údajov BIS (Bank for international settlements) subjektov a krajín namočených v tomto probléme ďaleko viac. Okrem pobúrených ruských oligarchov, aj grécki podnikatelia a nemecké dôchodkové fondy, popredné britské banky a mnohí ďalší.

Daňový raj v rámci eurozóny sa behom pár týždňov zmenil na daňové peklo aj s „pomocou“ vrcholných predstaviteľov krajín eurozóny.

Ktorá z krajín bude ďalšou „problémovou“ v poradí a koľko podobných kríz si ešte vytrpíme než európski politici konečne pochopia, že eurozóna v súčasnej podobe nie je a nikdy ani nebola optimálnou menovou oblasťou?

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 03:14 • Tags: 2013, 2013_3, archives, eu, mesa10

Radovan Kavický: u(Grillo)vaná Európa, amreport.sk, 3. 3. 2013

2013_3 Pôvodne publikované 3. 3. 2013
http://www.amreport.sk/2013/03/ugrill...

Pôvodne som chcel dnes písať o úplne inej téme, no nemôžem inak pretože to, čo sa odohralo v uplynulých dňoch si skrátka vyžaduje reakciu. Riziková prirážka na talianske 10 ročné dlhopisy dosahuje najvyššie úrovne od decembra minulého roku a tak znova atakuje hranicu 5%, akcie viacerých talianských bánk (z ktorých niektoré, napríklad Intesa ale aj UniCredit, majú aktivity aj na Slovensku) sa prepadli o takmer desatinu svojej hodnoty. Čo také sa udialo? Nuž voľby a najmä ich skutočne dychberúce výsledky.

To, že vyhrá ľavica na čele Bersani (bývalým komunistom, známym eurofilom a vytrvalým obhajcom myšlienky Spojených štátov európskych) sa dalo predpokladať, no nikto neočakával, že to bude také tesné víťazstvo nad navrátilcom do politiky Silviom Berlusconim a hneď na treťom mieste sa ocitne silno protieurópska, ba priam anarchistická strana bývalého komika a populárneho bloggera Beppe Grilla. Ten tak získal mimoriadne postavenie na talianskej politickej scéne a má tak v rukách moc rozhodovať o budúcej koalícii. V krajine, ktorá je zaťažená enormným dlhom viac ako 2 bilióny eur a je nútená prijímať veľmi zložité reformy sa k moci a do kľúčovej pozície na politickej scéne dostal človek ktorý odmieta úsporné rozpočtové opatrenia, zároveň hovorí o znížení daní, výraznom odpise talianskeho dlhu, náraste výdavkov najmä na zdravotníctvo a takzvanú „zelenú ekonomiku“, ale aj napríklad o zavedení 20 hodinového pracovného času týždenne.

Jeho hnutie „piatich hviez“ je okrem iného i v príkrom rozpore s víziou kruhu z hviezd dvanástich na modrom podklade. Po britskom premiérovi je ďalším politikom v poradí, ktorý otvorene presadzuje referendum o zotrvaní krajiny v Eurozóne. Na rozdiel od Davida Camerona má však on svoju politickú budúcnosť už teraz istú.

Už teraz sa Grillovi vrhá do „koaličnej náruče“ Bersani, no je veľmi pravdepodobné, že sa v Taliansku nakoniec vytvorí menšinová, úradnícka vláda keďže sám Grillo ešte predvoľbami, ale aj po nich vstup do koalície vylúčil. Vyjadril sa doslova, že bude zákon po zákone, reformu po reforme prechádzať a „schvalovať“. Čo to ale reálne znamená? Prečo tieto výsledky vyvolali oprávnené, hoci tlmené, zdesenie naprieč krajinami EÚ a aj v Európskej komisii?

Pre získanie lepšej predstavy o tom nakoľko závažný problém to je si skrátka nakombinujte nacionalisitický europesimizmus Richarda Sulíka s ukážkový populizmus Matoviča a podivuhodnú rétoriku hnutia 99 percent. Na Grillo-vom blogu, len veľmi ťažko nájdete nejaký program, alebo ucelenú koncepciu. Hovorí o enormnej korupcii a zosadení ľudí pri moci, ale aj o „novom Woodstocku“ a „vojne generácií“, ktorú začal svojou obdobou „pochodu na Rím“.

Čo už k tomu len dodať? Snáď nejaký smutno-vtipný výrok. Minulý týždeň podpredseda Európskej komisie, Maroš Šefčovič, v Bratislave vyhlásil:

„Dnes už len málokto považuje koniec eura za naozaj reálnu možnosť. Kontinent so súčasnými nástrojmi a inštitúciami už podobnú krízu nezažije.“

Zaznačme si tieto slová, lebo ide o ďalší zo série hlbokých omylov. Situácia je v skutočnosti ďaleko vážnejšia, než sme ochotní si dnes pripustiť. Nevhodná, ba doslova chybná politika európskych lídrov tak ďalej povzbudzuje k činnosti primitívnych nacionalistov a v konečnom dôsledku aj dáva vo viacerých krajinách moc do rúk „odstredivým silám“ na národnej úrovni. Grillo je ukážkovým príkladom toho k čomu toto chybné smerovanie vedie. Poučíme sa?

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 03:02 • Tags: 2013, 2013_3, archives, eu, mesa10

Radovan Kavický: Falošní živnostníci, amreport.sk, 25. 2. 2013

2013_2 Pôvodne publikované 25. 2. 2013
http://www.amreport.sk/2013/02/falosn...

Jedným z dôsledkov reforiem po roku 2002 (daňovo-odvodových aj pracovnoprávnych) bol okrem iných i ten, že nastal výrazný rast počtu živnostníkov (takmer zdvojnásobenie oproti necelých 200-tisíc v roku 2002). Štatisticky nám tento nárast pomohol vylepšiť ukazovateľ miery nezamestnanosti. Kto podniká, aj keď reálne nie, ale skôr len na papieri, predsa nie je nezamestnaný. Živnostníci sa postupne stali zaujímavou a pomerne významnou socioekonomickou skupinou, na ktorú sa zacielila pozornosť v súvislosti s potrebou konsolidácie verejných financií.

Už za bývalej vlády sa hovorilo o takzvaných „falošných živnostníkoch“, ktorí sa stali nakoniec jednou z tém pomerne zásadne rozdeľujúcich bývalú koalíciu. Za novej, jednofarebnej vlády sa však, zdá sa, nie je s kým „hádať“ a tak dodatočné zdanenie a zodvodnenie živnostníkov témou nebolo a nie je. Vláda sa s nimi vraj „dohodla“, rozhodlo sa a je to dnes realitou.

Politici naprieč politickým spektrom si jednoducho zaumienili, že i z toho malého „živnostenského koláča“ ukroja viac. V tomto kontexte vyznieva absurdne kritika bývalého ministra, lebo je to principiálne rovnaký krok, aký by urobil aj on, ibaže teraz sa tak stalo nie v žlto-zelenom, ale bledočervenom prevedení. To podstatné však je, že z pohľadu reálnej daňovo-odvodovej záťaže sa tak „zrovnoprávňujú“ zamestnanci spolu so živnostníkmi, teda s časťou podnikateľov a dohodármi. Nepopiera sa tým však aj jeden z cieľov reforiem (daňovo-odvodových, ale aj podpory podnikania a zníženia nezamestnanosti) z roku 2002? Ak tieto parametre u zamestnancov i živnostníkov a dohodárov majú byť po novom zhruba rovnaké, prečo vôbec i naďalej formálne odlišovať tieto jednotlivé typy príjmov?

Argument, že pôvodným nastavením sa zneužíval systém a obchádzali pravidlá, čím štát reálne strácal zdroje, neobstojí. Pôvodná idea bola rozlíšiť jednotlivé typy príjmov, vrátane mimopracovného pomeru a im nastaviť aj špecifické odvodovo-daňové parametre, aby sa zabránilo obchádzaniu zákona. Toto rozlíšenie malo v kontexte reforiem svoj zmysel, ktorý evidentne chápu aj samotní politici, pretože koncom minulého roka si presadili výnimku a svojich poslaneckých asistentov i naďalej nútia do živností. Alebo snáď predsa platí ich logika a tak aj oni „zneužívajú systém“ a vedome vytvárajú „falošných živnostníkov“, z ktorých „štát reálne stráca“ zdroje na svoju činnosť? Predstavitelia štátu motivujú istú skupinu ľudí, svojich asistentov, obchádzať štát a zaraďovať sa k „falošným živnostníkom“?

Jedným z dôsledkov tohto „nového biču na falošných živnostníkov“ je to, že živností postupne ubúda a ubúdať pravdepodobne bude i naďalej. Byť živnostníkom sa stalo luxusom a tí z nich, ktorí chápu, čo sa tu udialo, konali promptne už minulý rok. Mnohí zrušili živnosť a založili si firmu, kde sa azda i „samozamestnali“ za minimálnu mzdu a teda aj minimálne dane a odvody. Možno sa dožijeme i toho, že sa jedného dňa v tomto kontexte bude minister financií vystatovať štatistikami a argumentmi typu: „Pozrite, je kríza a napriek tomu nám v ohromných počtoch vznikajú nové firmy. Slováci sú podnikaví, čo je predsa skvelé.“

Treba sa zamyslieť, či toto bol krok správnym smerom a či to nie je len návrat k obdobiu pred rokom 2002. Alebo je snáď niekto, kto naivne verí, že štát si pri tejto úrovni „verejných služieb“ zo „živnostenského koláča“ aj reálne ukrojí viac?

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 02:54 • Tags: 2013, 2013_2, archives, eu, mesa10

Radovan Kavický: Redukcia solidarity, amreport.sk, 18. 2. 2013

2013_2 Pôvodne publikované 18. 2. 2013
http://www.amreport.sk/2013/02/redukc...

Únia má rozpočet, Fico je spokojný. Tak to je asi jediný, alebo jeden z mála, pretože Európska únia rozpočet na najbližšie obdobie ešte ani zďaleka nemá a hovoriť o spokojnosti nie je na mieste. Fakty.

Rozpočet EÚ skutočný rozpočtom fakticky nie je keďže nie je podložený spoločnou rozpočtovou a fiškálnou politikou. EÚ nie je zatiaľ fiškálnou úniou preto hoci ho „rozpočtom EÚ“ voláme má charakter skôr „spoločného fondu“, ktorý na báze solidarity a priorí prerozďeluje spoločné finančné prostriedky, ktorými sú príspevky všetkých členských krajín a ktoré tak smerujú od tých bohatších najmä k chudobnejším krajinám. A práve o postupné vytrácanie ochotybohatších krajín doplácať na ostatných ide a je to čiastočne pochopiteľné. Sme v kríze, národné štáty sú nútené šetriť prečo by teda nadnárodné zoskupenie malo postupovať inak ako členské štáty samotné.

Problém je však v tom, že sa tak postupne porušuje a vytráca jeden zo základných princípov na ktorých EÚ stojí, teda solidarity, ktorej prejavom je práve únijný rozpočet. Závery rokovaní sú totiž také, že najbližších 7 rokov sa prerozdelí 960 miliárd eur, čo o desiatky miliárdmenej ako v predošlom rozpočtovacom období.
Zároveň dochádza i k redukcii príspevkov jednotlivých krajín v najbližších rokoch na ktorých sa plánuje vyzbierať 913 miliárd eur. Pripomeňme, že pôvodného návrhu Európskej komisie bol na úrovni vyše 1 bilióna eur. Úžasný výsledok, však?

A teraz späť do reality. Politická dohoda, ktorá sa dosiahla na pôde Európskej rady je v príkrom rozpore s článkom 310 (bod 1) Lisabonskej zmluvy v ktorom sa hovorí o tom, že príjmy a výdavky rozpočtu EÚ majú byť v rovnováhe. Táto dohoda v štýle „vlk sýty i koza celá“ je nereálna, nevykonateľná (ako sme si povedali nejde v skutočnosti o rozpočet, ale o prerozdeľovací mechanizmus, takže prerozdeliť sa v skutočnosti môže len toľko koľko sa vyzbiera, mínus výdavky na byrokraciu pochopiteľne...) a naráža i na pochopiteľný a silný odpor orgánu, ktorý ho v konečnom dôsledku schvaľuje. Tento návrh rozpočtu EÚ je postavený skutočne „na vode“ a je veľmi pravdepodobné, že buď neprejde, alebo sa do budúcna bude musieť v priebehu rozpočtovaného obdobia upravovať.

Prezident Európskeho parlamentu si napríkladu už teraz neberie servítky a hovorí o vetovaní tohto návrhu rozpočtu, ba v tejto súvislosti dokonca aj o použití tajnej voľby pri hlasovaní o tomto rozpočte na júlovej schôdzi parlamentu, kde sa bude a konečnom dôsledku rozhodovať, čo poslancom umožní hlasovať skutočne podľa svojho svedomia a nielen podľa politickej príslušnosti k danej frakcii v parlamente. Aj keby sa ale nakoniec aj tajne nehlasovalo odpor ku dosiahnutému politickému kompromisu vyjadrili už aj lídri štyroch najväčších politických frakcií Európskeho parlamentu. Je to aj preto, že prezident EÚ Van Rompuy skrátka, v snahe nájsť a dosiahnuť dohodu, niekoľko mesiacov obchádzal Európsky parlament a s jeho poslancami o týchto zmenách nerokoval. Priebežne si v rozpočte spolu s vrcholnými predstaviteľmi jednotlivých krajín upravovali a škrtali položky a teraz dúfajú, že poslanci im svojimi hlasmi „posvätia“ takúto výraznú redukciu rozpočtu.

Nie, únia zatiaľ nový rozpočet nemá. Spokojnosť? Kdeže... skutočná diskusia o rozpočte EÚ sa ešte len začína. Rozpočtové provizórium i naďalej hrozí. Lebo, ako vieme, pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté vôbec nič.

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 02:48 • Tags: 2013, 2013_2, archives, eu, mesa10

Radovan Kavický: Omyly eurooptimistov, amreport.sk, 11. 2. 2013

2013_2 Pôvodne publikované 11. 2. 2013
http://www.amreport.sk/2013/02/omyly-...

Euroskeptici sa mýlili. Skutočne? Je vôbec na mieste už dnes hodnotiť kto sa mýlil? Na obe otázky sa po prečítaní tohto neskráteného Stephensovho článku na Financial Times dá odpovedať jednoznačne. Nie.

Za prvé, Stephenson v článku vôbec nehovorí o euroskeptikoch, ale má na mysli takpovediac prehnaných pesimistoch pravdepodobne typu Nigela Farage-a (ale aj ďalších politikov britskej UKIP), ktorý svojho času nie len metaforicky, ale doslovne a asi
skutočne predčasne euro pochoval.

A teraz k druhej z otázok. Samotný Stephens v článku vraví o tom, že takpovediac binárne videnie len dvoch možností, teda dvoch ciest z ktorých jedna vedie k rozpadu súčasnej podoby EÚ a druhá k prehĺbeniu integrácie smerom k fiškálnej a politickej únii, je chybné. A to je práve bod v ktorom sa hlboko mýli, lebo presne pred touto voľbou stojíme a naďalej len veľmi opatrne zvažujeme ktorou z týchto ciest sa vybrať.

Jeden z mála ľudí, ktorí si závažnosť a dôležitosť tejto voľby uvedomujú je napríklad sám Barroso, ktorý o potrebnom prehĺbení európskej integrácie ako reakcii na krízu hovorí celkom otvorene.

Hoci na krok týmto smerom nedisponuje žiaden z európskych politikov mandátom od nás euro-občanov, pripravujú sa už konkrétne kroky, formuje sa takpovediac novodobý
Delorsov výbor a pripravuje plán prechodu k fiškálnej a neskôr politickej únii. Teda nielen sa o tomto smerovaní otvorene hovorí, ale najnovšie napríklad Európsky parlament plánuje minúť viac ako 2 milióny eur na propagandu namierenou tentokrát už menovite proti euroskeptikom, ktorá má cielene presadzovať, predovšetkým na internete, víziu že jedinou možnou cestou z krízy je „viac Európy, nie menej“.

Skutočne v Európe nemáme vážnejšie problémy a treba cielene šíriť takúto nezmyselnú propagandu? Významné osobnosti, ktoré Európu formovali a z historického hľadiska pretvorili do súčasnej podoby by sa isto obracali v hrobe pri pohľade na narastajúcu nezamestnanosť v Európe (navyše predovšetkým u mladých ľudí), štrukturálne problémy ekonomík hneď viacerých vyspelých štátov, ktoré sa naďalej čoraz viac zabárajú do európskej dlhovej krízy. Medzi posledné, ešte žijúce, osobnosti európskeho formátu patrí i sám Jacques Delors, ktorého možno označiť (spolu s Helmutom Kohlom) za ideového otca EÚ ako menovej a ekonomickej únie. Jeho v súčasnosti úplne otvorenú kritiku súčasných pomerov v únii by sme mali veľmi pozorne počúvať a odkaz ľudí ako on by sme si mali ctiť, lebo práve opustenie a nerešpektovanie pravidiel a systému (predovšetkým Maastrichtu a Paktu stability a rastu), ktorý oni nastavili, viedol k súčasným problémom. Mali by sme hovoriť otvorene o deficite demokracie v súčasnej Európe, ale i o tom, že v kolíske demokracie, kde sú európske dlhové problémy azda najvypuklejšie, aj v dôsledku niekoľko rokov trvajúceho „riešenia gréckej krízy“ sa momentálne v uniformách heiluje na námestí a ani v Nemecku mladí bez práce evidentne nechcú ostať pozadu.

Súčasné európske politické elity sú nielen týmto denno-denne usvedčované z neschopnosti riešiť podstatu problémov ktorým Európa, žiaľ, naďalej čelí. Je skutočne vážnym omylom interpretovať kritiku, upozornenia a zdvihnuté ukazováky euroskeptikov ako vážny problém a „súpera“ ktorému treba čeliť. Treba sa skôr viac počúvať a ponúkať konštruktívne riešenia, inak hrozí že nespokojosť s týmto súčasným stavom narastie natoľko, že sa Európa možno už čoskoro dočká i zdvihnutých prostredníkov.

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 02:30 • Tags: 2013, 2013_2, archives, eu, mesa10

Open Budget Initiative 2012

2013_1 Pôvodne publikované: 23. 1. 2013
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...

M.E.S.A.10 v médiách: Výsledky hodnotenia transparentnosti rozpočtu Open Budget Initiative (OBI) 2012

Reakcie v médiách k projektu Open Budget Initiative (OBI) 2012

SITA / Webnoviny.sk: Slovensko si v rozpočtovej transparentnosti polepšilo
http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-si-v-rozpoctovej-transparentn/615883-clanok.html

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 02:08 • Tags: 2013, 2013_1, archives, mesa10, obi

Výsledky hodnotenia transparentnosti rozpočtu Open Budget Initiative (OBI) 2012

2013_1 Pôvodne publikované 23. 1. 2013
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...

Slovensko sa v celosvetovom rebríčku rozpočtovej
transparentnosti, aj vďaka zmenám uskutočneným v tejto oblasti za
posledné dva roky, umiestnilo na 15. priečke zo 100 zúčastnených krajín.
So ziskom 67 bodov (z maximálneho počtu 100) sa v regionálnom
porovnaní krajín strednej a východnej Európy spolu s Českou republikou
posunulo na popredné miesta a tak sa z hľadiska transparentnosti
rozpočtového procesu priblížilo k Nemecku. Napriek pozitívnemu výsledku
naďalej pretrvávajú najmä v oblasti vykazovania, auditu a zapojenia
verejnosti do rozpočtového procesu mnohé a výrazné nedostatky.

Z analýz, ktoré v rámci projektu OBI (Open Budget Initiative)
po druhýkrát (prvé hodnotenie sa uskutočnilo v roku 2010) na Slovensku
uskutočnilo Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 vyplýva,
že v oblasti rozpočtovej politiky sa uskutočnili viaceré pozitívne
zmeny, ktoré sa týkajú predovšetkým zmien v štruktúre samotného
rozpočtu, no k pozitívnemu tredu tiež prispelo zavedenie fiškálnych
pravidiel pre verejný dlh a taktiež fiškálnej rady, ktorá najmä do
budúcna, v prípade postupného posilnenia kompetencií, môže výraznejšie
prispieť k zvýšeniu dohľadu nad hospodárením s verejnými zdrojmi. Aj
vďaka týmto zmenám sa Slovensko v rebríčku transparentnosti rozpočtu
posunulo až o 13 priečok a predbehlo tak napríklad Poľsko, ale aj
Chorvátsko, Bulharsko, či Ukrajinu. Otvorenejší rozpočtový proces majú v
regionálnom porovnaní už len Nemecko, Česká republika, Slovinsko a
Rusko.

[image error]

Nedostatky, ktoré naďalej pretrvávajú sa týkajú predovšetkým
zverejňovania podrobnejších informácií o dopadoch plánovaných zmien
vládnej politiky na verejné výdavky a priebežnom plnení rozpočtu počas
roka, ako aj o štruktúre verejného dlhu, finančných ale i nefinančných
aktívach štátu. Rozpočet by sa do budúcna nemal opierať len o jednu
makroekonomickú prognózu, ale mal by byť v tomto ohľade rozšírený a
rátať s viacerými scenármi hospodárskeho vývoja vrátane možných dopadov
týchto rôznych scenárov na verejné financie. Vláda, teda výkonná moc, by
vo vzťahu k zákonodarnej moci, čiže NRSR mala do budúcna viac
konzultovať či už presuny finančných prostriedkov, ale ja samotné
stanovenie rozpočtových priorít na najbližší rok a to dokonca ešte pred
podaním vládneho návrhu rozpočtu do parlamentu. Východiská rozpočtu by
sa mali opierať o jasne pomenované priority a zámery vlády na najbližšie
obdobie čo by následne mali odzrkadlovať aj priority samotného
rozpočtu. V neposlednom rade treba spomenúť naďalej pretrvávajúce
nedostatky z pohľadu auditu. V nasledujúcich rokoch by malo dôjsť k
dôslednému auditu nielen vybraných, ale všetkých rozpočtových výdavkov a
v prípade zistenia nedostatkov, či pochybení v oblasti nakladania s
verejnými zdrojmi, by malo dôjsť nielen k náprave ale aj zverejneniu
správy o tom aké a či vôbec nejaké kroky vláda po oboznámení sa z
výsledkami auditu vykonala.

Transparentnosť rozpočtu sama o sebe nestačí na zlepšenie správy
verejných financií a všeobecne vecí verejných. Iba transparentnosť v
kombinácii s osobnou angažovanosťou a účasťou verejnosti na celom
procese umožní maximalizovať pozitívne dôsledky výraznejšej otvorenosti
rozpočtového procesu voči verejnej kontrole. Na Slovensku, žiaľ, zatiaľ
neexistujú formálne požiadavky na zapojenie verejnosti do rozpočtového
procesu a absentuje i mechanizmus pre zapojenie verejnosti do
plánovania, schvaľovania ale i plnenia rozpočtu. Verejnosť síce má
možnosť podávať podnety ak zístí nedostatky v nakladaní s verejnými
zdrojmi no predovšetkým prakticky neexistuje následná spätná väzba od
vlády a najvyšších kontrolných inštitúcií, aby sa verejnosť dozvedela
ako bolo s daným podnetom naložené. Možnosť všetky tieto nedostatky
odstrániť a zapojiť verejnosť do celého rozpočtového procesu má možnosť
tak vláda, zákonodarný orgán ako aj najvyššie kontrolné inštitúcie.
Tieto opatrenia si nevyžadujú výrazné dodatočné zdroje na ich
realizáciu, chce to len vôlu a odvahu urobiť potrebné zmeny a zlepšiť
súčasný stav.

Hodnotenie OBI sa opiera o podrobnú analýzu každej jednotlivej fázy
rozpočtového procesu. OBI 2012 (Open Budget Initiative/Open Budget
Index), resp. OBS 2012 (Open Budget Survey) je jediný medzinárodne
uznávaný a každé dva roky aktualizovaný rebríček krajín z pohľadu
rozpočtovej transparentnosti. Pri porovnávaní krajín, podrobnej analýze
celého rozpočtového procesu a finálnom zostavovaní rebríčka sa vychádza z
metodiky Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a OECD. Výsledky
analýz sú verifikované dvoma nezávislými odborníkmi a priestor na
vyjadrenie navyše dostalo aj samotné ministerstvo financií. Prieskum u
nás prebiehal v období od júna 2011 do decembra 2012 a predmetom
hodnotenia bol prevažne štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy na
roky 2011-2013. Hodnotenie sa opakuje pravidelne každé dva roky,
najbližšie sa znova uskutoční v roku 2015.

Tlačová správa:

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/svk_obi2012_pressrelease_final.doc

Grafy

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/obi2012_v4vs.PIGS_graph3.jpg

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/obi2012_bestcountries_graph2.jpg

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/obi2012_regional_graph1.jpg

Medzi hlavné dokumenty vrámci OBI 2012 patria:

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/eng_obi2012_countrysummary_slovakia.pdf

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/svk_obi2012_countryreport_slovakia_final.doc

http://internationalbudget.org/wp-content/uploads/Slovakia_Questionnaire_OBS2012.pdf

http://internationalbudget.org/wp-content/uploads/OBI2012-Report-English.pdf (celá správa s výsledkami)

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/eng_obi2012_rankings_all.png (celkové poradie krajín za rok 2012)

http://survey.internationalbudget.org/#map

http://internationalbudget.org/wp-content/uploads/OBS2012-infographic.png

Dotazník za Slovensko

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/Slovakia_Questionnaire_OBS2012.pdf

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/Open-Budget-Questionnaire_Final_081120112.pdf

Medzinárodná tlačová správa:

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/eng_obi2012_pressrelease_international.pdf

Metodika projektu a kľúčové zistenia:

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/eng_obi2012_guide.pdf

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/Guide-OBS2012_English-Final.pdf

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/2012-Methodology1.pdf

Open Budget Survey 2012 Data Explorer

http://survey.internationalbudget.org/

Open Budget Survey 2012 Infographic

http://internationalbudget.org/wp-content/uploads/OBS2012-infographic.png

Open Budget Survey 2012 Full Report

http://internationalbudget.org/publications/obi-full-report-2012-english/

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/eng_obi2012_guide.pdf

Open Budget Survey 2012 Budget Document Library

https://docs.google.com/folder/d/0ByA9wmvBrAnZN3ZrdzNzcS1JZzg/edit?pli=1

Databázy s podrobnými údajmi aj o všetkých krajínách:

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/eng_dataset_obi_2006-2012_countries_all.xlsx

Akékoľvek ďalšie oficiálne informácie nájdete aj na stránke: http://www.openbudgetindex.org/

Respektíve na týchto stránkach aj o Slovensku:

http://survey.internationalbudget.org/#profile/SK

http://internationalbudget.org/what-we-do/open-budget-survey/country-info/?country=sk

http://www.internationalbudget.org/what-we-do/open-budget-survey/?fa=countryDetails&id=3927&countryID=SK

http://www.internationalbudget.org/who-does-budget-work/index.cfm?fa=groupDetail&country=Slovakia

VIDEO (vysvetľujúce ciele projektu OBI): http://www.youtube.com/watch?v=gOp8Rm85Rwc

http://www.youtube.com/user/centeronbudget

Infografika výsledky OBI 2012

http://www.mesa10.sk/subory/OBI2012/OBS2012-infographic.png

O projekte Open Budget Initiative, Open Budget Index 2012:

Open Budget Initiative – cieľom projektu je tvorba zrozumiteľných
analýz a prieskumov, ktoré hodnotia či vláda v danej krajine umožňuje
verejnosti prístup k informáciám o rozpočte a taktiež či táto vláda dáva
možnosť občanom podielať sa na rozpočtovom procese. Open Budget
Initiative je projektom IBP (International Budget Partnership), ktorá
spolupracuje s partnerskými organizáciami zo 100 krajín celého sveta za
účelom získania údajov pre celosvetový prieskum otvorenosti rozpočtov.
Podrobné výsledky prieskumu, vrátane mapy otvorenosti rozpočtov, sú
dostupné na stránke: http://www.openbudgetindex.org/

Kontakt pre médiá:

M.E.S.A. 10

Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy

Bajkalská č.25

827 18 Bratislava

tel. +421-2-54435328

email: mesa10@mesa10.sk

http://www.mesa10.sk

Radovan Kavický

kavicky@mesa10.sk

+421 949 716 214

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 02:04 • Tags: 2013, 2013_1, archives, mesa10, obi

Radovan Kavický: 20 rokov samostatnosti: (8) Výhľad pozície V4 v kontexte EÚ, amreport.sk, 21. 1. 2013

2013_1 Pôvodne publikované 21. 1. 2013
http://www.amreport.sk/2013/01/20-rok...

Nielen Slovenská republika, ale aj Európska únia (pod týmto názvom) v roku 2013 oslavuje 20 rokov svojej existencie. Je viac než pravdepodobné, že najbližšie desaťročia bude hospodársku politiku i ostatné politiky na Slovensku formovať buď súčasná, alebo iná podoba európskej spolupráce.

V priebehu niekoľkých krízových rokov sa uskutočnilo viac ako päťdesiat vrcholných politických stretnutí či samitov. Lenže ani po krokoch, ktoré znamenali prehĺbenie spolupráce, nie je kríza za nami a stále prešľapujeme na kraji priepasti. Naďalej sa točíme v začarovanom kruhu dlhovej krízy, z ktorej politici vidia východisko prevažne v prehĺbení integrácie a tesnejšej spolupráci smerom k fiškálnej a politickej únii.

Toto smerovanie však naráža na čoraz silnejší odpor verejnosti vo viacerých štátoch a môže byť zárodkom ďaleko väčších problémov než si v súčasnosti vieme čo i len predstaviť. Vlna primitívneho nacionalizmu, ba až militantného šovinizmu je skutočnou hrozbou, s ktorou sa tu zahrávame, ak politici budú i naďalej tlačiť na čoraz silnejšiu centralizáciu kompetencií bez politického mandátu od verejnosti. Takýto krok bez mandátu od občanov môže v konečnom dôsledku pochovať vznešenú ideu EÚ a európskej spolupráce.

Problémy presahujú hranice štátov

Aké sú však alternatívy? Jedným z najpodstatnejších a najsilnejších možností ako ovplyvniť ekonomiku je predovšetkým fiškálny a menový kanál. Nie však oddelene, ale v kombinácii. Bolo vrcholne nerozumné očakávať, že pri oklieštenom menovom kanáli (v rámci ekonomickej a menovej únie a presune tejto kompetencie na centrálnu úroveň, teda ECB) budú jednotlivé členské krajiny a ich vlády schopné reagovať na budúce krízy, či iné exogénne šoky, výlučne cez fiškálny kanál.

Pretrvávajúca hospodárska kríza v Európe sa stala dlhovou krízou konkrétnych krajín. V dôsledku vzájomnej prepojenosti a centralizácie časti kompetencií, konkrétne vo finančno-menovej oblasti, sa problém každej z nich stal aj vážnym problémom pre ostatné krajiny v danom zoskupení (v tomto prípade najmä eurozóny).

Návrhy pristúpiť k ešte hlbšej integrácii prichádzajú najmä od ekonomicky najsilnejších krajín, ktoré v posledných rokoch takpovediac „prebrali opraty“ integrácie, teda najmä od Nemecka a Francúzska. Otázka však je, ako nastaviť spoločne nové pravidlá ďaleko zmysluplnejšej a zdravšej európskej spolupráce? Jednou z odpovedí môže byť intenzívnejšia vyšehradská spolupráca, teda spolupráca a koordinácia spoločných cieľov krajín V4 v rámci modelu európskej spolupráce.

Spoločný vstup krajín V4 do EÚ

Prvá oficiálna slovenská žiadosť o členstvo v EÚ bola predložená už v roku 1995. No v Posudku k žiadostiam o členstvo, ktorý vypracovala Európska komisia, sa konštatovalo, že Slovenská republika vzhľadom na nestabilnosť ústavných inštitúcií a nedostatky vo fungovaní demokracie nespĺňa politické kritériá. Európska rada preto neodporučila otvoriť prístupové rokovania.

Obrat nastal po parlamentných voľbách roku 1998 a zostavení prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V decembri 1999 sa v hodnotiacej správe Európskej komisie konštatovalo, že Slovensko plní kodanské politické kritériá a bolo prizvané k rokovaniam o vstupe do únie. Celý proces trval tri roky. V decembri 2002 boli rokovania ukončené. Text schválenej Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii bol výsledkom prístupových rokovaní s predstaviteľmi EÚ a museli ho schváliť všetky členské aj pristupujúce krajiny (25 krajín vrátane zvyšných členov V4), EK, Európsky parlament a Rada ministrov zahraničných vecí. Tento text schválila NR SR 1. júla 2003.

Zmluva nadobudla účinnosť 1. mája 2004. Slovenská republika sa tak spolu s Maďarskom, Poľskom, Českou republikou a ďalšími šiestimi krajinami stala novým členským štátom Európskej únie.

Rozdielny pohľad na prijatie eura

Dňa 4. októbra 2003 (teda necelý rok po ukončení rokovaní o vstupe do EÚ, ale ešte pred samotným vstupom) sa v Ríme konala Medzivládna konferencia o inštitucionálnych reformách EÚ. Predmetom diskusie bol návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Táto zmluva okrem iného rušila právo vetovať rozhodnutia a bol navrhovaný mechanizmus hlasovania tzv. kvalifikovanou väčšinou (to dávalo výhodu pri hlasovaní veľkým krajinám únie, ako je napr. Nemecko či Francúzsko). Medzi ďalšie navrhované zmeny patrilo aj vytvorenie funkcie európskeho prezidenta (predsedu Európskej rady). Tento návrh bol po politických rokovaniach odmietnutý a bolo dohodnuté, že o texte tejto zmluvy sa ešte bude rokovať. Ako je známe, neskôr bol finálny text euroústavy tak vo Francúzsku, ako aj Holandsku odmietnutý. Muselo teda dôjsť k úpravám a tak euroústava pozmenená do podoby tzv. Lisabonskej zmluvy (prijatej v decembri 2007) sa nakoniec stala realitou.

V oblasti ekonomických reforiem, ktoré predchádzali vstupu do Európskej únie, Slovensko v mnohom predbehlo svojich susedov. Už v prístupových rokovaniach sa nové členské krajiny EÚ zaviazali pristúpiť k tretej etape ekonomickej a menovej únie. S týmto záväzkom súvisí aj prijatie eura ako platidla v hotovostnom a bezhotovostnom platobnom styku. Nikde však nebolo určené, kedy sa tak má udiať. Zatiaľ čo tri krajiny V4 (Česká republika, Maďarsko aj Poľsko) sú v tejto otázke stále zdržanlivé, na Slovensku padlo 28. novembra 2005 rozhodnutie vstúpiť do Európskeho menového systému, čo znamenalo krok smerom k prijatiu euru. Po dvoch posunoch centrálnej parity sa euro stalo 1. januára 2009 na Slovensku realitou.

Platforma krajín

Prirodzené väzby vyplývajúce z regionálnej blízkosti, ktoré boli postupne utvárané medzi krajinami V4, majú nielen obchodný charakter, ale aj svoje historické pozadie. Samotná myšlienka, ale aj reálne základy spolupráce v rámci V4 boli položené v roku 1991 (ešte ako V3, no po rozpade Česko-Slovenska samozrejme došlo ku zmenám aj v tejto oblasti), teda ešte predtým, než sa tieto krajiny rozhodli ísť cestou spoločného členstva v Európskej únii. V žiadnom z hlavných dokumentov však Európska únia nepristupuje k zoskupeniu krajín V4 ako k nejakej samostatnej politickej entite, ktorej spoločná pozícia, či názor vo vzťahu k európskym otázkam by mal nejakú váhu.

Skúsenosť s komunizmom aj s transformačným procesom

Toto zoskupenie krajín sa postupne pretransformovalo prakticky na platformu krajín, ktorá si v podstate ešte len formuluje svoju spoločnú pozíciu, ciele a postup. Pritom ide o krajiny, ktoré spája nielen spoločná historická skúsenosť s komunizmom, mentalita, kultúrne pozadie a tradície, ale aj strategické ekonomické záujmy a ojedinelá skúsenosť s mimoriadne zložitými reformami, transformačným procesom a prechodom na trhovú ekonomiku.

Tak ako Slovensko v reformnom úsilí za veľmi krátky čas nakoniec predbehlo okolité krajiny, aj V4 spoločne pri širšom európskom pohľade v mnohých oblastiach predbehlo západné krajiny. Až do prepuknutia krízy bolo najdynamickejšie rastúcou časťou a z ekonomického hľadiska skutočne zdravým jadrom v samotnom srdci Európy. Pre zvyšok Európy, ktorá po druhej svetovej vojne, nemusela zažiť komunizmus, by práve tieto štyri krajiny mali byť (a verme, že do budúcna aj budú) inšpiráciou, ako prekonať mimoriadne zložité ekonomické, sociálne či menové reformy a zo súboja s „neprajnosťou osudu“ nakoniec vyjsť víťazne a v mnohom dokonca predbehnúť i tú najvyspelejšiu časť Európy.

Ponúknuť Európe skúsenosť s transformáciou a reformami

Kríza v Európe prináša i novú príležitosť poučiť sa z minulých chýb a vyvarovať sa ďalších. Aplikácia prístupov a reforiem, ktoré úspešne fungujú v krajinách V4 by mohla i krajinám západnej Európy v mnohom pomôcť prekonať terajšie mimoriadne vážne ekonomické problémy, ktorým spoločne čelíme.

Ako však za súčasného stavu a politickej reality na poli európskej spolupráce dosiahnuť to, aby sa Európa vybrala cestou, na ktorej konci nie sú spory, strach a hroziaci rozpad, ale vízia Európy, ktorú mali aj jej zakladatelia po vojne? Odpoveď znie: Riešiť spoločné veci spoločne. A jediná, ale najmocnejšia sila, ktorú v tomto procese je možné používať, by mala byť sila argumentu.

Krajiny V4 vrátane Slovenska by sa mali chopiť tejto šance a využiť ju naplno. Majú na to nielen intelektuálny a politický potenciál, ale aj reálnu silu tieto zmeny presadiť a Európe pomôcť politicky i ekonomicky prežiť súčasné turbulencie.

Nevyhnutnosť spolupráce

V prípade krajín V4 dôležitosť spoločnej dohody na koordinovanom postupe vyplýva najmä z faktu, že na presadenie svojej vízie riešenia európskych záležitostí je nevyhnutné hľadať konsenzus a podporu aj iných krajín. Každá menšia krajina samostatne má len veľmi malú šancu presadiť riešenia na poli európskej politiky.

Európsky parlament, jediný priamo občanmi volený orgán v rámci súčasnej štruktúry Európskej únie, dnes pozostáva zo 754 členov (po voľbách v roku 2014 sa podľa Lisabonskej zmluvy tento počet zníži o troch členov v neprospech Nemecka). V rámci neho má samotné Poľsko 51 členov/hlasov, no krajiny V4 spoločne 108 členov/hlasov, čo je viac ako v súčasnosti 99 členov/hlasov Nemecka (po voľbách 2014 ich bude 96) a 74 členov/hlasov Francúzska. V prípade Európskej rady, ktorá primárne určuje politické smerovanie, je situácia a reálna politická sila nasledovná: z celkového počtu 345 hlasov v Rade je potrebné získať aspoň 255 hlasov na presadenie ktorejkoľvek zmeny. Nemecko disponuje 29 hlasmi, Francúzsko má 29 hlasov, Poľsko 27 hlasov, no krajiny V4 spoločne disponujú až 58 hlasmi, teda toľkými, čo Nemecko a Francúzsko dokopy.

Čo sa týka hlasovania, ale aj z ekonomického pohľadu (rozvinutý finančný trh a silná ekonomika) je Poľsko regionálnym lídrom. Avšak bez spoľahlivej spolupráce s prirodzenými partermi z regionálneho pohľadu (teda aj s krajinami V4, ale napríklad aj pobaltskými krajinami, teda Litvou, Estónskom a Lotyšskom a novými krajinami EÚ ako Rumunsko či Bulharsko) nemôže a pravdepodobne ani nebude úspešné pri presadzovaní riešení. Krajiny V4, sú takpovediac odsúdené na spoluprácu.

Nová výzva

Diskusia o európskom rozpočte a ďalšom programovacom období na roky 2014 až 2020 môže byť výzvou, respektíve možnosťou ukázať, že krajiny V4 sú schopné postupovať spoločne a koordinovane. Treba otvorene povedať, že pokiaľ nedôjde k politickej dohode na finálnej podobe rozpočtu EÚ (ktorá je momentálne po politickom pate koncom minulého roka stále v nedohľadne), je zbytočné otvárať nové témy. Práve táto téma sa ukazuje ako prioritná.

Avšak nielen konečná dohoda na samotnej výške transferu je dôležitá. Slovensko v spolupráci s okolitými krajinami by malo urobiť kroky smerujúce k nastaveniu zmysluplných a transparentných pravidiel v programovom období, aby došlo k zvýšeniu verejnej kontroly v celom procese schvaľovania budúcich eurofondov. Zefektívniť reálne čerpanie, spojiť sily aj v rámci V4 a koordinovane nasmerovať tieto zdroje tak, aby to prinieslo osoh nielen pre konkrétne krajiny ako také, ale pre celý región.

Like • 0 comments • flag

Published on January 09, 2016 01:57 • Tags: 2013, 2013_1, archives, eu, mesa10

Radovan Kavický: Rozpočtové netransparentnosti, amreport.sk, 24. 1. 2013

2013_1 Pôvodne publikované 24. 1. 2013
http://www.amreport.sk/2013/01/rozpoc...

Otázka väčšej otvorenosti rozpočtu a rozpočtového procesu, rozpočtovej a fiškálnej politiky je mimoriadne relevantná v kontexte prebiehajúcej európskej, ale aj globálnej finančnej krízy. Krajiny, ktoré v tejto oblasti podnikli potrebné kroky a otvorili sa verejnej kontrole, získali nielen väčšiu dôveru trhov, ktorú si dlhodobo udržiavajú, ale dosiahli aj zníženie nákladov na prefinancovanie svojho verejného dlhu.

Slovensko ide v tejto oblasti správnym smerom a aj v posledných rokoch podniklo viaceré pozitívne zmeny, či už v štruktúre samotného rozpočtu, alebo z hľadiska zavedenia fiškálnych pravidiel pre verejný dlh, ako aj fiškálnej rady ako novej inštitúcie, ktorej úlohou je primárne dohliadať na vládu v tejto oblasti. Tieto zmeny reflektuje aj posun v medzinárodnom rebríčku krajín z hľadiska transparentnosti rozpočtu, kde sa Slovensko posunulo až o 13 priečok na celosvetovo 15. miesto, čím sme predbehli nielen Poľsko, ale napríklad aj Chorvátsko, Bulharsko či Ukrajinu. Otvorenejší rozpočtový proces tak v regionálnom porovnaní majú už len Nemecko, Česká republika, Slovinsko a Rusko.

Napriek pozitívnemu výsledku naďalej pretrvávajú v oblasti rozpočtovej transparentnosti na Slovensku mnohé nedostatky. Transparentnosť rozpočtu totiž sama osebe nestačí na zlepšenie správy verejných financií a všeobecne vecí verejných. Na Slovensku zatiaľ neexistujú formálne požiadavky ani mechanizmus na zapojenie verejnosti do rozpočtového procesu. Verejnosť má možnosť podávať podnety, ak zistí nedostatky v nakladaní s verejnými zdrojmi, no stále neexistuje prakticky žiadna spätná väzba od vlády a najvyšších kontrolných inštitúcií, aby sa verejnosť dozvedela, ako bolo s daným podnetom naložené. V téme participatívneho rozpočtu sa dosiaľ urobilo málo konkrétnych krokov. Inšpiráciou v tejto oblasti by mohli byť krajiny, ktoré sa aj v rebríčku rozpočtovej transparentnosti OBI 2012 umiestili na popredných priečkach.

Pozitívne zmeny v oblasti transparentnosti a nakladania s verejnými zdrojmi sú potrebné a dôležité nielen z dôvodu stabilizácie deficitu štátneho rozpočtu a verejného dlhu, ale aj preto, aby tak v krátkodobom, ako aj dlhodobom horizonte dochádzalo k reálnemu prepájaniu fiškálnej politiky vlády s rozpočtovou politikou ministerstva financií. Rozpočet by mal nielen krátkodobo, ale aj v dlhšom horizonte plne odrážať priority vlády a jej program.

Vláda nezverejňuje podrobné informácie o dosahoch plánovaných politických/vládnych rozhodnutí na verejné výdavky, ale ani o štruktúre verejného dlhu. Z makroekonomického hľadiska žijeme v neistých časoch. Rozpočet by sa nemal opierať len o jednu makroekonomickú prognózu, ale mal by byť rozšírený a rátať s viacerými scenármi hospodárskeho vývoja vrátane možných dosahov na verejné financie. Vláda (výkonná moc) by vo vzťahu k NR SR (zákonodarná moc) mala do budúcna viac konzultovať či už presuny finančných prostriedkov, ale aj samotné stanovenie rozpočtových priorít, a to ešte pred podaním vládneho návrhu rozpočtu do parlamentu.

V neposlednom rade pretrvávajú aj nedostatky z pohľadu auditu. V nasledujúcich rokoch by bol potrebný dôsledný audit nielen vybraných výdavkov, ako je to dnes, ale všetkých rozpočtových výdavkov. V prípade zistenia nedostatkov, či pochybení v oblasti nakladania s verejnými zdrojmi by malo dôjsť k náprave a zverejneniu správy, aké a či vôbec nejaké kroky vláda po oboznámení sa s výsledkami auditu vykonala. Ak k takýmto zmenám v najbližších rokoch nedôjde, je možné, že súčasný pozitívny trend sa postupne vyčerpá a zvráti. Cesta štátov PIGS, teda Grécka, Španielska, Portugalska, či Talianska by mala byť mementom.

Like • 0 comments • flag