Radovan Kavický: Rozpočtové netransparentnosti, amreport.sk, 24. 1. 2013
http://www.amreport.sk/2013/01/rozpoc...
Otázka väčšej otvorenosti rozpočtu a rozpočtového procesu, rozpočtovej a fiškálnej politiky je mimoriadne relevantná v kontexte prebiehajúcej európskej, ale aj globálnej finančnej krízy. Krajiny, ktoré v tejto oblasti podnikli potrebné kroky a otvorili sa verejnej kontrole, získali nielen väčšiu dôveru trhov, ktorú si dlhodobo udržiavajú, ale dosiahli aj zníženie nákladov na prefinancovanie svojho verejného dlhu.
Slovensko ide v tejto oblasti správnym smerom a aj v posledných rokoch podniklo viaceré pozitívne zmeny, či už v štruktúre samotného rozpočtu, alebo z hľadiska zavedenia fiškálnych pravidiel pre verejný dlh, ako aj fiškálnej rady ako novej inštitúcie, ktorej úlohou je primárne dohliadať na vládu v tejto oblasti. Tieto zmeny reflektuje aj posun v medzinárodnom rebríčku krajín z hľadiska transparentnosti rozpočtu, kde sa Slovensko posunulo až o 13 priečok na celosvetovo 15. miesto, čím sme predbehli nielen Poľsko, ale napríklad aj Chorvátsko, Bulharsko či Ukrajinu. Otvorenejší rozpočtový proces tak v regionálnom porovnaní majú už len Nemecko, Česká republika, Slovinsko a Rusko.
Napriek pozitívnemu výsledku naďalej pretrvávajú v oblasti rozpočtovej transparentnosti na Slovensku mnohé nedostatky. Transparentnosť rozpočtu totiž sama osebe nestačí na zlepšenie správy verejných financií a všeobecne vecí verejných. Na Slovensku zatiaľ neexistujú formálne požiadavky ani mechanizmus na zapojenie verejnosti do rozpočtového procesu. Verejnosť má možnosť podávať podnety, ak zistí nedostatky v nakladaní s verejnými zdrojmi, no stále neexistuje prakticky žiadna spätná väzba od vlády a najvyšších kontrolných inštitúcií, aby sa verejnosť dozvedela, ako bolo s daným podnetom naložené. V téme participatívneho rozpočtu sa dosiaľ urobilo málo konkrétnych krokov. Inšpiráciou v tejto oblasti by mohli byť krajiny, ktoré sa aj v rebríčku rozpočtovej transparentnosti OBI 2012 umiestili na popredných priečkach.
Pozitívne zmeny v oblasti transparentnosti a nakladania s verejnými zdrojmi sú potrebné a dôležité nielen z dôvodu stabilizácie deficitu štátneho rozpočtu a verejného dlhu, ale aj preto, aby tak v krátkodobom, ako aj dlhodobom horizonte dochádzalo k reálnemu prepájaniu fiškálnej politiky vlády s rozpočtovou politikou ministerstva financií. Rozpočet by mal nielen krátkodobo, ale aj v dlhšom horizonte plne odrážať priority vlády a jej program.
Vláda nezverejňuje podrobné informácie o dosahoch plánovaných politických/vládnych rozhodnutí na verejné výdavky, ale ani o štruktúre verejného dlhu. Z makroekonomického hľadiska žijeme v neistých časoch. Rozpočet by sa nemal opierať len o jednu makroekonomickú prognózu, ale mal by byť rozšírený a rátať s viacerými scenármi hospodárskeho vývoja vrátane možných dosahov na verejné financie. Vláda (výkonná moc) by vo vzťahu k NR SR (zákonodarná moc) mala do budúcna viac konzultovať či už presuny finančných prostriedkov, ale aj samotné stanovenie rozpočtových priorít, a to ešte pred podaním vládneho návrhu rozpočtu do parlamentu.
V neposlednom rade pretrvávajú aj nedostatky z pohľadu auditu. V nasledujúcich rokoch by bol potrebný dôsledný audit nielen vybraných výdavkov, ako je to dnes, ale všetkých rozpočtových výdavkov. V prípade zistenia nedostatkov, či pochybení v oblasti nakladania s verejnými zdrojmi by malo dôjsť k náprave a zverejneniu správy, aké a či vôbec nejaké kroky vláda po oboznámení sa s výsledkami auditu vykonala. Ak k takýmto zmenám v najbližších rokoch nedôjde, je možné, že súčasný pozitívny trend sa postupne vyčerpá a zvráti. Cesta štátov PIGS, teda Grécka, Španielska, Portugalska, či Talianska by mala byť mementom.
