Radovan Kavický's Blog, page 12
January 7, 2016
Radovan Kavický o novej obdobe Paktu stability a rastu, aktualne.sk 04.10.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://aktualne.atlas.sk/eu-nechce-br...
Radovan Kavický o rozhodnutí európskych politikov vytvoriť nové prísnejšie pravidlá a novú, tvrdšiu a vynútiteľnejšiu obdobu Paktu stability a rastu pre aktualne.sk
EÚ nechce brať dlhy na ľahkú váhu, sprísňuje politiku
4.10. 2011, aktualne.sk, autor: Stanislava Luppová
Bratislava - Po rokoch života nad pomery si európski politici začínajú naplno uvedomovať dôležitosť rozpočtovej zodpovednosti.
Starého kontinentu sa zmocňujú obavy z toho, že sa eurozóna zosype ako domček z karát a šíriaca sa dlhová kríza predražuje dlhy aj krajinám, ktoré by ešte pred pár rokmi predávali svoje dlhopisy za omnoho výhodnejších podmienok.
Európske krajiny chcú spraviť všetko preto, aby svoje dlhy udržali pod kontrolou.
Európsky parlament tak pred pár dňami odsúhlasil prísnejšie pravidlá pre Pakt stability a rastu, niektoré krajiny chcú zakotviť dlhové stropy aj vyrovnané hospodárenie v ústavách.
Tak, aby to ďalšie vlády odrádzalo od enormného zadlžovania krajín.
Nové pravidlá
Európa sa síce už v roku 1996 dohodla na Pakte stability a rastu, ktorý okrem iného stanovuje maximálne deficity a dlhy, dohoda sa ale nedodržiavala. Európsky parlament však minulý týždeň v bezzubom pakte sprísnil podmienky. Krajiny by tak mali dostávať sankcie jednoduchšie.
"Vytvorenie nových prísnejších pravidiel a novej obdoby Paktu stability a rastu je správnym krokom, keďže tie staršie už tri roky takmer nikto nerešpektuje," komentuje zmeny analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 Radovan Kavický.
Europarlament sa napríklad dohodol na automatickejšom prideľovaní sankcií, ale aj na pokutách za klamlivé štatistické údaje.
Európska komisia dostane viac právomocí, vďaka čomu by mala môcť kontrolovať štáty, či pakt dodržiavajú. Budú sa môcť napríklad verejne vypočúvať ministri financií jednotlivých krajín, ministri by mali osobne vysvetľovať, prečo krajina nemá svoje dlhy pod kontrolou.
Držať dlhy na uzde
Či nové pravidlá skutočne donútia krajiny lepšie hospodáriť, je otázne.
Kavický sa obáva, že táto iniciatíva zostane iba na papieri, tak ako mnohé iné návrhy Európskej únie. "Respektíve je veľmi pravdepodobné, že po fáze politickej deklarácie bude absentovať aj reálne a vynútiteľné dodržiavanie týchto pravidiel," hovorí analytik MESA 10.
Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo ale pripomína, že európske krajiny majú v kontexte súčasných dlhových problémov omnoho väčšiu motiváciu zbavovať sa svojich dlhov. K rozpočtovej zodpovednosti ich tak nemusia dohnať prísnejšie pravidlá Paktu stability a rastu, ale skôr strach z toho, že svoje dlhy neunesú.
Bezzubosť pakt
Pakt stability a rastu diktuje európskym krajinám neprekročiť dlh nad 60 percent hrubého domáceho produktu a deficit nad tri percentá. Aj napriek tomu sa tieto pravidlá dlhodobo porušujú.
Krajiny mali byť za prílišné zadlžovanie pokutované, v praxi sa však žiadne sankcie neudeľovali. Najväčšie krajiny Európskej únie Nemecko a Francúzsko dokonca pakt porušovali permanentne, aj pred vypuknutím krízy.
"Pôvodné nastavenie sankčných mechanizmov Paktu stability a rastu dávalo krajinám, ktoré neplnili kritérium pre deficit verejných financií, niekoľkoročný čas na nápravu. Zdĺhavosť pôvodného sankčného paktu oslabovala jeho účinnosť, ktorá bola okrem iného aj predmetom politických rizík," vysvetľuje Vladimír Vaňo.
Dlhový strop na Slovensku
Okrem sprísnenia Paktu stability začínajú krajiny v strachu zo svojich dlhov zavádzať aj dlhové brzdy a najsilnejšie európske krajiny volajú po vyrovnaných rozpočtoch.
Na Slovensku sa momentálne pripravuje dlhový strop, na ktorom sa už dohodla koalícia s opozíciou. Na to, aby bola dlhová brzda zakotvená v Ústave SR, budú totiž potrebné aj opozičné hlasy. Podrobnosti o dlhovom strope zverejní finančný výbor v utorok.
Okrem toho ministerstvo financií počíta aj s nezávislou finančnou inštitúciou, ktorá by si mala posvietiť na nakladanie s verejnými financiami. Inštitúcia by mala podľa analytika UniCredit Bank Dávida Dereníka do budúcnosti zabrániť netransparentnosti a nedodržiavaniu rozpočtových výdavkov.
Článok v pôvodnom znení nájdete na: EÚ nechce brať dlhy na ľahkú váhu, sprísňuje politiku
Radovan Kavický o budúcnosti EÚ a trvalom Eurovale, TV Markíza, Televízne noviny, 23.09.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o budúcnosti EÚ a trvalom Eurovale, TV Markíza, Televízne noviny, 23.09.2011
Televízne noviny TV Markíza, 23.9.2011 od 6:03 min.
Radovan Kavický o nastavení dlhového stropu v SR a vývoji verejného dlhu za posledné obdobie, SME, 2.9.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://ekonomika.sme.sk/c/6038060/exp...
Experti už dlhový strop dohodli
vyšlo v denníku SME, 2.9.2011 str.9
Autor: Marianna Onuferová
Radovan Kavický o nastavení dlhového stropu v SR a vývoji verejného dlhu za posledné obdobie.
Základom kompromisu medzi koalíciou a opozíciou môže byť dohoda o dlhovom strope, ktorý by časom klesal.
Slovensko nemá problémy ako Grécko, Írsko alebo Portugalsko. Hoci nám rastie riziková prirážka, dokážeme si požičať lacnejšie než Španielsko a Taliansko.
Slovensko patrí medzi šesť krajín eurozóny, ktorých verejný dlh je pod „maastrichtskou“ hranicou 60 percent HDP.
Eurozóna je však pod tlakom finančných trhov. Aby sa dosahy dlhovej krízy obmedzili, politici hľadajú dohodu na zavedení takzvanej dlhovej brzdy cez ústavný zákon.
Presadiť hranicu, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovať, chce vláda aj podľa programového vyhlásenia.
Čas pre politikov
Politici z koalície a opozície zatiaľ nedospeli k dohode o hranici, sankciách či fiškálnej rade, ktorá by na to všetko mala dozerať. Nevylučujú, že to stihnú do októbrovej schôdze. No musia na to nazbierať aspoň 90 hlasov.
„Na expertnej úrovni sme sa viac¬menej dohodli. Teraz prebiehali politické rokovania vnútri klubov,“ tvrdí poslanec Anton Marcinčin (KDH). Riešením by podľa neho mohol byť dlhový strop na úrovni 50 percent HDP po určitom prechodnom období. Ak by sa táto hranica dohodla hneď, vláda by sa nevyhla sankcii.
Náš verejný dlh sa dnes blíži k 45 percentám HDP. Asi od tejto úrovne by začali plynúť sankcie. Prekročenie stropu by viedlo k pádu vlády.
„Nie je to ešte definitívne uzavreté,“ vraví poslanec Smeru Ján Počiatek. Jeden z návrhov podľa neho hovorí, že strop by postupne klesal z úrovne 60 percent na 50 percent, možno aj nižšie v závislosti od hospodárskeho cyklu.
Rozhodnúť má verejná diskusia. „Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ dodal Počiatkov stranícky kolega Peter Kažimír.
Čo hovoria ekonómovia
Dlhový strop majú v USA určený absolútnou sumou, ktorú viackrát zvyšovali.
Španielsko chce do júna 2012 cez ústavný zákon presadiť, že dlh krajiny po roku 2020 neprevýši 60 percent HDP. Dnes je 64 percent.
Slovensko by podľa ekonómov malo byť na seba prísnejšie. „Jedna možnosť by bola určiť limit na úrovni 50 percent HDP s tým, že tento strop sa automaticky zníži na 40 percent, napríklad po piatich až siedmich rokoch,“ hovorí hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký.
Podľa analytika M.E.S.A.10 Radovana Kavického by sa mohla zvážiť aj hranica dlhu stanovená v absolútnej výške podobne, ako to majú v USA. Keďže naše ročné HDP je zhruba 66 miliárd eur, dlhový strop na najbližšie tri roky by mohol byť v polovičnej výške 33 miliárd eur, tvrdí Kavický.
Lídri Nemecka a Francúzska žiadajú zakotviť do národných ústav aj pravidlo vyrovnaného hospodárenia. S tým Smer úplne nesúhlasí.
V Nemecku majú pravidlo, podľa ktorého je v čase krízy prípustný malý deficit. No ak sa ekonomike darí, vláda musí hospodáriť s prebytkami.
„Toto pravidlo je podstatne silnejšie ako dlhový strop,“ hovorí Zlacký. Platí totiž, že čím vyšší je nominálny rast ekonomiky, tým si krajina môže dovoliť vyšší deficit bez toho, aby stúplo celkové zadlženie v pomere k HDP.
Článok nájdete aj na portáli sme.sk
January 5, 2016
Radovan Kavický v rozhovore týždňa Branislava Závodského pre časopis .týždeň 22.8.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.tyzden.sk/rozhovory-tyzdna...
Radovan Kavický v rozhovore týždňa Branislava Závodského o úvahách zriadiť eurovládu, delegovať aj fiškálnu politiku na nadnárodnú úroveň, vytvorení fiškálnej únie, harmonizácií daní a zavedení novej celoeurópskej dane z finančných transakcií.
Celý rozhovor môžete nájsť na: http://www.tyzden.sk/rozhovory-tyzdna/r-kavicky-arogantne-francuzsko-a-nemecko.html
Radovan Kavický: Robin Hood po "európsky" .týždeň, 22.8.2011
http://www.tyzden.sk/casopis/2011/34/...
Ďalšie a ďalšie bailouty, celoeurópske dane, zasahovanie do rozpočtovej suverenity a prehĺbenie integrácie smerom k fiškálnej únii, teda trpkému koncu EÚ. Toto smerovanie si nakoniec vybrali čelní predstavitelia Nemecka a Francúzska po ostatnom summite.
Ale venujme sa teraz len jednej časti toho, na čom sa Nicolas Sarkozy s Angelou Merkelovou dohodli. A to na prvej celoeurópskej dani v podobe dane z finančných transakcií, nazývanej aj Tobinova daň alebo „Robin Hood Tax“.
Myšlienka to nie je ani zďaleka nová. Prišiel s ňou už John Maynard Keynes v období veľkej hospodárskej krízy. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch, ju rozpracoval americký ekonóm James Tobin – najmä ako nástroj na odstránenie špekulácií na menovom trhu. V osemdesiatych rokoch bola táto myšlienka propagovaná ako nástroj riešenia chudoby vo svete. Európska únia si ju veľmi rýchlo osvojila, hoci, ako to už býva, vo veľmi svojskej podobe.
V oficiálnych materiáloch EÚ z 90. rokov je Tobinova daň zvažovaná v súvislosti s napĺňaním rozpočtu Únie. V neskorších dokumentoch, súvisiacich s dočasným a trvalým eurovalom, sa zase často spomína ako potenciálny zdroj príjmov práve pre euroval. Od roku 2009 bol tento návrh v súvislosti s krízou znova vytiahnutý zo zásuvky a dokonca v marci 2011 prešiel ako mimoriadna banková daň cez Európsky parlament aj do európskej legislatívy. Teraz sa pripravuje fáza implementácie. Čo to však reálne znamená?
Hoci sa deklaruje cieľ postihnúť banky, a najmä ich špekulatívne transakcie, je to v skutočnosti útok na úspory klientov bánk, teda de facto na nás všetkých. Reálny dopad zavedenia takejto dane bude mať formu zdraženia bankových služieb naprieč Európou. Nie je ešte jasné, aké budú presné parametre, no podľa prepočtov zavedenie napríklad čo i len 0,05-percentnej dane celoeurópsky by znamenalo akumulovanie približne 200 miliárd eur ročne.
Pravdepodobne by boli neskôr použité ako ďalšie zdroje na bailouty pre euroval, ktorý však chráni len členov eurozóny, a nie všetkých 27 krajín EÚ.
Ak sa nájde čo i len jedna krajina (napríklad Veľká Británia), ktorá takýto krok neurobí, bude z toho reálne profitovať. Kapitál sa totiž preleje práve tam, kde nebude daňou zaťažený a kde nebude nutné prenášať konečné daňové bremeno na klienta. Ak by sa však aj nakoniec podarilo zaviesť túto daň celoeurópsky, hrozí následný odliv kapitálu z Európy, čo by bol vskutku unikátny spôsob „riešenia“ krízy formou podrazenia si vlastných, a už teraz labilných nôh zo strany Únie.
Autor je analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10
Vyšlo v týždenníku .týždeň č. 34/2011 zo dňa 22.8.2011
Čítajte viac na: http://www.tyzden.sk/casopis/2011/34/robin-hood-po-europsky.html
Radovan Kavický o aktuálnych prognózach vývoja HDP, TV Markíza, Televízne noviny, 21.8.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
Televízne noviny TV Markíza, 21.8.2011 od 5:05 min.
Radovan Kavický o aktuálnych prognózach vývoja HDP, spomalení rastu západných ekonomík a dopadoch na slovenskú ekonomiku a zamestnanosť v SR.
Radovan Kavický o záveroch ostatného summitu Nemecka a Francúzska, TV Markíza, Televízne noviny, 18.8.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekon...
Televízne noviny TV Markíza, 18.8.2011 od 10:15 min
Radovan Kavický o záveroch ostatného summitu Nemecka a Francúzska a návrhoch zavedenia prvej celoeurópskej a novej dane (z finančných transakcií), stratégií prechodu k fiškálnej únii a vytvorení spoločnej eurovlády a návrhu harmonizovať aj priame dane.
Reportáž v skrátenej podobe nájdete aj na portáli TVNoviny.sk
Všetko tomu nasvedčuje, recesia sa blíži
Hlavný problém je, že plán vyzerá dobre len na papieri.
Európa je zrejme o krok bližšie k recesii. Ozdravný plán, ktorý sa krajinám erozóny pokúša nadiktovať Nemecko a Francúzsko, sa nestretáva s odozvou trhov ani analytikov. Väčšina návrhov nie len že nepomôže, no mohla by vraj dokonca uškodiť.
Ak v pláne Merkelovej a Sarkozyho ekonómovia či slovenská vláda niečomu tlieskajú, je to snaha o dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov. Inými slovami že krajiny eurozóny sa prestanú zadlžovať a začnú míňať len toľko, čo vyberú na daniach.
Hlavný problém je, že plán vyzerá dobre len na papieri. Minister Mikloš ani analytik neveria, že ho štáty eurozóny dokážu splniť.
Prejdime ale k bizardnejším častiam dohody: Merkelová a Sarkozy chcú k európskemu parlamentu, rade, komisii a ďalším skupinkám ľudí pri moci pridať ďalšiu - akúsi eurovládu. Tvoriť by ju mali šéfovia eurosedemnástky (krajín, ktoré platia eurom).
Európa je zrejme o krok bližšie k recesii. Ozdravný plán, ktorý sa krajinám erozóny pokúša nadiktovať Nemecko a Francúzsko, sa nestretáva s odozvou trhov ani analytikov. Väčšina návrhov nie len že nepomôže, no mohla by vraj dokonca uškodiť.
Ak v pláne Merkelovej a Sarkozyho ekonómovia či slovenská vláda niečomu tlieskajú, je to snaha o dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov. Inými slovami že krajiny eurozóny sa prestanú zadlžovať a začnú míňať len toľko, čo vyberú na daniach.
Hlavný problém je, že plán vyzerá dobre len na papieri. Minister Mikloš ani analytik neveria, že ho štáty eurozóny dokážu splniť.
Prejdime ale k bizardnejším častiam dohody: Merkelová a Sarkozy chcú k európskemu parlamentu, rade, komisii a ďalším skupinkám ľudí pri moci pridať ďalšiu - akúsi eurovládu. Tvoriť by ju mali šéfovia eurosedemnástky (krajín, ktoré platia eurom).
O krok bližšie k recesii
demes_tvnoviny[1].mp4 - VTHUMB
Súvisiace články
Recesia je slabé slovo, Slovensko očakáva depresiu
Radovan Kavický: Krízový bumerang .týždeň, 13.8.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.tyzden.sk/casopis/2011/33/...
Kríza dôvery. Približne týmito dvoma slovami by sa dal opísať súčasný stav a týka sa tak akciových trhov, bez ohľadu na kontinent, ako aj politického a ekonomického vývoja na oboch stranách Atlantiku.
Pred pár dňami uplynuli štyri roky od začiatku tejto krízy. Zhruba o mesiac si pripomenieme tretie výročie pádu Lehman Brothers, ktorý krízu výrazne prehĺbil. Následné kroky politikov uvrhli väčšinu vyspelých krajín do recesie a s časovým odstupom sa prejavili aj na Slovensku. Pamätám si na to obdobie veľmi dobre. No na takú mieru neistoty a nedôvery na trhu naprieč sektormi, naprieč ekonomickými, politickými, akademickými či inými kruhmi, akú možno sledovať dnes, si nespomínam. Situácia je mimoriadne vážna a nielen na základe analýz, ale aj vývoja v minulom týždni je možné tvrdiť, že súčasné odhady rastu by mali byť čo najskôr prehodnotené. Hroziace druhé dno tejto krízy môže byť dokonca ešte hlbšie ako v roku 2008. Je totiž evidentné, že politici v poslednom období nič nezastabilizovali, ničomu definitívne nezabránili, ba naopak, svojimi krokmi len prehĺbili problém a predĺžili agóniu. V podstate len spomalili a na čas oddialili normálny hospodársky vývoj a priebeh hospodárskeho cyklu.
Pokračovanie postupného oživovania a zrýchľovania tempa rastu slovenského hospodárstva nie je pravdepodobným scenárom ďalšieho vývoja. Hoci na slovenskej ekonomike sa súčasné dianie reálne prejaví až s odstupom niekoľkých mesiacov. Máme jednu z najvyšších mier dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Európe. To pri terajšom, zrejme inflačnom dianí v eurozóne znamená pre slovenskú ekonomiku veľmi pravdepodobný „slumpflačný“ vývoj. Teda kombináciu prepadu HDP v dôsledku druhého dna krízy a výrazného zrýchlenia rastu inflácie v dôsledku nevhodnej politiky ECB. To všetko s nelichotivými vyhliadkami pre štátny rozpočet v najbližších rokoch.
Celé súčasné finančníctvo nie je postavené na ničom inom ako na dôvere. A to vrátane peňazí samotných, systému bankovníctva, poisťovníctva a podobne. Záchranné balíky v prípade kríz nič neriešia, len krátkodobo upokojujú situáciu. Keď už kríza prepukne a z trhu sa dôvera vytratí, žije si svojím vlastným životom. Je to proces opätovného nachádzania rovnováhy, ktorou je opäť len dôvera, a to dôvera v systém samotný. Možno ide o dôveru v mnohom falošnú, ale pre fungovanie trhu a kapitalizmu nesporne potrebnú.
Negatívny prejav tej istej krízy sa k nám momentálne vracia ako bumerang a je veľmi pravdepodobné, že s ešte väčšou intenzitou. Možno by bolo načase prestať hádzať ten bumerang znova a zamyslieť sa nad tým, ako ďalej. A či nenastaviť celý systém nanovo a lepšie.
Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10
Vyšlo v týždenníku .týždeň č. 33/2011 zo dňa 13.8.2011
Čítajte viac na: http://www.tyzden.sk/casopis/2011/33/...
Radovan Kavický o výhľade slovenskej ekonomiky v súvislosti s prehĺbením krízy, TV Markíza, Televízne noviny 10.8.2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekon...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
Televízne noviny TV Markíza, 10.8.2011 od 10:35 min.
Radovan Kavický o vývoji v súvislosti s prepadom búrz, pokračovaní dlhovej krízy v Európe a možných dopadoch na slovenskú ekonomiku v najbližšom období.
Reportáž v skrátenej podobe nájdete aj na portáli TVNoviny.sk
Slovensko vraj môže zabudnúť na rýchle ekonomické zotavenie. Ekonómovia si myslia, že kríza je späť. Tak ako sme včera s obavami naznačovali, keď sa prejaví naplno, môžme čakať zmrazovanie platov, prepúšťania a nové dlhy. Signalizujú to rozkolísané burzy a čoraz dlhší zoznam krajín, ktoré by bez pomoci zbankrotovali.
Podľa nezávislého ekonóma ide o prirodzený ekonomický cyklus a horšie časy sme síce oddialili, ale nemáme šancu vyhnúť sa im úplne.
Je možné očakávať stagnáciu, možno aj recesiu.Tá nám predvlani priniesla zníženie výroby vo fabrikách, nasledovala vlna hromadných prepúšťaní, a ľuďom, ktorí o prácu neprišli, firmy zmrazili platy. Situácia vo svete naznačuje, že tomuto scenáru sa nevyhneme ani v najbližšom čase.
„Poklesu HDP, poklesu ekonomiky, zvýšeniu nezamestnanosti. Prakticky scenáru recesie možno až depresie,“ hovorí analytik M.E.S.A.10 Radovan Kavický.
Slovo depresia vyjadruje stav, keď ekonomika neklesá, ale padá. Politici zase sľubujú, že sa to pokúsia zastaviť.
Hlavy sa dohodli na úprave eurovalu
Hlavy európskych štátov sa v Bruseli dohodli, že upravia euroval tak, aby sa stal akýmsi fondom požičiavajúcim peniaze zle hospodáriacim európskym vládam. Sľubujú si od toho zastavenie dlhovej krízy.
Únia sa bez razantného zásahu aj tak nevzchopí
Túto úlohu momentálne zobrala na plecia Európska centrálna banka. Tá už požičiava Španielom a Talianom. Finančné trhy sa po búrlivých dňoch nateraz upokojili. Otázne je, dokedy. To že ide len o odsúvanie problému, začína byť totiž verejným tajomstvom.
„Bez toho, že by boli štrukturálne zmeny, štrukturálne reformy, a to sa týka aj Slovenska, nie je možné uvažovať, že by sa vzchopila Európska únia,“ povedal František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky.
Radovan Kavický o vývoji HDP a nezamestnanosti, Správy STV, Jednotka , 19.7.2011
http://www.stv.sk/online/archiv/sprav...
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ivo.sk/6469/sk/aktuality/t...
http://www.ivo.sk/6492/sk/aktuality/n...
Správy STV, Jednotka, 19.7.2011
od 2:25 min.
O ekonomickom vývoji, zamestnanosti, verejných financiách a nezamestnanosti mladých ľudí hovoril ekonóm Radovan Kavický na tlačovej konferencii IVO dňa 19.7.2011 pri príležitosti vydania publikácie Slovensko 2010 - Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011.
Tlačová beseda a prezentácia knihy Slovensko 2010
Dňa 19. júla 2011 uviedol Inštitút pre verejné otázky publikáciu Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011 (editormi publikácie sú Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov a Martin Bútora). Vybraní autori publikácie informovali médiá o hlavných zisteniach knihy na tlačovej konferencii. Vo večerných hodinách sa v Open Gallery v Bratislave uskutočnila slávnostná prezentácia publikácie.
Tlačová konferencia s vybranými autormi knihy
Na tlačovej besede predstavili knihu niektorí spoluautori publikácie. O ekonomickom vývoji, zamestnanosti a verejných financiách hovoril ekonóm Radovan Kavický. Martin Bútora a Grigorij Mesežnikov predstavili vnútropolitickú a zahraničnopolitickú časť publikácie. Zora Bútorová hovorila o rodovej rovnosti a verejnej mienke. Kapitolu o migrácii a migrantoch predstavila Martina Sekulová.
Na fotografii zľava doprava Radovan Kavický, Zora Bútorová, Martina Sekulová, Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov.
Slávnostná prezentácia Súhrnnej správy
Na prezentácii knihy Slovensko 2010 sa zúčastnili predstavitelia vedeckého, kultúrneho a umeleckého života, novinári, občianski aktivisti, diplomati a politici. Knihu Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011 uviedol Ladislav Snopko.
Prečítajte si vybrané mediálne ohlasy na najnovšiu Správu o stave spoločnosti
(priebežne aktualizované)
Nová kniha IVO: Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011
[image error]Publikácia Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011 je modifikovaným pokračovaním série analytických ročeniek vydávaných Inštitútom pre verejné otázky. V tohtoročnej publikácii sme sa väčšmi zamerali na vybrané oblasti spoločnosti s intenzívnejším využitím internej expertízy IVO.
Aj v roku 2010 bolo ambíciou autorov a editorov Správy o stave spoločnosti a demokracie diagnostikovať aktuálny stav spoločnosti, identifikovať možné alternatívy ďalšieho vývoja vo viacerých oblastiach a pokiaľ je to možné, načrtnúť perspektívy pozitívnych trendov a podmienky potrebné pre ich dosiahnutie. Publikácia zachytáva stav krajiny v jeho rozmanitosti a prináša svedectvo o nejednoznačnosti vnímania viacerých aspektov súčasného vývoja expertmi, politickými aktérmi a širšou verejnosťou.
Publikácia je stelesnením expertnej spolupráce niekoľkých nezávislých think-tankov, mimovládnych neziskových organizácií a akademických pracovísk, usilujúcich sa o kritickú sociálnu analýzu. V zložení autorského tímu nastali v tomto roku určité zmeny, ktoré potvrdili potenciál nezávislej odbornej komunity na Slovensku. Práca realizačného tímu sa opierala o kombináciu skúseností renomovaných odborníkov s aktivitou mladých expertov. Publikácia Slovensko 2010. Správa o stave spoločnosti a demokracie a o trendoch na rok 2011 sa skladá z 13 kapitol.
Kapitoly knihy:
Vnútropolitický vývoj, legislatíva, právny štát a systém politických strán
Parlamentné voľby 2010
Komunálne voľby 2010
Ľudské a menšinové práva
Verejná mienka
Zahraničná politika Slovenska: kontinuita a zmeny
Celkový ekonomický vývoj
Médiá
Transparentnosť a korupcia
Vysoké školstvo
Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoľníctvo
Rovnosť žien a mužov
Migrácia
Kniha bola uvedená na tlačovej besede a prezentácii v Bratislave.
