Radovan Kavický: Krízový bumerang .týždeň, 13.8.2011
2011_8 Pôvodne publikované 13. 8. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.tyzden.sk/casopis/2011/33/...
Kríza dôvery. Približne týmito dvoma slovami by sa dal opísať súčasný stav a týka sa tak akciových trhov, bez ohľadu na kontinent, ako aj politického a ekonomického vývoja na oboch stranách Atlantiku.
Pred pár dňami uplynuli štyri roky od začiatku tejto krízy. Zhruba o mesiac si pripomenieme tretie výročie pádu Lehman Brothers, ktorý krízu výrazne prehĺbil. Následné kroky politikov uvrhli väčšinu vyspelých krajín do recesie a s časovým odstupom sa prejavili aj na Slovensku. Pamätám si na to obdobie veľmi dobre. No na takú mieru neistoty a nedôvery na trhu naprieč sektormi, naprieč ekonomickými, politickými, akademickými či inými kruhmi, akú možno sledovať dnes, si nespomínam. Situácia je mimoriadne vážna a nielen na základe analýz, ale aj vývoja v minulom týždni je možné tvrdiť, že súčasné odhady rastu by mali byť čo najskôr prehodnotené. Hroziace druhé dno tejto krízy môže byť dokonca ešte hlbšie ako v roku 2008. Je totiž evidentné, že politici v poslednom období nič nezastabilizovali, ničomu definitívne nezabránili, ba naopak, svojimi krokmi len prehĺbili problém a predĺžili agóniu. V podstate len spomalili a na čas oddialili normálny hospodársky vývoj a priebeh hospodárskeho cyklu.
Pokračovanie postupného oživovania a zrýchľovania tempa rastu slovenského hospodárstva nie je pravdepodobným scenárom ďalšieho vývoja. Hoci na slovenskej ekonomike sa súčasné dianie reálne prejaví až s odstupom niekoľkých mesiacov. Máme jednu z najvyšších mier dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Európe. To pri terajšom, zrejme inflačnom dianí v eurozóne znamená pre slovenskú ekonomiku veľmi pravdepodobný „slumpflačný“ vývoj. Teda kombináciu prepadu HDP v dôsledku druhého dna krízy a výrazného zrýchlenia rastu inflácie v dôsledku nevhodnej politiky ECB. To všetko s nelichotivými vyhliadkami pre štátny rozpočet v najbližších rokoch.
Celé súčasné finančníctvo nie je postavené na ničom inom ako na dôvere. A to vrátane peňazí samotných, systému bankovníctva, poisťovníctva a podobne. Záchranné balíky v prípade kríz nič neriešia, len krátkodobo upokojujú situáciu. Keď už kríza prepukne a z trhu sa dôvera vytratí, žije si svojím vlastným životom. Je to proces opätovného nachádzania rovnováhy, ktorou je opäť len dôvera, a to dôvera v systém samotný. Možno ide o dôveru v mnohom falošnú, ale pre fungovanie trhu a kapitalizmu nesporne potrebnú.
Negatívny prejav tej istej krízy sa k nám momentálne vracia ako bumerang a je veľmi pravdepodobné, že s ešte väčšou intenzitou. Možno by bolo načase prestať hádzať ten bumerang znova a zamyslieť sa nad tým, ako ďalej. A či nenastaviť celý systém nanovo a lepšie.
Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10
Vyšlo v týždenníku .týždeň č. 33/2011 zo dňa 13.8.2011
Čítajte viac na: http://www.tyzden.sk/casopis/2011/33/...
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.tyzden.sk/casopis/2011/33/...
Kríza dôvery. Približne týmito dvoma slovami by sa dal opísať súčasný stav a týka sa tak akciových trhov, bez ohľadu na kontinent, ako aj politického a ekonomického vývoja na oboch stranách Atlantiku.
Pred pár dňami uplynuli štyri roky od začiatku tejto krízy. Zhruba o mesiac si pripomenieme tretie výročie pádu Lehman Brothers, ktorý krízu výrazne prehĺbil. Následné kroky politikov uvrhli väčšinu vyspelých krajín do recesie a s časovým odstupom sa prejavili aj na Slovensku. Pamätám si na to obdobie veľmi dobre. No na takú mieru neistoty a nedôvery na trhu naprieč sektormi, naprieč ekonomickými, politickými, akademickými či inými kruhmi, akú možno sledovať dnes, si nespomínam. Situácia je mimoriadne vážna a nielen na základe analýz, ale aj vývoja v minulom týždni je možné tvrdiť, že súčasné odhady rastu by mali byť čo najskôr prehodnotené. Hroziace druhé dno tejto krízy môže byť dokonca ešte hlbšie ako v roku 2008. Je totiž evidentné, že politici v poslednom období nič nezastabilizovali, ničomu definitívne nezabránili, ba naopak, svojimi krokmi len prehĺbili problém a predĺžili agóniu. V podstate len spomalili a na čas oddialili normálny hospodársky vývoj a priebeh hospodárskeho cyklu.
Pokračovanie postupného oživovania a zrýchľovania tempa rastu slovenského hospodárstva nie je pravdepodobným scenárom ďalšieho vývoja. Hoci na slovenskej ekonomike sa súčasné dianie reálne prejaví až s odstupom niekoľkých mesiacov. Máme jednu z najvyšších mier dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Európe. To pri terajšom, zrejme inflačnom dianí v eurozóne znamená pre slovenskú ekonomiku veľmi pravdepodobný „slumpflačný“ vývoj. Teda kombináciu prepadu HDP v dôsledku druhého dna krízy a výrazného zrýchlenia rastu inflácie v dôsledku nevhodnej politiky ECB. To všetko s nelichotivými vyhliadkami pre štátny rozpočet v najbližších rokoch.
Celé súčasné finančníctvo nie je postavené na ničom inom ako na dôvere. A to vrátane peňazí samotných, systému bankovníctva, poisťovníctva a podobne. Záchranné balíky v prípade kríz nič neriešia, len krátkodobo upokojujú situáciu. Keď už kríza prepukne a z trhu sa dôvera vytratí, žije si svojím vlastným životom. Je to proces opätovného nachádzania rovnováhy, ktorou je opäť len dôvera, a to dôvera v systém samotný. Možno ide o dôveru v mnohom falošnú, ale pre fungovanie trhu a kapitalizmu nesporne potrebnú.
Negatívny prejav tej istej krízy sa k nám momentálne vracia ako bumerang a je veľmi pravdepodobné, že s ešte väčšou intenzitou. Možno by bolo načase prestať hádzať ten bumerang znova a zamyslieť sa nad tým, ako ďalej. A či nenastaviť celý systém nanovo a lepšie.
Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10
Vyšlo v týždenníku .týždeň č. 33/2011 zo dňa 13.8.2011
Čítajte viac na: http://www.tyzden.sk/casopis/2011/33/...
No comments have been added yet.
