Radovan Kavický's Blog, page 10
January 8, 2016
Radovan Kavický o budúcnosti eurozóny, aktuálnych problémoch Talianska a možných dôsledkoch dlhovej krízy na nové usporiadanie a štruktúru EÚ, TA3, Hosť v štúdiu, 8.11.2011
2011_11 Pôvodne publikované 8. 11. 2011
http://www.ta3.com/clanok/3414/host-v...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o budúcnosti eurozóny, aktuálnych problémoch Talianska a možných dôsledkoch dlhovej krízy na nové usporiadanie a štruktúru EÚ. TA3, Hosť v štúdiu, 8.11.2011 (Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3)
http://www.ta3.com/clanok/3414/host-v...
http://www.ta3.com/clanok/3414/host-v...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o budúcnosti eurozóny, aktuálnych problémoch Talianska a možných dôsledkoch dlhovej krízy na nové usporiadanie a štruktúru EÚ. TA3, Hosť v štúdiu, 8.11.2011 (Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3)
http://www.ta3.com/clanok/3414/host-v...
Radovan Kavický o pripravovanom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, nastavení dlhového stropu v SR a vývoji verejného dlhu, TA3, Hosť v štúdiu, 8.11.2011
2011_11 Pôvodne publikované 10. 11. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/3405/dlhova...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 8.11.2011
Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3 o pripravovanom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, nastavení dlhového stropu v SR a vývoji verejného dlhu za posledné obdobie.
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/3405/dlhova...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 8.11.2011
Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3 o pripravovanom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, nastavení dlhového stropu v SR a vývoji verejného dlhu za posledné obdobie.
January 7, 2016
Radovan Kavický o spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a možných dôsledkoch pádu vlády v SR, TV Markíza, Televízne noviny, 11.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 10. 11. 2011
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a možných dôsledkoch pádu vlády v SR, TV Markíza, Televízne noviny, 11.10.2011
O spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a možných dôsledkoch pádu vlády v SR. (Radovan Kavický pre Televízne noviny TV Markíza; od 27:34 min.)
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a možných dôsledkoch pádu vlády v SR, TV Markíza, Televízne noviny, 11.10.2011
O spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde a možných dôsledkoch pádu vlády v SR. (Radovan Kavický pre Televízne noviny TV Markíza; od 27:34 min.)
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
Radovan Kavický o dôsledkoch pádu vlády vo vzťahu k rozpočtu na rok 2012 a možnému rozpočtovému provizóriu, TV Markíza, televízne noviny, 12.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 10. 11. 2011
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
Radovan Kavický o dôsledkoch pádu vlády vo vzťahu k rozpočtu na rok 2012 a možnému rozpočtovému provizóriu, TV Markíza, televízne noviny, 12.10.2011
(Radovan Kavický pre Televízne noviny TV Markíza; od 37:51 min.)
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
Radovan Kavický o dôsledkoch pádu vlády vo vzťahu k rozpočtu na rok 2012 a možnému rozpočtovému provizóriu, TV Markíza, televízne noviny, 12.10.2011
(Radovan Kavický pre Televízne noviny TV Markíza; od 37:51 min.)
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
Radovan Kavický o záveroch a dôsledkoch bruselského summitu EÚ, zmenách v eurovale, rekapitalizácii európskych bánk a dôsledkoch odpísania časti dlhu Grécka, TA3, Hosť v štúdiu, 28.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 10. 11. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/2661/host-v...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 28.10.2011
Kavický hosťom v štúdiu TA3 o záveroch a dôsledkoch bruselského summitu EÚ, zmenách v eurovale, rekapitalizácii európskych bánk a dôsledkoch odpísania časti dlhu Grécka.
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/2661/host-v...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 28.10.2011
Kavický hosťom v štúdiu TA3 o záveroch a dôsledkoch bruselského summitu EÚ, zmenách v eurovale, rekapitalizácii európskych bánk a dôsledkoch odpísania časti dlhu Grécka.
Radovan Kavický o predpokladanom vývoji verejných financií, avizovanom prekročení deficitu v SR a prioritách v budúcoročnom rozpočte ,TA3, Hosť v štúdiu, 27.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 10. 11. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/2650/defici...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 27.10.2011
Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3 o predpokladanom vývoji verejných financií, avizovanom prekročení deficitu v SR a prioritách v dudúcoročnom rozpočte.
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/2650/defici...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 27.10.2011
Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3 o predpokladanom vývoji verejných financií, avizovanom prekročení deficitu v SR a prioritách v dudúcoročnom rozpočte.
Radovan Kavický o predpokladaných záveroch kľúčového summitu EÚ z pohľadu riešenia dlhovej krízy v Európe, TA3, Hosť v štúdiu, 26.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 10. 11. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/2600/host-v...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 26.10.2011
Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3 o predpokladaných záveroch kľúčového summitu EÚ z pohľadu riešenia dlhovej krízy v Európe.
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://www.ta3.com/clanok/2600/host-v...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický, TA3, Hosť v štúdiu, 26.10.2011
Radovan Kavický hosťom v štúdiu TA3 o predpokladaných záveroch kľúčového summitu EÚ z pohľadu riešenia dlhovej krízy v Európe.
Radovan Kavický o budúcnosti EÚ a trvalom Eurovale, TV Markíza, Televízne noviny, 23.09.2011
2011_9 Pôvodne publikované 11. 10. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekon...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o budúcnosti EÚ a trvalom Eurovale, TV Markíza, Televízne noviny, 23.09.2011
Televízne noviny TV Markíza, 23.9.2011 od 6:03 min.
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://video.markiza.sk/archiv-tv-mar...
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekon...
M.E.S.A.10 v médiách: Radovan Kavický o budúcnosti EÚ a trvalom Eurovale, TV Markíza, Televízne noviny, 23.09.2011
Televízne noviny TV Markíza, 23.9.2011 od 6:03 min.
Radovan Kavický: Kým nieje neskoro, eProfit.sk, 20.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 2. 11. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://profit.etrend.sk/dennik/kym-ni...
Kým nie je neskoro
Priestor pre skvalitnenie rozpočtovej politiky SR stále existuje
20.10.2011 / Radovan Kavický
Nadviazanie na úspešné reformy v oblasti verejných financií sa napriek zmene vlády zatiaľ nekoná a stále sa hľadá recept na to ako odstrániť pretrvávajúce nedostatky a zvýšiť transparentnosť rozpočtu.
Zdravý vývoj verejných financií na Slovensku je ohrozený. A to nielen vo vzťahu k dlhovej kríze v Európe, ale aj z pohľadu stagnácie v oblasti zvyšovania transparentnosti pri vynakladaní verejných zdrojov. V uplynulých rokoch sme boli svedkami zásadných zmien tak v oblasti reformy verejnej správy ako aj v oblasti reformy verejných financií.
K sprehľadneniu a zefektívneniu správy verejných financií významne prispelo vytvorenie systému Štátnej pokladnice (ŠP), plošné rozšírenie Rozpočtového informačného systému (RIS) na všetky organizácie štátnej správy, ako aj vytvorenie úplne nových inštitúcií – napr. Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Taktiež zavedenie princípov programového rozpočtovania, vnieslo silný závan pozitívnych zmien do rozpočtového riadenia celej verejnej správy. Tento pozitívny trend napredoval v súlade so započatou decentralizáciou verejnej správy a to nielen čo sa týka kompetencií, ale aj finančných tokov.
Bohužiaľ, na dokončenie tohto dobre naštartovaného procesu sa za minulej vlády nenašla politická vôľa - najmä z dôvodu neochoty smerom k zvýšeniu transparentnosti vo verejných financiách. Úplne odpolitizovať túto diskusiu nemožno, keďže verejné zdroje a ich prerozdeľovanie sa nachádzajú v centre záujmu politikov.
Znepokojivé hodnotenie
Slovensko bolo v minulom roku 2010 prvýkrát hodnotené v oblasti transparentnosti rozpočtovania (prieskum a hodnotenie otvorenosti slovenského rozpočtového procesu uskutočnila MESA 10) a v celosvetovom rebríčku Open Budget Initiative (OBI) sa umiestnilo na 28. priečke z 94 krajín. Na prvý pohľad sa to síce môže zdať ako uspokojivé umiestnenie, no z regionálneho porovnania už nevyznieva natoľko pozitívne, keďže otvorenejší a transparentnejší rozpočtový proces majú nielen Slovinsko, Poľsko či Česká republika, ale i Rumunsko. Slovensko sa tak zaradilo spoločne s Chorvátskom tesne pred Bulharsko a Srbsko. Najbližšie hodnotenie bude s odstupom dvoch rokov, teda v roku 2012.
Nedostatky, ktoré majú systémový charakter, možno nájsť už pri bližšom a podrobnom pohľade na obsah samotného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy či štátneho záverečného účtu v danom roku. V následných politických diskusiách o rozpočte tak každoročne prichádza k tomu, že sa zamieňajú skutočné výdavky s plánovanými a opačne, čo nielenže nie je ekonomicky správne, ale často aj zavádzajúce.
Úspešné zmeny
Medzi námety, ako zvýšiť transparentnosť vo verejných financiách na Slovensku, patrí určite aj návrh každoročného vydávania správy o hodnotení plnenia cieľov vlády, kde by boli uvedené aj indikátory slúžiace na porovnanie pôvodných odhadov a celkových dopadov rozpočtu. Taktiež by bolo vhodné uvádzať informácie o štruktúre vládneho dlhu na pravidelnej báze (splatnosť dlhu, úroková sadzba, výška úveru a podobne), keďže mesačné výkazy MF SR týkajúce sa dlhu obsahujú tiež len základné informácie a nemožno v nich nájsť napríklad poznatky o splatnosti dlhu, úrokovej sadzbe, denominácií dlhu a mnoho ďalších potrebných informácií.
kav1Z hľadiska snahy o zvýšenie transparentnosti je mimoriadne dôležité, aby nielen odborná, ale aj širšia verejnosť bola dostatočne informovaná o tom, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi, aké priority má vláda a ako chce tieto svoje ciele zrealizovať. Keďže nie každý má čas podrobne skúmať celý rozpočet, bolo by určite vhodné každoročne vypracúvať stručný, netechnický prehľad rozpočtu pre verejnosť. Zatiaľ len niekoľko mesiacov plní túto funkciu nový portál www.rozpocet.sk, kde je možné nájsť detailné informácie o rozpočte verejnej správy v prehľadnej a pochopiteľnej forme. Zároveň sa tu užívateľ má šancu dozvedieť ako v podmienkach SR funguje rozpočtový proces, teda aké sú jeho etapy, na čo sa primárne využívajú verejné výdavky, ako sa členia a taktiež základný prehľad výdavkov verejnej správy. Taktiež vôbec po prvýkrát možno práve tu nájsť detailný prehľad o všetkých schválených rozpočtových opatreniach.
Uvedenie týchto zmien do života určite napomohlo k zvýšeniu informovanosti laickej i odbornej verejnosti o rozpočtovom riadení, stále však ostáva priestor na mnohé zlepšenia, ktoré by bolo potrebné zaviesť do praxe, s cieľom zvýšiť verejnú kontrolu v tejto oblasti.
Rezervy v transparentnosti
Mnohé doterajšie, ale aj novovzniknuté nedostatky v oblasti verejných financií je potrebné odstrániť, jasným spôsobom prepojiť ciele jednotlivých politík so samotným rozpočtom, nadviazať na reformy a najmä jasne pomenovať pretrvávajúce problémy. kav2Zároveň by sa však mala zvýšiť otvorenosť a transparentnosť v celom rozpočtovom procese a to aj v súvislosti s rozpočtami samospráv. Predovšetkým v tejto oblasti totiž existujú uchopiteľné a realizovateľné opatrenia, ktoré budú viesť k skvalitneniu a sprehľadneniu rozpočtového riadenia obcí a miest. V prvom rade by malo prísť k zjednoteniu rozpočtového cyklu štátu a územnej samosprávy, ako aj k prepojeniu rozpočtov samosprávy s rozpočtom štátnej správy prostredníctvom zapojenia obcí, miest a vyšších územných celkov do informačného systému pre rozpočty celého verejného sektora. Týmto jednoduchým krokom by Ministerstvo financií získalo prístup v reálnom čase k rozpočtovým údajom samosprávnych subjektov (vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií) v kvalitnejšej štruktúre a najmä v oveľa skoršom čase ako je tomu v súčasnosti.
V prípade zavedenia navrhovaných opatrení a návratu k zodpovednému prístupu k nakladaniu s verejnými zdrojmi možno očakávať udržateľný a zdravý vývoj verejných financií. Dôsledná verejná kontrola a transparentnosť v tejto oblasti sú teda kľúčovými faktormi, ktoré môžu zabezpečiť a zvýšiť efektivitu vynakladania verejných financií do budúcnosti.
Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik
Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10
Článok si môžete pozrieť aj tu: Kým nieje neskoro
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://profit.etrend.sk/dennik/kym-ni...
Kým nie je neskoro
Priestor pre skvalitnenie rozpočtovej politiky SR stále existuje
20.10.2011 / Radovan Kavický
Nadviazanie na úspešné reformy v oblasti verejných financií sa napriek zmene vlády zatiaľ nekoná a stále sa hľadá recept na to ako odstrániť pretrvávajúce nedostatky a zvýšiť transparentnosť rozpočtu.
Zdravý vývoj verejných financií na Slovensku je ohrozený. A to nielen vo vzťahu k dlhovej kríze v Európe, ale aj z pohľadu stagnácie v oblasti zvyšovania transparentnosti pri vynakladaní verejných zdrojov. V uplynulých rokoch sme boli svedkami zásadných zmien tak v oblasti reformy verejnej správy ako aj v oblasti reformy verejných financií.
K sprehľadneniu a zefektívneniu správy verejných financií významne prispelo vytvorenie systému Štátnej pokladnice (ŠP), plošné rozšírenie Rozpočtového informačného systému (RIS) na všetky organizácie štátnej správy, ako aj vytvorenie úplne nových inštitúcií – napr. Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Taktiež zavedenie princípov programového rozpočtovania, vnieslo silný závan pozitívnych zmien do rozpočtového riadenia celej verejnej správy. Tento pozitívny trend napredoval v súlade so započatou decentralizáciou verejnej správy a to nielen čo sa týka kompetencií, ale aj finančných tokov.
Bohužiaľ, na dokončenie tohto dobre naštartovaného procesu sa za minulej vlády nenašla politická vôľa - najmä z dôvodu neochoty smerom k zvýšeniu transparentnosti vo verejných financiách. Úplne odpolitizovať túto diskusiu nemožno, keďže verejné zdroje a ich prerozdeľovanie sa nachádzajú v centre záujmu politikov.
Znepokojivé hodnotenie
Slovensko bolo v minulom roku 2010 prvýkrát hodnotené v oblasti transparentnosti rozpočtovania (prieskum a hodnotenie otvorenosti slovenského rozpočtového procesu uskutočnila MESA 10) a v celosvetovom rebríčku Open Budget Initiative (OBI) sa umiestnilo na 28. priečke z 94 krajín. Na prvý pohľad sa to síce môže zdať ako uspokojivé umiestnenie, no z regionálneho porovnania už nevyznieva natoľko pozitívne, keďže otvorenejší a transparentnejší rozpočtový proces majú nielen Slovinsko, Poľsko či Česká republika, ale i Rumunsko. Slovensko sa tak zaradilo spoločne s Chorvátskom tesne pred Bulharsko a Srbsko. Najbližšie hodnotenie bude s odstupom dvoch rokov, teda v roku 2012.
Nedostatky, ktoré majú systémový charakter, možno nájsť už pri bližšom a podrobnom pohľade na obsah samotného štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy či štátneho záverečného účtu v danom roku. V následných politických diskusiách o rozpočte tak každoročne prichádza k tomu, že sa zamieňajú skutočné výdavky s plánovanými a opačne, čo nielenže nie je ekonomicky správne, ale často aj zavádzajúce.
Úspešné zmeny
Medzi námety, ako zvýšiť transparentnosť vo verejných financiách na Slovensku, patrí určite aj návrh každoročného vydávania správy o hodnotení plnenia cieľov vlády, kde by boli uvedené aj indikátory slúžiace na porovnanie pôvodných odhadov a celkových dopadov rozpočtu. Taktiež by bolo vhodné uvádzať informácie o štruktúre vládneho dlhu na pravidelnej báze (splatnosť dlhu, úroková sadzba, výška úveru a podobne), keďže mesačné výkazy MF SR týkajúce sa dlhu obsahujú tiež len základné informácie a nemožno v nich nájsť napríklad poznatky o splatnosti dlhu, úrokovej sadzbe, denominácií dlhu a mnoho ďalších potrebných informácií.
kav1Z hľadiska snahy o zvýšenie transparentnosti je mimoriadne dôležité, aby nielen odborná, ale aj širšia verejnosť bola dostatočne informovaná o tom, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi, aké priority má vláda a ako chce tieto svoje ciele zrealizovať. Keďže nie každý má čas podrobne skúmať celý rozpočet, bolo by určite vhodné každoročne vypracúvať stručný, netechnický prehľad rozpočtu pre verejnosť. Zatiaľ len niekoľko mesiacov plní túto funkciu nový portál www.rozpocet.sk, kde je možné nájsť detailné informácie o rozpočte verejnej správy v prehľadnej a pochopiteľnej forme. Zároveň sa tu užívateľ má šancu dozvedieť ako v podmienkach SR funguje rozpočtový proces, teda aké sú jeho etapy, na čo sa primárne využívajú verejné výdavky, ako sa členia a taktiež základný prehľad výdavkov verejnej správy. Taktiež vôbec po prvýkrát možno práve tu nájsť detailný prehľad o všetkých schválených rozpočtových opatreniach.
Uvedenie týchto zmien do života určite napomohlo k zvýšeniu informovanosti laickej i odbornej verejnosti o rozpočtovom riadení, stále však ostáva priestor na mnohé zlepšenia, ktoré by bolo potrebné zaviesť do praxe, s cieľom zvýšiť verejnú kontrolu v tejto oblasti.
Rezervy v transparentnosti
Mnohé doterajšie, ale aj novovzniknuté nedostatky v oblasti verejných financií je potrebné odstrániť, jasným spôsobom prepojiť ciele jednotlivých politík so samotným rozpočtom, nadviazať na reformy a najmä jasne pomenovať pretrvávajúce problémy. kav2Zároveň by sa však mala zvýšiť otvorenosť a transparentnosť v celom rozpočtovom procese a to aj v súvislosti s rozpočtami samospráv. Predovšetkým v tejto oblasti totiž existujú uchopiteľné a realizovateľné opatrenia, ktoré budú viesť k skvalitneniu a sprehľadneniu rozpočtového riadenia obcí a miest. V prvom rade by malo prísť k zjednoteniu rozpočtového cyklu štátu a územnej samosprávy, ako aj k prepojeniu rozpočtov samosprávy s rozpočtom štátnej správy prostredníctvom zapojenia obcí, miest a vyšších územných celkov do informačného systému pre rozpočty celého verejného sektora. Týmto jednoduchým krokom by Ministerstvo financií získalo prístup v reálnom čase k rozpočtovým údajom samosprávnych subjektov (vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií) v kvalitnejšej štruktúre a najmä v oveľa skoršom čase ako je tomu v súčasnosti.
V prípade zavedenia navrhovaných opatrení a návratu k zodpovednému prístupu k nakladaniu s verejnými zdrojmi možno očakávať udržateľný a zdravý vývoj verejných financií. Dôsledná verejná kontrola a transparentnosť v tejto oblasti sú teda kľúčovými faktormi, ktoré môžu zabezpečiť a zvýšiť efektivitu vynakladania verejných financií do budúcnosti.
Autor je finančný ekonóm a ekonomický analytik
Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10
Článok si môžete pozrieť aj tu: Kým nieje neskoro
Radovan Kavický o dôsledkoch zavedenia mimoriadnej bankovej dane, aktualne.sk, 19.10.2011
2011_10 Pôvodne publikované 2. 11. 2011
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://aktualne.atlas.sk/vyssiu-banko...
Vyššiu bankovú daň ako plánujeme, majú len Maďari
19.10.2011, autor: Stanislava Luppová
Bratislava - Vláda Ivety Radičovej sa tesne pred pádom dohodla, že dieru v štátnom rozpočte bude vykrývať aj špeciálnym bankovým odvodom vo výške 0,4 percenta z vybraných pasív.
Znamenalo by to, že Slovensko by malo druhú najvyššiu bankovú daň v Európe. Viac platia už len maďarské peňažné ústavy.
Opozičná strana Smer-SD by chcela banky u nás zdaniť ešte viac. Ak by sa presadil smerácky návrh, Slovensko by prekonalo aj Maďarsko a na Starom kontinente by sme mali najvyšší bankový odvod.
Vysoká daň v Maďarsku pritom spôsobila to, že sa do straty dostala väčšina tamojších bánk. Slovenská banková asociácia (SBA), ale aj analytici upozorňujú, že súčasný návrh špeciálneho odvodu môže nášmu bankovému sektoru uškodiť.
Jeden z najvyšších odvodov
Pôvodne vláda Ivety Radičovej plánovala zaviesť bankovú daň vo výške 0,2 percenta z vybraných pasív, na poslednú chvíľu sa však plány zmenili a ministri sa dohodli, že bankové domy pôsobiace na Slovensku zdania 0,4-percentnou sadzbou.
Ostatné európske krajiny platia desať- aj dvadsaťnásobne nižšiu daň než sa navrhuje na Slovensku.
Pre porovnanie: v Nemecku platia banky od 0,02 do 0,04 percenta z očistených pasív, vo Švédsku je to 0,036 percenta, v Rakúsku od 0,055 do 0,085 percenta, v Portugalsku od 0,01 do 0,05 percenta z vybraných pasív.
Najvyššiu daň majú Maďari
Vyššiu bankovú daň, ako sa navrhuje na Slovensku, majú momentálne len v Maďarsku, kde banky platia odvod do 0,53 percenta z aktív.
Strana Smer-SD pritom navrhuje ešte vyšší bankový odvod, a to vo výške 0,7 percenta z vybraných pasív, čo by malo podľa predsedu Smeru Roberta Fica do štátneho rozpočtu priniesť 189 miliónov eur.
Ak by prešiel smerácky návrh, Slovensko by tromflo aj vysokú maďarskú daň, ktorú u našich južných susedov presadil premiér Viktor Orbán, ktorý sa v maďarskom parlamente môže spoľahnúť na pohodlnú ústavnú väčšinu.
"Dôsledkom bude reálne ohrozenie stability bankového sektora, niektoré banky totiž nemusia byť schopné vytvoriť dostatok zisku, a tým aj dostatok kapitálu, ktorý bude potrebný najmä v období očakávaného zhoršenia ekonomického prostredia," upozornil podľa TASR prezident SBA Igor Vida.
Vida tiež pripomenul, že v Maďarsku vysoká daň spôsobila, že sa väčšina bánk dostala do straty.
Smeráci chcú odvod už dlhšie
V minulosti sa najväčšia parlamentná strana na Slovensku pokúšala v Národnej rade viackrát presadiť bankovú daň, no neúspešne.
Strana Smer-SD pôvodne navrhovala špeciálny odvod vo výške 1,3 percenta z pasív, neskôr návrh skorigovala na 0,7 percenta, ktoré presadzuje aj dnes.
Začiatkom tohto roka, keď Smer navrhoval bankovú daň, označil Mikloš ich návrh za diletantstvo a pripomenul, že v iných krajinách takýto odvod funguje len na úrovni 0,02 do 0,07 percenta. Zmeny v tak absurdnej výške by si podľa Mikloša odskákali klienti.
Doplatí na to klient
Odborníci tvrdia, že aj návrh z dielne Ivety Radičovej vo výške 0,4 percenta, bude mať negatívny vplyv na klientov. "Je to jedno z najhorších rozhodnutí pri tvorbe rozpočtu, bankový sektor nie je v stave, aby sme taký odvod zavádzali. Budú to musieť zaplatiť klienti," hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko.
Analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 Radovan Kavický nepredpokladá, že banková daň výraznejšie ohrozí banky na Slovensku, ale určite im dosť ukrojí z ich ziskov.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu poškodí bankový odvod slovenskú ekonomiku. "Pokiaľ susedné krajiny tieto poplatky nezavedú, slovenský bankový trh bude menej atraktívny pre potenciálnych investorov," predpokladá Ďurana.
Celý článok nájdete aj na: Vyššiu bankovú daň ako plánujeme, majú len Maďari
http://www.mesa10.sk/index.php/?actio...
http://aktualne.atlas.sk/vyssiu-banko...
Vyššiu bankovú daň ako plánujeme, majú len Maďari
19.10.2011, autor: Stanislava Luppová
Bratislava - Vláda Ivety Radičovej sa tesne pred pádom dohodla, že dieru v štátnom rozpočte bude vykrývať aj špeciálnym bankovým odvodom vo výške 0,4 percenta z vybraných pasív.
Znamenalo by to, že Slovensko by malo druhú najvyššiu bankovú daň v Európe. Viac platia už len maďarské peňažné ústavy.
Opozičná strana Smer-SD by chcela banky u nás zdaniť ešte viac. Ak by sa presadil smerácky návrh, Slovensko by prekonalo aj Maďarsko a na Starom kontinente by sme mali najvyšší bankový odvod.
Vysoká daň v Maďarsku pritom spôsobila to, že sa do straty dostala väčšina tamojších bánk. Slovenská banková asociácia (SBA), ale aj analytici upozorňujú, že súčasný návrh špeciálneho odvodu môže nášmu bankovému sektoru uškodiť.
Jeden z najvyšších odvodov
Pôvodne vláda Ivety Radičovej plánovala zaviesť bankovú daň vo výške 0,2 percenta z vybraných pasív, na poslednú chvíľu sa však plány zmenili a ministri sa dohodli, že bankové domy pôsobiace na Slovensku zdania 0,4-percentnou sadzbou.
Ostatné európske krajiny platia desať- aj dvadsaťnásobne nižšiu daň než sa navrhuje na Slovensku.
Pre porovnanie: v Nemecku platia banky od 0,02 do 0,04 percenta z očistených pasív, vo Švédsku je to 0,036 percenta, v Rakúsku od 0,055 do 0,085 percenta, v Portugalsku od 0,01 do 0,05 percenta z vybraných pasív.
Najvyššiu daň majú Maďari
Vyššiu bankovú daň, ako sa navrhuje na Slovensku, majú momentálne len v Maďarsku, kde banky platia odvod do 0,53 percenta z aktív.
Strana Smer-SD pritom navrhuje ešte vyšší bankový odvod, a to vo výške 0,7 percenta z vybraných pasív, čo by malo podľa predsedu Smeru Roberta Fica do štátneho rozpočtu priniesť 189 miliónov eur.
Ak by prešiel smerácky návrh, Slovensko by tromflo aj vysokú maďarskú daň, ktorú u našich južných susedov presadil premiér Viktor Orbán, ktorý sa v maďarskom parlamente môže spoľahnúť na pohodlnú ústavnú väčšinu.
"Dôsledkom bude reálne ohrozenie stability bankového sektora, niektoré banky totiž nemusia byť schopné vytvoriť dostatok zisku, a tým aj dostatok kapitálu, ktorý bude potrebný najmä v období očakávaného zhoršenia ekonomického prostredia," upozornil podľa TASR prezident SBA Igor Vida.
Vida tiež pripomenul, že v Maďarsku vysoká daň spôsobila, že sa väčšina bánk dostala do straty.
Smeráci chcú odvod už dlhšie
V minulosti sa najväčšia parlamentná strana na Slovensku pokúšala v Národnej rade viackrát presadiť bankovú daň, no neúspešne.
Strana Smer-SD pôvodne navrhovala špeciálny odvod vo výške 1,3 percenta z pasív, neskôr návrh skorigovala na 0,7 percenta, ktoré presadzuje aj dnes.
Začiatkom tohto roka, keď Smer navrhoval bankovú daň, označil Mikloš ich návrh za diletantstvo a pripomenul, že v iných krajinách takýto odvod funguje len na úrovni 0,02 do 0,07 percenta. Zmeny v tak absurdnej výške by si podľa Mikloša odskákali klienti.
Doplatí na to klient
Odborníci tvrdia, že aj návrh z dielne Ivety Radičovej vo výške 0,4 percenta, bude mať negatívny vplyv na klientov. "Je to jedno z najhorších rozhodnutí pri tvorbe rozpočtu, bankový sektor nie je v stave, aby sme taký odvod zavádzali. Budú to musieť zaplatiť klienti," hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko.
Analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 Radovan Kavický nepredpokladá, že banková daň výraznejšie ohrozí banky na Slovensku, ale určite im dosť ukrojí z ich ziskov.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu poškodí bankový odvod slovenskú ekonomiku. "Pokiaľ susedné krajiny tieto poplatky nezavedú, slovenský bankový trh bude menej atraktívny pre potenciálnych investorov," predpokladá Ďurana.
Celý článok nájdete aj na: Vyššiu bankovú daň ako plánujeme, majú len Maďari
