Zuzana Fabianová's Blog, page 14

Birthday party SWODS style

Samej sa mi nechce veriť, že včera uplynuli štyri roky od založenia blogu. Osobne som si nemyslela, že by som pri ňom vydržala tak dlho, ale nemožné sa stalo skutočným a ja som stále tu a tak ľahko sa ma nezbavíte :P. Aby som neoslavovala sama pripravila som si pre vás narodeninovú súťaž. Myslím, že je dosť pestrá, ale o cenách trošku neskôr. Na úvod málinko pravidiel:

do súťaže sa môže zapojiť ktokoľvek s doručovacou adresou na Slovensku
súťaž bude trvať od 14.07. do 14.08.
aby ste sa zapojili je potrebné vyplniť FORMULÁR
výhercov vyžrebujem pomocou random.org
budú mať 48 hodín na to, aby mi odpovedali na mail, inak vyberám nových výhercov

A teraz k tomu príjemnejšiemu

Súťaž o knihu Tajomstvo tvojho rodu – výherca

Už sa skončila súťaž o podpísanú knihu Michaely Elly Hajdukovej Tajomstvo tvojho rodu. Nebudem príliš zdržiavať a prejdem rovno k vyhláseniu výhercu a ním sa stáva:

#13 Aly (mail: aly.vi….@gmail.com)

Trinástka jej priniesla šťastie :). Aly má 48 hodín na to, aby mi odpísala na mail inak vyžrebujem nového výhercu. Srdečne jej gratulujem. Dúfam, že ju kniha poteší.

Ešte maličkosť

Lena Dunhamová – Nie som taká

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: čo to, dopekla, bolo

Lena Dunhamová  sa podieľala na úspešnom seriáli Girls z produkcie HBO. Je jeho hlavnou producentkou, scenáristkou a režisérkou. Nominovali ju zaň na osem cien Emmy a vyhrala dva Zlaté glóbusy vrátane ceny za najlepšiu herečku. Je prvou ženou, čo vyhrala cenu Asociácie americký režisérov za režírovanie komédie. Dunhamová napísala a režírovala aj dva celovečerné filmy (vrátane Tiny Furniture v roku 2011) a pravidelne prispieva do časopisu The New Yorker. Žije a pracuje v Brooklyne v New Yorku.

Odkedy si pamätám, vždy som chcela byť matkou. V útlom detstve to bolo extrémne – často som dojčila plyšové zvieratká.

Autobiografie nečítam často, ale táto ma niečím zaujala a ja som neváhala po nej siahnuť, hoci som doteraz o Lene Dunhamovej nepočula. Bola som zvedavá, čo chce ľuďom povedať. Sama označuje svoj príbeh ako ten, o ktorý sa musí so svetom podeliť. To ma zaujalo najviac. Avšak moje nadšenie veľmi rýchlo opadlo, pretože už po niekoľkých stranách som vedela, že som spravila krok vedľa. Nemala som potrebu čítať o každom autorkinom priateľovi a ich detailnom vzťahu. Jednoducho ma táto autorkina výpoveď ničím nezaujala, až na časť, kedy opisovala svoje začiatky s režírovaním.

Zmrzačil ma smútok, ktorý som neskôr premenovala na rozpaky. Hovorí mi, že toto je výborné ospravedlnenie na: čas pre seba, vyplakanie potokov sĺz, jedenie uhľovodíkov, ktoré obsahuje syr.

Autorka opisuje pre ňu dôležité časti života, ako je detstvo, dospievanie, vzťahy s kamarátmi, rodinou. Detailne opisuje svoj ľúbostný život a sexuálne skúsenosti. Venuje sa svojmu vzťahu so sestrou, ktorý mi prišiel viac ako zvláštny. Rozpráva aj o svojich problémoch s nadváhou a dopodrobna opisuje diétu, ktorou si prešla. Hovorí o svojich školských časoch, priateľstvách, láskach. Aj o svojich skúsenostiach, o ktoré sa chce podeliť, a domnieva sa, že ostatným dievčatám pomôžu. Je tu aj časť o tom, ako sa dostala k producentstvu a režírovaniu.

Neskôr v to leto zomrie tvoj starý otec a ty sa z toho tajne tešíš. Teraz konečne do niečoho môžeš vložiť všetok svoj smútok, a ľudia to pochopia.

Ak sa pozriem na toto rozprávanie ako celok, vôbec nič mi nedalo. Azda som čakala priveľa, viac humoru, štýl písania, ktorý zaujme a zaujímavé udalosti autorkinho života. Lenže toto všetko absentovalo. Nevedela som sa začítať. Kniha nedokázala udržať moju pozornosť viac ako pár minút, čo končilo sústavným odkladaním. Doslova som sa musela nútiť, aby som pokračovala. Niektoré okamihy boli pritiahnuté za vlasy. Nechápala som, ako toto mohla spraviť a ešte sa tým pýšiť v knihe. Absurdita niektorých okamihov ma dojímala. Niektoré veci podľa mňa mali zostať iba v autorkinej hlave.

Zaužívala sa povera, že sebaúcta je nejaké zaklínadlo proti hadom. Tí, čo ju majú, sú akoby zavretí v nejakej neskazenej rajskej záhrade a nemusia trpieť dvojzmyselné rozhovory, cudzie postele a všeobecne nemajú žiadne starosti. Pravda je však úplne iná. Sebaúcta nemá nič spoločné s okolnosťami, zaoberá sa vnútorným pokojom a osobným zmierením.

Koniec koncov som boj s prečítaním tejto knihy úspešne vyhrala a som rada, že to mám za sebou. Príbeh je určený výlučne pre fanúšikov Leny Dunhamovej.

13 vecí, o ktorých už viem, že sa priateľom nehovoria:

Je bacuľatá inak ako my.
Neboj sa, po tvojej smrti si na to nikto nespomenie.
Nie, neospravedlňuj sa. Keby som bola dcérou tvojej mamy, aj ja by som bola takáto strašná.
Nič si z toho nerob. Úprimnosť aj tak nie je tvoja silná stránka.
Možno by si si mala otvoriť obchod? To by bola pre teba skvelá práca!
Holokaust, porucha stravovania. To je jedno.
Hľadala som ho cez Google a za jeho menom sa automaticky objaví slovo znásilnenie.
To je niečo iné, pretože ja mám otca.
No tak, dovoľ mi zaplatiť ten obed. Ty nepracuješ!
V mojej knihe je o tebe jedna kapitola.
V mojej knihe o tebe nie je žiadna zmienka.
Och, hej, tvoj priateľ ma chcel pobozkať, kým si bola po smoothie. Teda, buď to, alebo mi ovoniaval ústa.
Pekný zvyšok života, krava.

Ďakujem vydavateľstvu IKAR za poskytnutie recenzného e-booku. Zakúpiť si ju môžete napríklad na stránke bux.sk.

Moje hodnotenie:

Lena Dunham – Nie som taká (úryvok)

Lena Dunhamová dojemne a veľmi otvorene podáva správu o ťažkom údele dospievania. „Už teraz sa hanbím za to, čo som vám ponúkla,“ píše. „Keby vám však moje skúsenosti uľahčili život a pomohli vyhnúť sa sexu v teniskách, aby ste mohli zdrhnúť, potom každý môj prešľap stál za to.“

Kniha Nie som taká je o zamilovaní, pocite samoty, nadváhe, nájdení ozajstnej lásky a najmä o odvahe autorky veriť v to, že si práve jej príbeh zaslúži pozornosť. Kapitoly ako Priprav ma o panenstvo; Dievčatá a idioti; Diéta je slovo na päť písmen; Čo mám v kabelke; Zabuchnúť sa do dievčaťa; Neodrbala som ich, ale vrieskali na mňa či Názory na smrť a zomieranie vás presvedčia o tom, že pre Dunhamovú nie je nijaká téma tabu. A rovnako šokujúci, ako jej názory na život, je aj slovník. Tak nebuďte prudérni, odhoďte zábrany a začítajte sa do odhaľujúcej spovede jednej z najoriginálnejších mladých spisovateliek súčasnosti.

Súťaž o knihu Tajomstvo tvojho rodu

Už dávno sme nesúťažili a tak je najvyšší čas to napraviť. Tentokrát pôjde o podpísaný výtlačok knihy Tajomstvo tvojho rodu od Michaelly Elly Hajdukovej. Týmto veľmi pekne ďakujem autorke za poskytnutie knihy do súťaže.

Pravidlá súťaže:

súťaž trvá od 17.06. do 10. 07. 2015
súťaže sa môžu zúčastniť ľudia s doručovacou adresou na Slovensku
do súťaže sa zapojíte vyplnením FORMULÁRU
výhercu vyžrebujem pomocou random.org
výherca bude mať 48 hodín na to, aby mi odpovedal na mail, inak budem žrebovať znova

Všetkým, čo sa zapoja držím palce

Kerstin Gierová – Druhá strieborná kniha snov (Prvá strieborná kniha snov #2)

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: kde je, dopekla, pokračovanie

Kerstin Gierová je nemecká autorka, ktorá je známa svojou sériou o cestovaní v čase s názvom Drahokamy. Jej druhá séria s názvom Prvá strieborná kniha snov žne rovnaké úspechy. Som veľmi rada, že sme sa dočkali aj slovenského prekladu a ja som sa mohla začítať do pokračovania príbehu o Liv a jej kamarátoch. Druhá strieborná kniha snov je rovnako dobrá ako jej predchodkyňa. Musím sa priznať, že mi chvíľu trvalo pokým som sa zorientovala, predsa som prvú časť čítala už dávnejšie, ale keď som si osviežila pamäť, išlo to jedna báseň.

Kniha sa naďalej sústreďuje na Liv a jej okolie, na svet snov a jej súkromie. Po udalostiach z prvej časti má pocit, že sa už všetko urovnalo, avšak nie je tomu celkom tak. Henry jej stále niečo tají, k tomu je tu špeci kecy blog a Top Secret, ktorý/á – stále nepoznáme totožnosť tejto osoby – pozná Livine tajomstvá, o ktorých vie len minimum ľudí. K tomu prirátajme námesačnosť jej sestry Mii, ktorá ju neraz privedie do nebezpečných situácií. Liv musí všetkému prísť na koreň skôr, ako sa niečo udeje.

„Nie, blbosť sa nerýmuje. Ale papierikov. A tanierikov,“ povedal Grayson a ja som sa pojašene chichotala do Henryho pulóvra. Joj, je super byť zase doma. „Upírikov.“ „Okrem kocúrikov bez pazúrikov a zajačikov s vreckami plných cukríkov,“ doplnila Mia. „A dvoch  zlepených keksíkov.“ Štuchla ma do chrbta. „Hej, vy dva keksíky blokujete cestu k buchtám.“

Príbeh som zhltla na dve posedenia. Keď som sa začítala, bolo nemožné sa odtrhnúť, čo malo za následok, že som bola dlho do noci hore a potom som preklínala raňajšie vstávanie do roboty, ale skutočne to stálo za to. V knihe sa už od začiatku niečo deje. Niekedy som nevedela, či sa Liv nachádza v reálnom svete alebo v sne. V momente, ako som sa zorientovala, som si naplno mohla vychutnať to, čo si autorka prichystala.

Liv je jednou z tých hrdiniek, ktorú si zamilujete hneď na prvé prečítanie. Je vtipná, priateľská, starostlivá, verná rodine. Už v prvej knihe si ma získala a tu sa mi to iba potvrdilo. Za záchranu svojej sestry by položila aj život.

„Veď vravím. Prišiel čas vytýčiť fronty. Premyslite si moju ponuku. Ako sa to hovorí? Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom.“

Asi najhoršou postavou v knihe bola Graysonova starká, tiež známa ako Okrobluda. V jednej osobe sa toľko zloby len tak nevidí. Ani v najmenšom si neodpustila nemiestnu poznámku na Liv a jej rodinu. Dokonca ani rozhodnutia svojho vnuka neakceptovala, pretože nebolo po jej. Objavila sa iba v niekoľkých scénach, no to stačilo nato, aby som si k nej vytvorila silnú apatiu.

Občas som mala dojem, že nečítam dosť rýchlo a musím veľmi dlho čakať na odpovede. Aj keď som rada, že som sa dozvedela, čo to o Henryho rodine. Keď sa tajnosti okolo neho stále kopili, dúfala som, že sa už konečne vzchopí a povie Liv pravdu.

Cítila som sa trošku ako Zorro pomstiteľ slabých a vydedencov, a s týmto povznášajúcim pocitom som zaspala.

Pri čítanie som sa zasmiala, hromžila som, držala som Liv palce. Celkovú zápletku som ani v najmenšom nečakala, pretože za hlavného záporáka som očakávala niekoho iného. Hoci mi to postupne mohlo napadnúť, ja som tápala. Asi som si poriadne sedela na vedení. Autorka knihu napísala sviežim a veľmi príjemným štýlom, Veľkým plusom je plynulý dej a absencia hluchých miest. Hoci nie je príliš zamotaný, dokázala ma prekvapiť a taktiež vyčariť mi úsmev na tvári. V istých okamihoch ma autorka bola schopná udržať v napätí a scény Miinej námesačnosti som čítala so zatajeným dychom.

Suma sumárum, tento diel je rovnako skvelý ako jeho predchodca a už sa neviem dočkať na úplné rozuzlenie série. Neviem, či vydržím čakať na preklad a risknem to v nemčine.

Moje hodnotenie:

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku knihy.

 

Jojo Moyesová – Strieborný záliv

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: typická Jojo Moyesová

Keď sa povie meno Jojo Moyesová, predstavím si romantický príbeh, ktorý chytí za srdce nejedného čitateľa. Presne takto to bolo aj so Strieborným zálivom. Už po prečítaní anotácie som naň bola navnadená a dúfala som, že bude taký dobrý, ako som si ho predstavovala. No bol lepší! V zdanlivo priamočiarom príbehu autorka ma dokázala niekoľkokrát prekvapiť a dej zamotať tak, že som musela rýchlo čítať, aby som sa dozvedela, ako sa to všetko nakoniec skončí. A veru, až do poslednej stránky som ani len netušila, či to bude dobrý alebo  zlý koniec. Ale aby som nepredbiehala, začnem postupne.

Strieborný záliv rozpráva príbeh Lizy McCullenovej. Po rodinnej tragédii odchádza k tete do Strieborného zálivu. Spoločne s dcérkou Hannah sa stal ich domovom aj útočiskom. Až do jedného dňa, keď ich pokoj naruší príchod Angličana, Michaela Dormera. Navonok je to obyčajný turista, ale to, čo skrýva, môže zruinovať celý záliv a pripraviť nespočetné množstvo ľudí o živobytie. Veci sa ešte viac skomplikujú, keď si Mike uvedomí, že to, čo robí, nie je až také správne. Vtedy sa začne skutočný boj o Strieborný záliv a záchranu morských živočíchov, ktoré by prišli o svoj domov.

Ja, Michael Dormer, muž známy bystrím rozhodovaním, geniálnou schopnosťou zvážiť všetky za a proti v každej situácii a nájsť správnu odpoveď, som teraz zistil, že nech sa pozriem ktorýmkoľvek smerom, pri pohľade na možnosti, ktoré mám, by som najradšej padol na kolená ako malý chlapec a rozplakal sa.

Kniha má pomalší rozbeh, no ak zotrváte, ponúkne vám strhujúcu jazdu, z ktorej nebudete chcieť vystúpiť. Autorka čitateľov oboznamuje dôverne s prostredím, kde sa príbeh odohráva. Do detailov som si dokázala predstaviť záliv a taktiež ich obyvateľov. Príbeh je písaný z pohľadov viacerých postáv, avšak nie je to mätúce, postupne som si spravila o všetkých postavách obraz. Či to bola Liza, Hannah, Mike, Greg alebo Kathleen. Každý z nich zohrával v príbehu obrovskú úlohu, o ktorej som na začiatku nemala ani páru.  V podstate si ma táto kniha získala svojím príbehom, lebo nie je len o tom, ako sa Mike snaží pre svoju spoločnosť získať pozemky na výstavbu hotela a rekreačného strediska. Je v tom o mnoho viac, ako by si človek z anotácie dokázal predstaviť.

Liza si vo svojom živote prešla už kadečím. Keď sa v zálive objaví Mike, nemá z neho dobrý pocit, ale jej teta ju presviedča o tom, že je to iba ďalší turista, ktorý si chce odpočinúť od bežného života. Celý čas som netrpezlivo čakala, pokým sa odhalí jej tajomstvo. Strata dcéry ju poznačila a zmenila na nepoznanie, no aj napriek tomu pre mňa zostáva Liza McCullenová najsilnejšou hrdinkou, o akej som v poslednom čase čítala. Aj keď jej dcéra tu nebola, donútila sa žiť pre tú, ktorá jej ešte zostala. Hannah je jej celým svetom a spraví čokoľvek, len aby ju nestratila. V úvode som si nebola istá, čo si o Lize myslím, ale ako príbeh napredoval, získala si ma a tak som jej držala palce, aby neprišlo aj o ten zlomok šťastia, ktorý mala.

Oni by chápali, že toto je rozprávanie o prchavej rovnováhe, o pravde, s ktorou zápasíme, keď sme požehnaní a navštívia nás tie bytosti a vždy, keď otvoríme svoje srdcia – že niekedy človek môže zničiť niečo nádherné už len svojou blízkosťou.

Hannah je v knihe slniečkom. Jej kapitoly sa mi páčili najviac. Dostala som detský pohľad na celú vec, aj keď nemôžem povedať, že bola veľmi detinská. Na svoj vek je dosť múdra a chápe veci lepšie ako niektorí dospelí. Aj jej chýba jej mladšia sestrička a dáva to patrične najavo. V niektorých okamihoch bola jej prítomnosť v príbehu ako balzam na dušu, pretože vniesla do pochmúrnej atmosféry trochu svetla.

Tento príbeh má toľko veľa skrytých myšlienok, že je nemožné opísať všetky. Romány Jojo Moyesovej sú typické tým, že sa v nich vyskytuje silná hrdinka, ktorej osud hádže pod nohy polená a ona sa musí vysporiadať s prekážkami, ktoré pred ňou stoja. Tak isto to je aj v Striebornom zálive. Po tom, čím si Liza prešla, som sa čudovala, že je ešte schopná normálne fungovať. V živote nemala šťastnú ruku na mužov, a preto sa sústavne obáva sklamania.

Ale ja som sa smiala cez slzy, lebo som vedela, že niekedy je na svete viac dobra, než si človek vie predstaviť, a že všetko dobre dopadne.

Strieborný záliv nie je len príbehom o dvoch zaľúbených ľuďoch, ktorí si postupne nájdu k sebe cestu, ale taktiež aj o tom, ako jedno klamstvo môže ovplyvniť životy mnohých ľudí. Dej rozpráva aj o tom, ako človeku nič nie je sväté. Ľudia si niečo zaumienia a idú si tvrdohlavo za tým, nehľadiac na následky svojich činov. Ako skutky ľudí dokážu ublížiť. Je aj o nádeji, že sa všetko na dobré obráti, aj keď skutočnosť vyzerá inak. Nájdete tu mnoho myšlienok, ktoré vás donútia zamyslieť sa.

Toto určite nebola posledná kniha, ktorú som si od autorky prečítala, pretože som si jej štýl zamilovala. V deji nájdete nielen dramatickosť, ale aj humor. Toto všetko je pekne zabalené a naservírované a dostanete toho poriadnu dávku.

Veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR za poskytnutie recenzného e-booku.

Moje hodnotenie:

Jojo Moyesová – Strieborný záliv (úryvok)

Prečítajte si úryvok z knihy Strieborný záliv od Jojo Moyesovej, ktorá vyšla začiatkom tohto mesiaca vo vydavateľstve IKAR. Musím povedať, že kniha si ma skutočne získala. Ak máte radi romantiku, zamotaný dej a aj dávku humoru. Nenechajte si toto dielko ujsť.

Lizu McCullenovú stále máta minulosť, no nepoškvrnené pláže a súdržní obyvatelia austrálskeho prímorského mestečka jej ponúkajú aspoň slobodu a bezpečie, po ktorých toľko túži – ak nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli svojej malej dcére Hannah.

Ale potom sa v spustnutom hoteli jej tety, legendárnej lovkyne žralokov, ubytuje Mike Dormer a zo Strieborného zálivu sa pokoj razom vytratí. Uhladený Angličan v drahom obleku plánuje vybudovať v známom útočisku veľrýb prvotriedne turistické letovisko, čím by ohrozil všetko, čo Liza tak veľmi chráni – rodinný podnik a záliv, ale aj záväzok, že sa už nikdy nezamiluje do muža, ktorý si to nezaslúži.

Sophie Jordanová – Nevítaní (Nevítaní #1)

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: to, čo som si prečítala, presiahlo moje očakávania

Sophie Jordanovú môžete poznať vďaka jej sérii Draki. Teraz prichádza s novou dystopickou sériou s názvom Nevítaní. Prvá kniha nesie rovnomenný názov. Už po prečítaní anotácie ma príbeh zaujal. Bola som veľmi zvedavá, ako sa s tým všetkým autorka popasuje. A veru, bolo to skvelé čítanie. Od začiatku až po poslednú stranu. Bola som trošku skeptická, predsa jej prvá séria mi až tak neulahodila, no čo som dostala tu, som ani v najmenšom neočakávala.

Kniha rozpráva príbeh Davy, ktorá je na prvý pohľad dievča ako každé iné. Až na jednu maličkosť: od mala je hudobný génius. Hrá na niekoľkých hudobných nástrojoch, má kamarátku, ktorú by nedala za nič na svete, a priateľa, ktorého ľúbi. Zlom nastane vtedy, keď testy ukážu, že má v sebe vražedný gén. Jej svet sa otočí na ruby. Nič, čo doposiaľ poznala, nebude také, ako predtým. Vylúčia ju zo školy a pridá sa ku skupine s génom SVS – syndróm vražedných sklonov. Musí sa riadiť heslom – nikomu never. Je presvedčená, že by nikdy nikoho nedokázala zabiť. Ale ako si môže byť úplne istá, keď všetci predpokladajú, že bude raz vraždiť?

Prenášači sú rakovinou tohto kedysi veľkolepého národa. A podobne ako proti každej chorobe sa dá proti nej bojovať len jedom…

Úvod začína pozvoľne. Autorka čitateľovi necháva dostatok času, aby sa oboznámil s prostredím a postavami. Ale skôr ako sa nazdá, je vhodený do víru udalostí, ktoré obrátia hrdinkin svet o stoosemdesiat stupňov. Dej pekne vykresľuje, ako sa človek musí vysporiadať s ranami osudu, či chce alebo nie. Jednoducho mu nezostáva nič iné. Jordanová píše pútavo. Príbeh postupne graduje. Autorka sa vyvarovala zbytočnému predlžovaniu scén, čo deju iba prospieva. Popretkávala ho nemalou dávkou napätia a akcie. Niekedy som sa nestíhala diviť, čo sa to na stránkach deje. Mám pocit, že autorkin štýl sa oproti sérii Draki výrazne zlepšil.

Zaujímavá je ústredná téma príbehu, a to ľudia s vražedným génom. Či už je to práve narodené bábätko, tínedžer alebo dospelý človek, ak mu zistia SVS je odpísaný. Navonok sa môže zdať, že ide o jednoduchú tému, avšak opak je pravdou. Keď som si predstavila, že by som žila v takejto spoločnosti, zamrazilo ma. Človek nemusí nič spáchať, pre spoločnosť je ukazovateľom gén. Práve ten ľudí predurčuje k násiliu. Spoločnosť osoby zaškatuľkuje a snaží sa ich samých presvedčiť o tom, že sú schopní vraždiť. Osobne mi to prišlo dosť zvrátené. Pretože ak človek môže ovplyvniť svoje správanie, dokáže ovplyvniť aj to, či bude páchať násilie, no nie? Z myšlienky, že človeku vsugerúvajú, že je schopný páchať zlo, ma mrazilo. Zmýšľanie celej spoločnosti bolo postavené na hlavu. Prenášači sa nedokážu brániť. V každej skupine sú presne takí, ako ich spoločnosti opisuje, ale sú aj výnimky, ktoré toto pravidlo vylučujú. Avšak všetkých hádžu do jedného vreca. Neuniknú.

Je to ťažký boj. Môj niekdajší život je ako hmlistý sen, ktorý ma naďalej máta. No Sean mi pomáha zabudnúť. I spomenúť si. Keďže sa mám dívať len do budúcnosti, je to riskantná kombinácia.

Hlavná hrdinka, Davy, si v príbehu prešla obrovskou zmenou. Talentovaná dcérenka bohatých rodičov s obrovským hudobným talentom bude musieť bojovať o svoj holý život. Koho by to nezmenilo. Mala všetko, frajera, kamarátov, skvelú rodinu, no to sa zmenilo jedným výsledkom testov. Je nútená prispôsobiť sa novej situácii a prežiť zvyšok života v spoločnosti ľudí, ktorí jej naháňajú strach – aj keď by mala byť jednou z nich. S novými skutočnosťami sa vyrovnáva veľmi ťažko. Na konci príbehu je z nej silná osobnosť, ktorá si ide za tým, v čo verí.

Sean navonok predstavuje presne takého prenášača, akého sa všetci boja. S tetovaním, ľahostajným prístupom, naháňajúci strach. Ale pod každou maskou je niečo viac. Aj keď sa počas deja veľa o jeho živote nedozvedáme, istým spôsobom som si ho dokázala obľúbiť. Žije podľa vlastného presvedčenia a od nikoho si nenechá diktovať, aký má byť. Je záhadný a aj to málo, čo o sebe prezradí, vám nedá jeho celkový obraz.

Vravela som, že sme sa pohádali, však? Vieš, dala som mu facku a bola tam kopa svedkov. Pollock sa to dozvedel. Preto po mňa prišli. Očividne mám násilnícke sklony.

Nevítaní sú skvelým úvodom. Príbeh je nielen o ľuďoch s vražedným génom, ale aj o tom, ako sa vám priatelia dokážu otočiť chrbtom, keď to najmenej čakáte. Je aj o vymývaní mozgov spoločnosťou, ktorá vás silou-mocou presviedča o tej svojej, najsprávnejšej pravde. Hoci ide o dystopiu, kniha je napísaná realisticky a uveriteľne.

Veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku knihy.

Moje hodnotenie:

Jo Nesbø – Šváby

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: jedna z najlepších detektívok, aké som kedy čítala

Jo Nesbø je celosvetovo známym pojmom. Na konte má obrovské množstvo detektívnych príbehov. Do rúk sa mi dostala jeho kniha s názvom Šváby. Najskôr som k nej pristupovala skepticky, pretože keď som čítala Diablovu hviezdu, nezdala sa mi ničím výnimočná. Príjemná detektívka, ktorá neurazí ani nenadchne, teda aspoň mňa. Ale potom sa ku mne dostal tento príbeh a autor si svoju reputáciu u mňa napravil. Dostala som šialenú jazdu, kde som sa nestihla čudovať, čo sa vlastne v knihe deje.

Detektíva Harryho Hola poveria vyšetrovaním vraždy nórskeho veľvyslanca. Odlieta do Bangkoku, aby všetkému prišiel na koreň. Keďže veľvyslanec bol blízkym priateľom nórskeho premiéra, na ministerstve zahraničia sa šíri panika. Ako zabrániť rodiacemu sa škandálu? Na prvý pohľad jednoduchý prípad, no na ten druhý je všetko zamotanejšie, ako by sa mohlo zdať. Harry musí použiť všetky svoje detektívne schopnosti, aby mohol vraha dolapiť.

Minulý rok ho zdravili častejšie, najmä po televíznej diskusii, kde sa no novinárka spýtala, aké to je zabiť sériového vraha. „Nuž… Lepšie než odpovedať na tieto otázky,“ odvetil s úškrnom a tieto slová sa zaradili medzi najcitovanejšie výroky roka.

Príbeh sa začína pozvoľna. Autor vám dáva dostatok času, aby ste sa zoznámili s ústrednou zápletkou a nezmätie vás. Do príbehu zakomponoval väčšie množstvo postáv. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sú zbytočné, ale opak je pravdou. Všetko krásne do seba zapadá. Ani jeden okamih deja nie je navyše. Možno vám najskôr nebude dávať zmysel a budete krútiť hlavou, čo sa to, dopekla, stalo, no po dočítaní budete mať vo všetkom jasno.

Dej je postupne vygradovaný, bez hluchých miest, ktoré by čitateľa mohli odradiť. Obrovským plusom popri skvelému príbehu je autorov štýl. Je ľahký a svieži. Kniha sa vďaka tomu číta rýchlo. Keď som sa poriadne začítala, mala som ju problém odložiť, pretože som túžila dozvedieť sa, ako sa to všetko skončí. Príbeh je popretkávaný rôznymi zvratmi, ktoré nejedného čitateľa dokážu prekvapiť. Už som mala tušenie, kto je vrahom, a potom sa tam pán Nesbø rozhodol vsunúť scénu, ktorá všetko otočila naruby a ja som mohla začať od začiatku premýšľať, kto je páchateľ.

Mal čas spomenúť si, čo za pieseň mu znela v ušiach. All Along The Watchtower. A už si pamätal aj verš. There must be some way out of here, said the joker to the thief. Kiežby.

Šváby rozprávajú príbeh Harryho Hola, detektíva v službách nórskej polície. Holduje alkoholu a tak jeho nadriadení majú pocit, že je pre tento prípad tým najvhodnejším adeptom. Myslia si, že všetko rýchlo ututlú, ale Harry je profesionál a nezastaví sa, pokým všetkému nepríde na koreň. Jeho postava je komplikovaná. Nikto presne nevie, ako sa v danej situácii zachová, iba on sám. Je nevyspytateľný a za svojím cieľom si ide tvrdo, až kým ho nedosiahne. Dosť som si ho počas čítania obľúbila. Jeho povaha nemusí sadnúť každému, aj ja som občas nad jeho činmi a rozhodnutiami krútila hlavou, ale práve tento aspekt robí jeho postavu ľudskejšou a uveriteľnejšou. Nie je dokonalý ani sa o to nesnaží. Chce iba dobre robiť svoju prácu a byť tu pre svoju sestru, ktorá to tiež nemá ľahké.

Ostatné postavy mi veľmi nesadli, ale skvelo celý príbeh dopĺňali tak, aby bol z neho celok. Autor do knihy vložil aj chúlostivú tému, akou je detská prostitúcia. Myslím, že sa s touto myšlienkou slušne vysporiadal a tým aj celkovo oživil dej knihy. Suma sumárum, Šváby sú skvelou, napínavou, akčnou peckou, ktorá zaujme nielen milovníkov detektívok. Štýl, ktorým je písaná, vás chytí už v úvode a tak vám znemožní sa od príbehu odtrhnúť. K tomuto všetkému pripojte aj dávku humoru, ktorú autor do deja šikovne zakomponoval, a máte komplexné dielo, ktoré stojí za to.

„Doriti! Našli sme cudzinca v moteli s nožom v chrbte. Nemáme odtlačky prstov, nula podozrivých, ani náznak stopy!“

Šváby sú druhou časťou v sérii o detektívovi Harrym Halovi. Kniha vychádza práve dnes a zakúpiť si ju môžete napríklad na stránke bux.sk.

Za poskytnutie recenzného e-booku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Moje hodnotenie:

Mohlo by vás zaujímať:

Ukážka

Jo Nesbø v bratislavskom Martinuse