Zuzana Fabianová's Blog, page 18

“Keď sa všetko rúca, láska zostáva.” (J. A. Redmerska – Radšej vždy |Radšej nikdy #2| – úryvok)

J. A. Redmerskú vám určite nemusím. Jej séria Radšej nikdy zožala po celom svete obrovský úspech. Vydavateľstvo IKAR už o niekoľko dní (14.10.) vydá slovenský preklad pokračovania pod názvom Radšej vždy. Knihu som už prečítala a poviem vám, máte sa na čo tešiť. Pre mňa osobne je toto pokračovanie o stupeň lepšie ako prvá časť a preto som si aj čítanie veľmi užívala. Aby som o tejto knihe toľko nebásnila, prečítajte si ukážku, ktorá vás zaručene navnadí na čítanie. Táto kniha je povinnou jazdou pre všetkých, ktorým sa páčila prvá časť. Určite neoľutujete.

Camryn Bennettová nikdy nebola šťastnejšia. Päť mesiacov po náhodnom stretnutí v diaľkovom autobuse s Andrewom Parrishom, so svojou osudovou láskou, je s ním zasnúbená, čaká dieťa a svadba je len otázka času. Pred sebou má nádhernú budúcnosť. Odrazu jej však osud prichystá ďalšiu ranu, ktorá tragicky zasiahne do ich spoločného života s Andrewom.

Andrew nechápe, ako sa im to mohlo stať. Pokúša sa pohnúť ďalej a dúfa, že Camryn sa bude usilovať o to isté. Keď však zistí, že jeho láska v sebe ukrýva horu bolesti a pretvárka začína byť nebezpečná, nič ho nezastaví pred tým, aby jej vdýchol nový život. Andrew je odhodlaný dokázať, že ich láska prežije čokoľvek, a rozhodne sa, že sa s Camryn vydajú na cestu pretkanú nádejou a vášňou. Len keby sa mu ju podarilo presvedčiť…

Radšej vždy je pokračovaním knihy Radšej nikdy, príbehu dvoch mladých ľudí, ktorí lásku nehľadali, ale našla si ich sama. Opäť nechýba obľúbená bonusová kapitola.

ROZHOVOR: Lucia Hlubeňová

Mám tu pre vás ďalší rozhovor. Tentokrát, to nie je ani autor ani autorka, ale Lucka zo spoločnosti Albatros Media, ktorá nedávno preložila knihu Šťastná sedmička, ktorá vyšla vo vydavateľstve IKAR. Ďakujem ešte raz Lucke za jej čas a ochotu :).

Ahoj Lucka, ďakujem, že si prijala ponuku na rozhovor. Nedávno vyšla kniha Šťastná sedmička, ktorú si prekladala. Ako sa ti na nej pracovalo?

Veľmi dobre. Bol to veľmi príjemný preklad.

Kniha je naozaj skvelá. Ako si sa dostala k jej prekladu?

Redaktorka titulu ma oslovila a ponúkla mi spomínaný preklad. A keďže ma preklad baví (a v minulosti som už preložila niekoľko kníh pre iné vydavateľstvo), súhlasila som.

Plánuješ v budúcnosti ešte nejaký preklad alebo toto bol na istý čas tvoj posledný?

Už som dostala ponuky na ďalšie, takže zvažujem výber.

Môžeš nám prezradiť aspoň jeden titul alebo je to tajomstvo?

Veľmi rada, ale bolo by to porušenie etikety. Takže nie

V poriadku Prekladala si už nejakú knihu aj pre vydavateľstvá zo spoločnosti Albatros Media?

Zatiaľ nie.

Je nejaká kniha, ktorú by si rada videla preloženú? Ak áno, prečo práve táto kniha?

Momentálne mi nič nenapadá, ale bola by som veľmi rada, ak by v Odeone urobili dotlač knihy Svržený anděl od P. O. Enquista. Je to jedna z „mojich Kníh.“

Určite mnohých zaujíma, podľa čoho vyberáte v Albatros Media knihy na preklad. Zaváži odporúčanie alebo hľadáte tituly sami?

To je skôr otázka na redaktorov titulov. Ale ak môžem hovoriť za nich, ide o taký zvláštny mix odporúčaní, šťastia a hľadania

Ďakujem Lucka za tvoj čas, bolo mi cťou.

Ďakujem aj ja

Zaostrené na novinky – október

Autorka: Mariana Čengel Solčanská

Názov: Láska na vlásku

Dátum vydania: 5. októbra

Kováčov syn Tomáš je večne nespokojný. Chcel by dosiahnuť viac, učiť sa písať a čítať, vidieť svet. Keď mu hrozí sobáš s Hanou, jednoduchým dievčaťom od susedov, vezme nohy na plecia a zamaskovaný v skupine komediantov príde na kráľovský hrad. Tam sa pripletie do cesty korunnému princovi Matejovi.

Matej je osamelý, každý jeho krok sledujú dvorania, jeho svet sa skladá iba z povinností. Princ vidí v Tomášovi šancu na jeden deň si vyskúšať, aké je to byť obyčajným chlapcom. Vymenia si šaty a zistia, že vyzerajú rovnako a nik ich nerozozná. Výmena sa im obom pozdáva, ale len dovtedy, kým princovi na druhý deň ráno stráže neuveria, že je skutočným následníkom trónu. Nezostane mu nič iné, ako vyhľadať Tomášovu rodinu, aby mu dosvedčili, že v paláci je v skutočnosti ich syn. Po ceste stretne krásnu Hanu a zachráni ju pred vlkmi. Chce s ňou zostať dlhšie, preto Tomášovým rodičom radšej nič neprezradí.

Starý komediant Gašpar pomôže falošnému princovi vžiť sa úlohy dočasného náhradníka. Tomášovi sa začne dariť najmä po tom, čo sa na prvý pohľad zamiluje do smutnej princeznej Beatrix.

Autorka: Catherine McKenzieová

Názov: Tajomstvá

Dátum vydania: 30. októbra

Dve ženy, jeden muž. Dve rodiny, jedna veľká láska. Ľúbostný trojuholník, ktorý nie je úplný, pretože muž, o ktorého ženy zápasia, práve zahynul pod kolesami auta. Tým sa však vôbec nič nekončí.

Šok z Jeffovho úmrtia zasiahol rovnako Tish aj Claire, ktoré boli istý čas sokyňami, hoci o tom nevedeli. Dozvedia sa to teraz, keď je už zdanlivo na všetko neskoro? Tish trpko žiali za Jeffom, ktorého tajne milovala, napriek tomu, že je vydatá za iného a on bol ženatý s Claire. Claire sa ťažko vyrovnáva so stratou manžela, so synovou traumou a s návratom Jeffovho brata – s ktorým chodila ešte na vysokej škole.

Pred našimi očami sa rozmotáva komplikované klbko emócií a vzťahov. V osudoch hlavných hrdinov sú možno ukryté aj príbehy ľudí, ktorých každodenne stretávame.

Autor: Jozef Karika

Názov: Strach

Dátum vydania: 14. októbra

Mysteriózny triler plný hrôzy. Vyhorený tridsiatnik sa po rokoch vracia do prímestskej štvrte na úpätí hory ukrývajúcej mrazivé tajomstvo – vo výnimočne studených zimách sa tam strácajú deti. Spolu s bývalou láskou a kamarátmi musí čeliť nielen zlomyseľnej sile, ale aj tieňom vlastnej minulosti. Všetky pády a sklamania, ktoré dovtedy zažil, sú ničím oproti peklu striehnucemu na miestach, kde vyrastal.

Autor bestsellerov Jozef Karika v desivom príbehu s nadprirodzenými prvkami prináša aj citlivé rozprávanie o tom, ako naše životy ovplyvňuje detstvo a všetko, čo sme ako deti zažili.

Autorka: Nina George

Názov: Levandulový pokoj

Dátum vydania: 18. októbra

Pařížský knihkupec Jean Perdu ví naprosto přesně, jaká kniha dokáže zmírnit určitou bolest duše. Na své lodi plné knih, kterou nazval Literární lékárna, prodává romány jako medicínu pro život. Jen sám sebe nedokáže vyléčit. Už jednadvacet let se trápí odchodem krásné provensálské dívky Manon, která ho opustila, když v noci spal. Nezůstalo mu po ní nic, jen dopis, který se nikdy neodvážil otevřít a přečíst. Až do letošního léta…

Autor: Graham Masterton

Názov: Bílé kosti

Dátum vydania: 30. októbra

Temný krimi thriller z irského Corku

Jednoho deštivého listopadového rána vydá pole na Meagherově farmě kosti jedenácti žen. V této části Irska jsou neoznačené hroby běžné. Tyto kosti se však datují do roku 1915, do doby dlouho předtím, než začal konflikt mezi katolíky a protestanty. A co víc, zdá se, že jejich kat odvedl velice pečlivou práci. Ženy byly téměř jistě zaživa staženy z kůže.

Inspektorka Katie Maguireová z Corku je na mrtvá těla zvyklá. Ale tohle je hotová řezničina. Její tým je přesvědčen, že je to jen mrhání časem, že nemá cenu zabývat se dávno mrtvými ženami. Avšak Katie je rozhodnutá pomoci jim dojít spravedlnosti. A pak se ztratí mladá americká turistka a její kosti, pečlivě zbavené masa, jsou nalezeny na stejné farmě. Katie se bude muset vypořádat nejen s dávnými zločiny, ale i s jejich hrůznou ozvěnou v přítomnosti. Podaří se jí vyřešit rituální vraždy spáchané před desítkami let, než brutální vrah udeří znovu?

NEPREHLIADNITE! – Ľubošov blog o knihách

Mám tú česť vám predstaviť jeden z mála chlapčenských knižných blogov. Patrí Ľubošovi, ktorý mu dal patričný názov Ľubošov blog o knihách. Založil ho vo februári tohto roku, čiže patrí medzi tie mladšie, ale to vôbec neznamená, že by bol menej kvalitný. Osobne sa mi veľmi páči Ľubošov zmysel pre výber kníh. Neraz som si vďaka nemu všimla knihu, o ktorej som predtým nepočula. Bez ďalších slov, prečítajte si rozhovor s Ľubošom.

1. Ahoj, najskôr sa nám predstav a povedz niečo o sebe.

Ahojte, moje meno je Ľuboš , mám 19 rokov , úspešne som skončil základnú a strednú školu. Čítam len niečo cez 1 rok a pol. Samozrejme milujem knihy, čítanie, okrem toho aj hudbu a fotografovanie.

2. Čo ťa primälo k tomu, aby si začal recenzovať knihy?

No priznám sa, vidina kníh zadarmo. Samozrejme tie prišli až neskôr a recenzoval som knihy, ktoré som mal doma. Vďaka tomu, ale blogovanie milujem.

3. Ktorý žáner máš najradšej? Prečo?

Tak mojím najobľúbenejším žánrom je bezpochyby fantasy. Milujem ho najmä vďaka obrovskej fantázii, mám rád nadprirodzené bytosti (hlavne draky, tie zbožňujem, chcel by som vlastného, no stále nič ).

Okrem fantasy mám veľmi rád detektívky. Chytanie zločincov, zbieranie dôkazov. To je moje.

4. Čítal si v poslednej dobe knihu, ktorú si už po pár stranách odložil?

Áno, čítal som. Bola ňou Čo s nemŕtvymi. Ako zo začiatku ma bavila, potom ale prišla scéna pri ktorej som ju s radosťou odložil a už sa k nej nevrátil. A myslím, že sa k nej už nevrátim vôbec.

5. V akom jazyku najradšej čítaš?

Tak samozrejme v slovenčine. Angličtina a ja nie sme kamaráti. Potom ešte aj v češtine, niektoré knihy proste u nás nevyšli a tie si potom prečítam v češtine.

6. Čo ťa na blogovaní najviac baví?

Ehm. Proste všetko

7. Prečo si si pre blog vybral práve to meno, ktoré si mu dal?

Tak ja som nad svojím meno pre blog veľmi nepremýšľal. Zvolil som si svoje vlastné a to Ľuboš. Nechcite odo mňa aký má význam. „Vygooglite“ si to.

8. A na záver, aké sú tvoje obľúbene blogy? Máš nejaké kam chodíš každý deň? Čím

ťa zaujali?

Takto, väčšinou mám nasledovné blogy hlavne preto rád, že máme radi podobný žáner/knihy. Priznám sa, že najradšej mám české. Spomeniem napríklad turningoverpages.blogspot.cz ,alebo sheisbookaholic.blogspot.cz. A tieto najmä vďaka skvelým videám, ktoré baby robia. knihankov.blogspot.cz a ohanamon.blogspot.cz

Ďakujem Ľubošovi za rozhovor a o týždeň sa môžete tešiť na Reu z blogu Prázdna strana, rozhodne sa máte na čo tešiť.

Trish Dollerová – Kde hvězdy stále září

Odpustit znamená prominout hříchy.

Neboť jen tak si můžeme zachovat to, 

co bylo ztraceno a co mne posléze zase nalezli.

Callie nepozná nič iné len život na úteku. S matkou sa nespočetne veľakrát sťahovali, aby ich nik nenašiel. Po tom, ako jej matku zatknú, musí ísť bývať k otcovi, ktorého vôbec nepozná. Podarí sa Callie zvyknúť na nový život? Spoznáva svoju početnú rodinu z otcovej strany a zisťuje, že má grécke korene. Dokáže prijať lásku, ktorú nikdy nepoznala? Ako sa vyrovná so všetkými zmenami?

Trish Dollerová napísala naozaj pútavý príbeh, ktorý chytí za srdce. Je to príbeh sedemnásť ročnej Callie, ktorá prežila celý svoj život na úteku. Po príchode do otcovho domu sa musí naučiť prijímať pravidlá, ktoré nikdy nemala. Cíti sa, akoby do tejto rodiny nepatrila, pretože ju nikdy nepoznala. Zároveň pociťuje hnev na matku, ktorá ju držala od jej príbuzných. V jej vnútri sa odohráva boj medzi spomienkami a súčasnosťou. Počas príbehu sa Callien charakter vyvíja. Na začiatku je to dievča, ktoré nikdy nepoznalo, čo je to skutočná láska alebo priateľstvo. V dome otca sa cíti ako cudzinec. Snaží sa zapadnúť, ale nevie sa zbaviť pocitu, že je všetkým na obtiaž. Keďže nikdy nemala kamarátky, ťažko prijíma náklonnosť sesternice Kat.

Callie je veľmi silná hrdinka. Napriek všetkému, čo prežila – a skutočne to nebolo med lízať -, nie je ufňukaná. Aj keď problémy často rieši útekmi, nakoniec sa stále vráti. Na konci je z nej silné dievča, ktoré dokáže žiť presne taký život, ako si vždy zaslúžila.

Autorka zasadila svoj príbeh do floridského mesta Tarpon Springs, ktorého prostredie veľmi pekne vykreslila. Celkovo príbehu dodal tú správnu atmosféru.

Kniha je veľmi kvalitne napísaná. Nenájdete v nej jediné hluché miesto a bude vás baviť. Autorkin štýl je ľahký a príjemný, preto sa vám príbeh bude čítať jedna báseň. Dej je plynulý a nenájdete v ňom žiadne prekážky, ktoré by vám znepríjemňovali čítanie. Autorka aj banálne situácie napísala veľmi pútavo a zaujímavo. Celkovo je príbeh veľmi dobrý a aj keď je napísaný sviežo, autorka v deji ukryla nejednu myšlienku, ktorá vás prinúti zamyslieť sa.

Zlo si vás vždycky najde, i když si myslíte, že jste chránění.

Okrem toho, že vám dej bude pekne odsýpať, v knihe nájdete aj nejednu postavu, ktorá stojí za pozornosť. Či už to je Calliena sesternica Kat, ktorá sa jej snaží spríjemniť návrat domov, alebo ostatní členovia jej rodiny. Kat je svojská a veľmi príjemná postava. Všetkým chce len dobre, hoci nie vždy jej to vyjde. Kapitola sama o sebe je Callieina matka, ktorá konala skratovo a tak odoprela svojej dcére život, aký si zaslúžila. Nad jej činmi som krútila hlavou, pretože som nerozumela tomu, ako toho mohla byť schopná. Aj keď som s tým nesúhlasila, ku koncu sa všetko vysvetlilo a ja som ju vedela viac pochopiť. Veľkým zlatíčkom je Greg, Calliein otec. Má obrovské srdce, do ktorého sa zmestí nielen jeho súčasná rodina, ale aj Callie s jej matkou. Už od začiatku sa snaží svojej dcére porozumieť, aj keď ju vôbec nepozná. Autorka veľmi pekne vykreslila vzájomné spoznávanie Grega a Callie a taktiež postupné budovanie ich vzájomnej dôvery. Celkovo vyobrazenie rodinných vzťahov je veľmi príjemná a v čitateľovi vzbudí pocit súdržnosti a spolupatričnosti.

Spočiatku sa mi zdal vzťah Alexa a Callie veľmi uponáhľaný. Chápem, že obaja chceli uniknúť z reality a potrebovali niekoho, kto by im v tom pomohol, ale aj tak sa neviem zbaviť pocitu, že to bolo príliš hrr. Ako dej napredoval, obaja sa spoznávali a ich vzťah napredoval správnym smerom. Vôbec nebol vyobrazený umelo. Obom som ich postupne sa budujúce city verila. Aj keď autorka do knihy nevložila veľa romantiky, vôbec to neprekáža. Je jej tam tak akurát, ani veľa, ani málo. Ak by do deja autorka zakomponovala priveľa zaláskovaných okamihov, príbehu by to iba uškodilo.

Jasně ž e tvoje tajemství nikomu neprozradím.

Kde hvězdy stále září je komplexné dielo, ktoré rozhodne stojí za pozornosť. Je druhou vydanou knihou americkej autorky Trish Dollerovej. Príbeh je o vytváraní priateľstiev, nachádzaní a rešpektovaní samej seba. Taktiež o súdržnosti rodiny a v neposlednom rade o prijímaní a opätovaní lásky.

V príbehu si každý nájde to svoje. Autorka do deja vniesla skvelú atmosféru. Nájdete tu nejednu ťažkú tému, o ktorej treba hovoriť. Či už to je disharmonická rodina alebo odcudzenie dieťaťa. Dollerová sa s tým popasovala vierohodne. Kde hvězdy stále září je reálny príbeh, ktorý má obrovskú výpovednú hodnotu.

Na knihu som sa veľmi tešila a vôbec ma nesklamala, dokonca predčila moje očakávania. Je to príjemná oddychovka s viacerými hlbokými myšlienkami.

Moje hodnotenie:

Ďakujem veľmi pekne spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.

Súťaž o knihu Racioláska od Silvie Antalíkovej – výherca

Je na čase vyhlásiť výhercu knihy Racioláska od Silvie Antalíkovej. A tým šťastlivcom sa stáva:

# 8 – Simona Tlacháčová (email: tlach….@stonline.sk)

Srdečne gratulujem

Ak Simona neodpovie do 48 hodín, vyžrebujem druhého výhercu.

NEPREHLIADNITE! – Never trust a duck

Minulý týzdeň ste si mohli prečítat rozhovor s Maci. Dnes tu pre vás mám rozhovor s dievčatami z blogu Never trust a duck.

Blog  Never trust a duck spravujú tri dievčatá (Barča, Vika a Maggie). Blog založila Barča vo februári tohto roku. Na blogu nájdete recenzie prevažne na YA knihy. Okrem recenzií tu nájdete aj rôzne rubriky. Na blog som natrafila úplnou náhodou a odvtedy ho navštevujem vždy, keď dievčatá zverejnia nový článok. Pre mňa je NTAD veľmi dobre zapamätateľný blog, na ktorý sa budete radi vracať.

1. Ahoj, najskôr sa nám predstav a povedz niečo o sebe.

Vika: Ahoj! Takže volám sa Viktória, mám 15 rokov, a (konečne!) študujem na strednej škole! Študujem na gymnáziu v Levoči, keďže mojím snom je stať sa lekárkou. Som veľmi ambiciózny človek! Knihy čítam približne 2 roky, a ľutujem chvíle kedy som nimi opovrhovala. Som závislák na výrokoch alebo citátoch a čokoláde! Som veľmi výrečný človek, a mám rada spoznávanie nových ľudí.

Barča: Ahojte! Som Barbora, mám 15 rokov a som zakladateľka stránky Never Trust a Duck. Bývam v Levoči a chodím na bilingválne gymnázium (anglické).Knihy čítam už od mala. Som maniak na seriály, milujem kreslenie a basketbal. Z hudby najradšej počúvam rock (Imagine Dragons) a v poslednom čase sa mi páči indie folk.

Magie: Ahojte, som Magdaléna z blogu Never Trust a Duck. Na blogu vystupujem pod prezývkou Maggie Hemmings – Maggie je moja prezývka a Hemmings je priezvisko môjho obľúbeného speváka z 5SOS. Inak mám 15 rokov, navštevujem osemročné gymnázium a nenávidím to tam. Zbožňujem knihy, hudbu, filmy (Step up: All in – momentálne môj najobľúbenejší)… 

2. Čo ťa primälo k tomu, aby si začala recenzovať knihy?

Vika: Resp. Kto? Barbora mala taký nápad s blogom a ja Prečo nie? Tak sme sa do toho dali spoločne, a dúfame, že to malo nejaký zmysel.

Barča: Vždy som ľudom v mojom okolí odporúčala knihy, tak prečo ich neodporúčať aj iným ľudom ktorých by mohli zaujímať? Veď o to vlastne v Recenzii ide. Navnadiť ľudí a vyjadriť svoj názor.

Maggie: Hlavne moja túžba vyjadriť môj názor na knihu, odporučiť niekomu nejakú knihu, vykecať sa ohľadne kníh, keďže v mojom okolí taký nikto nie je

3. Ktorý žáner máš najradšej? Prečo?

Vika: Nedá sa vyhradiť práve jeden jediný žáner, ktorý mám najradšej. Nezáleží na tom, akého žánru kniha je. Ak ma zaujme príbeh, anotácia a postavy, tak mi je jedno či čítam nejakú dystópiu, fantasy, detektívku či romantiku. Myslím že všetky žánre sú dobré, ale záleží na štýle písania. Autor to musí vážne dobre vypracovať aby to človeka zaujalo.

Barča: Fantasy, lebo je to žáner v ktorom ma baví čítať knihy aj keď je hlavnému hrdinovi napr.12 (čo by mohlo byť divné pri romantickej knihe :D).Milujem vymyslené svety, mytológiu, nadprirodzené schopnosti…Taktiež mám rada dystópiu, pretože vždy je v nej určitý vzdor spoločnosti, čo je moja obľúbená téma. Romantické knihy nie sú veľmi moja parketa, ale pár patria medzi moje obľúbené a to najčastejšie knihy YA.

Maggie: To je skoro taká istá strašná otázka ako vybrať obľúbenú knihu! Každý žáner má čo-to do seba a vybrať nejaký obľúbený je ťažké – raz mám náladu na dystópiu, potom zasa na contemporary, inokedy na nejaký historický román…Ale aby som to zhrnula väčšinou ide o knihy ktoré patria pod YA ale nie je to tak zasa vždy

4. Čítala si v poslednej dobe knihu, ktorú si už po pár stranách odložila?

Vika: V poslednej dobe to bola Iskrivá a Kto je to dievča?.. Tieto knihy ma nejako nezaujali, takže ešte stále sú neprečítané, a myslím že čítať ich nemám ani v pláne.

Barča: Knihu Stalo sa to v Paríži. Už ten názov ma odrádzal, ale skúsila som to keďže hlavnou témou bolo cestovanie. Teda to som si myslela. Z hrdinky sa však vyvinula hlúpa alkoholička.

Maggie: V poslednej dobe mi žiadna kniha nenapadá, ale naposledy som myslím, že po 38 stranách odložila Pod nekonečnou oblohou od  Veronica Rosi – proste ma to nebavilo, nedokázala som sa začítať a ani ten príbeh mi neprišiel dosť zaujímavý aby som sa cez to prekúsla.

5. V akom jazyku najradšej čítaš?

Vika: Samozrejme že v čínštine! (:D) Ale nie.. Určite je to slovenčina, sem-tam aj čeština (fajn..viac ako sem-tam), a skúšala som to aj v angličtine, ale nejako sa to u mňa neuchytilo..

Barča: Jasné že slovenčina, veď predsa rodný jazyk. Aj keď niekedy uprednostňujem češtinu, v ktorej čítam strašne veľa kníh. Občas čítam aj v angličtine čo je pri YA romantických knihách v pohode .Raz som však nevydržala a čítala anglicky Bohov Olympu 5 (čo je také hard-fantasty) čo už bolo náročnejšie, ale zvládla som to lebo predsa ten svet už poznám.

Maggie: Samozrejme, najlepšie sa číta (asi) v rodnom jazyku, takže tu u mňa o trošku vedie slovenčina, ale nemám problém s čítaným v češtine (vzhľadom na knihy, ktoré u nich vychádzajú a u nás nie ) a poslednú dobu som sa rozčítala aj v angličtine – ale zatiaľ som taký začiatočník s čítaním v angličtine a na nejaké zložitejšie knihy (sci-fi, fantasy, dystópie…) si zatiaľ netrúfam.

6. Čo ťa na blogovaní najviac baví?

Vika: Baví ma vyjadriť svoj názor, a diskutovať o ňom s inými ľuďmi. Baví ma spoznávanie nových ľudí, kníh, o ktorých som nemala ani tušenia, a samozrejme ma baví robiť niečo, čo nerobí väčšina mojich kamarátov..

Barča: Myslím že jedna vec sa nedá napísať J Vyjadrenie názoru, to že môžem ľuďom pomôcť vybrať knihy ktoré by ich bavili, spoznávanie veľa nových bloggerov, podelenie sa s radosťou z čítania.

Maggie: Ako som napísala už vyššie, hlavne to že môžem vyjadriť svoj názor a vykecať sa ohľadne kníh, spoznať ľudí čo čítajú knihy…

7. Prečo si si pre blog vybrala práve to meno, ktoré si mu dala?

Vika: No popravde toto meno vybrala Barča.. Ja som knihu súvisiacu s týmto menom čítala až neskôr, takže pre mňa bola takpovediac záhada to, čo to znamená. (Ako bola som tým oboznámená, chápala som tomu, ale nečítala som to ešte.) A neľutujem že vybrala tento názov, pretože má pre nás význam..

Barča: Ha :D. Keď som zakladala blog, nebolo veľmi ťažké vybrať názov. Milujem Willa Herondalea a jeho hlášky. Keď som počula jeho výrok NEVER TRUST A DUCK! Prišiel mi ako vtipný názov pre blog ktorý celkovo znie dobre.(dúfam )

Maggie: Ja som blog nezakladala, to bola Barča s Viki, ale vybrali sme mu hlavne kvôli našej obľúbenej hláške z našej obľúbenej sérii – Pekelné stroje od Cassandry Clare.

8. A na záver, aké sú tvoje obľúbene blogy? Máš nejaké kam chodíš každý deň? Čím  ťa zaujali?

Vika: Pfú..Nebudem tu všetky vypisovať, keďže tu baby nejaké už označili. Ale myslím že sledujem všetko, čo sa mi dostane pod ruku.. Ak je nejaký článok, tak si ho prečítam, blog dám medzi záložky a sem-tam si to prezerám..

Barča: Hm…Mám pár svoje pravidelné blogy ako Lyn von Nightlight, Foxy, U dvou lumpů, Svet kníh, ale väčšinou čítam to, čo ma zaujme a je jedno kto to pridal

Maggie: Ja som strašne prelietavý človek a nájde sa iba pár blogov na ktoré chodím pravidelne a to sú asi My kingdom; My Favorite Books; World of books by Naty; My Mad World of Books;  ale aj tak väčšinou iba náhodne otváram blogové príspevky, ktoré ma zaujmú a tak

Veľmi pekne ďakujem dievčatám za rozhovor. Nabudúce sa môžete tešiť na rozhovor s Ľubošom z blogu Ľubošov blog o knihách.

Jo Plattová – Život hore nohami

Život je plný nečakaných udalostí.

Rosin život nie je práve ideálny. Snúbenec ju nechal stáť pred oltárom bez akéhokoľvek dôvodu. Začala holdovať alkoholu. Prestala sa o seba starať. Utápa sa v depresiách a zanedbáva aj prácu. Až po niekoľkých mesiacoch sa rozhodne zmeniť svoj život. Presťahuje sa do St. Albansu a tam začne nový život ako spolumajiteľka kníhkupectva Chapters. Keď už si myslí, že sa jej život dostáva do starých dobrých koľají, na dvere jej zaklope sused so smutnou novinou.

Život hore nohami rozpráva príbeh Rosalind Shawovej, ktorá si prešla ťažkým obdobím a teraz sa snaží postaviť na nohy. Vrátila sa do bežného života medzi svojich priateľov a do zamestnania.

Niekedy si vezmete do ruky knihu a okamžite vás zaujme anotáciou alebo obálkou. Čakáte, že sa vám bude páčiť a budete nad mieru spokojní. Avšak stáva sa, že spravíte krok vedľa a kniha vás sklame na celej čiare. Takto to je aj so mnou a knihou Život hore nohami.

Prvotina autorky Jo Plattovej s názvom Život hore nohami vyšla v origináli v minulom roku. Očakávala som vtipnú, sviežu a príjemnú oddychovku, ale dostala som veľké nič. Určite by som sa bez prečítania tejto kniha zaobišla, pretože vo mne nevyvolala žiadne emócie. Odkladala som ju vždy, keď som mohla a do čítania som sa musela nútiť.

Keď preskočíte niekoľko strán, začnete znovu čítať a nie ste zmätení alebo sa nemusíte vrátiť, aby ste zistili, čo sa stalo, viete, že je niečo veľmi zle. A práve toto je prípad tejto knihy. Čítanie sa mi vlieklo, nedokázala som sa začítať a ani dejová línia ma vôbec nezaujala. Snažila som sa nájsť na knihe aspoň nejaké pozitívum, avšak je to nemožné, pretože na nej ma nezaujalo vôbec nič.

Autorkin štýl je nudný, ničím nezaujímavý. Scény, ktoré mali byť vtipné, vyznejú trápne. Nad mnohými udalosťami som iba krútila hlavou, pretože mi prišli absurdné a úplne zbytočné. Po niekoľkých desiatkach strán som ešte stále verila, že sa príbeh zlepší, avšak veľmi som sa mýlila.

Ďalším kameňom úrazu v deji boli postavy. Ani jednu som si neobľúbila, prišli mi povrchné a chýbala im hĺbka. Čo ma skutočne nahnevalo, bol fakt, že Rosini priatelia jej ustavične pripomínali minulosť. Nechápem, načo to bolo dobré, keďže ona sa za udalosťami minulosti snažila spraviť hrubú čiaru. A to, že jej to každý pripomínal, tomu rozhodne nepomáhalo. Nespočetne veľa krát som počas čítania krútila hlavou a dúfala som, že ju prečítam čím skôr.

Už dávno som nečítala knihu, ktorá by vo mne vyvolala takéto sklamanie. Dokonca som premýšľala, či nezačnem čítať niečo iné, len aby som dočítanie odložila, pretože toto bolo skutočné trápenie. Bohužiaľ, na príbeh neviem nájsť jedno pekné slovo, čo ma skutočne mrzí. Tak veľmi som chcela, aby sa mi páčila a možno aj práve preto som z nej rozčarovaná.

Je to autorkina prvotina, čo je aj veľmi cítiť a ešte nie je vypísaná. Jej štýl je nezaujímavý, ničím nepriláka čitateľa, aby čítal ďalej. Po prečítaní Života hore nohami som musela svoje pocity rozdýchať, pretože som bola skutočne nahnevaná, čo, dopekla, som to prečítala. Určite by som sa zaobišla aj bez prečítania tohto príbehu.

Som si istá, že kniha si nájde svojich čitateľov, avšak ja medzi nich nepatrím. Pre mňa to bol  obrovský krok vedľa a jej prečítanie ľutujem.

V príbehu nájdete plno banálnych situácií, ktoré niekedy nemali ani hlavu ani pätu. Čím ďalej som sa v deji dostávala, o to menej ma bavil a ja som krútila očami, do čoho som sa to pustila. Ak by som knihu neprečítala, vôbec by som sa nenahnevala. V tomto roku je to to najhoršie, čo som prečítala. Obzvlášť ma to mrzí, pretože mám rada takéto reálne príbehy, avšak počas čítania ma ničím nezaujala. Bola som rada, keď som prečítala poslednú stránku.

Ak aj napriek všetkému, čo som tu spomínala si chcete knihu prečítať, nenechajte si ju ujsť.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Michelle Cohenová Corasantiová – Mandľovník

Odvaha, uvedomil som si, nie je neprítomnosť strachu, ale neprítomnosť sebectva, schopnosť postaviť niečí záujem pred svoj vlastný.

Debutový príbeh americkej autorky Michelle Cohenovej Corasantiovej vyobrazuje príbeh palestínskeho chlapca Ichmada, ktorý má neobyčajný matematický talent. Hoci jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou, nikdy neprestáva snívať a takisto ako jeho otec verí, v možný mier. Autorka vo svojej knihe vykreslila Ichmadovu životnú pút a boj za to, čomu verí.

Keď som si prečítala anotáciu, ihneď som si pomyslela, že toto bude príbeh presne pre mňa. Reálny, krutý, jednoducho plný emócií a pasáží, ktoré mi vyrazia dych. Avšak po prečítaní knihy som bola sklamaná, pretože príbeh ma ničím neprekvapil. Bol predvídateľný a obrovskú vinu má na tom práve anotácia, ktorá prezrádza najhlavnejšie časti príbehu. Ak vás zaujala obálka, rozhodne nečítajte anotáciu, pretože vás príbeh sklame ako mňa. Presne som vedela, čo sa bude v príbehu diať, nič ma neprekvapilo a preto som sa veľmi často nudila.

Jednu vec autorke naozaj kvitujem a to ako vierohodne dokázala opísať všetky tie kruté udalosti medzi Palestínou a Izraelom. Ako som už neraz písala, ľudská krutosť nemá hranice a v tom okamihu som si pomyslela, aká som vďačná za to, čo mám, pretože tí ľudia prišli o všetko, čo je pre nich cenné. Nikdy nevedeli, kde ich postretne smrť. A v takomto svete vyrastal aj malý Ichmad so svojou rodinou. Po istej udalosti, ktorá sa stala, keď mal dvanásť rokov, rozhodol sa počúvnuť slová otca a využiť svoj matematický talent.

Géniom  sa narodíš, v škole sa ním nestaneš.

Prvých cca sto strán som bola z knihy nadšená a hltala každučké slovo. Avšak potom nastal zlom, keď som si uvedomila, že v príbehu sa opakujú tie isté situácie. Príbeh upadol do akéhosi stereotypu a mňa moje nadšenie prešlo. Autorka ma ničím nedokázala prekvapiť, hoci som Ichmadovi držala palce, aby sa mu jeho plán vydaril.

Mandľovník je naozaj pútavý príbeh, ktorý by ma isto chytil za srdce, ak by nebolo tých skutočností, ktoré som spomenula vyššie. Aj keď ma príbeh sklamal, autorkin štýl je ľahký a preto vám dej bude odsypať jedna radosť. Ale aj napriek tomuto som nemala problém knihu odložiť a vrátiť sa k nej aj o niekoľko hodín neskôr. Autorka sa pokúša vyvolať v čitateľoch veľkú škálu emócií, avšak u mňa to vôbec nefungovalo.

Mnohí veľkí ľudia pripisujú svoj úspech tomu, že v živote nemali také výhody ako ich rovesníci.

Z celej knihy plynie jediné ponaučenie: Násilie nikdy nie je odpoveďou. Niekedy mi po chrbte behali zimomriavky pri tých autentických scénach, pretože Mandľovník je kniha, ktorý autorka napísala na základe osobných skúseností a vlastných poznatkov. Dej sa odohráva na rôznych miestach, či je to Ichmadova rodná dedina, Spojené štáty alebo pásmo Gazy.

Už keď sa zdalo, že sa dej posunie ďalej, autorka to zaklincovala a utvrdila ma v tom, že túto knihu mohla skôr napísať ako svoju autobiografiu, keďže strávila niekoľko rokov v Izraeli a na vlastné oči videla tie hrôzy, ktoré sa tam dejú. Celkovo je Mandľovník veľmi realistický príbeh o tom, ako malý chlapec v tej najzúfalejšej situácii dokáže nasledovať svoje sny a tak si zabezpečiť lepší život. Je taktiež o tom, aká bezhraničná je ľudská bezcitnosť a tiež o ľudskom boji za mier a za slobodu národa.

Ak človek potrebuje oheň, udrží ho aj vo vlastnej ruke .

V konečnom dôsledku sa mi kniha Mandľovník páčila, avšak nezaujala ma natoľko, aby som z nej bola nadšená. Ale i napriek tejto skutočnosti vám všetkým príbeh odporúčam, pretože je súčasný a každý by ho mal poznať. Príbeh rozhodne stojí za prečítanie a nemal by ujsť vašej pozornosti.

Moje hodnotenie

Za poskytnutie recenznej e-knihy veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Trailery:

 

Mohlo by vás zaujímať:

Ukážka

Rozhovor s autorkou

Príbeh na pozadí príbehu

NEPREHLIADNITE! – My Mad World of Books

Pre tentokrát som si vybrala pre túto rubriku blogerku Maci z blogu My Mad World of Books.  MMWOB je pomerne mladý blog, Maci ho vytvorila v júni minulého roku. Priznám sa, že som jej blog našla úplnou náhodou aj to nedávno. Som veľmi rada, že Maci prijala moju ponuku na rozhovor. Prečítajte si, prečo začala blogovať, ktoré blogy má najradšej alebo v akom jazyku najradšej číta.

1. Ahoj, najskôr sa nám predstav a povedz niečo o sebe.

Takže ahojte.. normálne sa volám Marcela. To meno sa mi nikdy veľmi nepáčilo, ale začínam si zvykať. Chodím na osemročné gymnázium. Tento rok bude pre mňa „zlatý“, pretože máme najlepší rozvrh vôbec, a preto si ho chcem poriadne užiť. Či to vyjde alebo nie, je druhá vec, pretože Macka mieni, pán Boh mení..

Na svojom blogu My Mad World of Books rada používam zdrobneninu či prezývku Maci a hoci som ho založila už pred vyše rokom, stále si pripadám, ako ryba v nových veľkých vodách.

2. Čo ťa primälo k tomu, aby si začala recenzovať knihy?

Veď predsa knižky zadarmo, nie? *smiech* Robím si srandu..

Mám radosť, ak sa môžem v recenzií poriadne „vyžalovať“. Prečo sa mi kniha nepáčila a čo sa mi na nej nepáčilo a chcem pred ňou „varovať“ ostatných. Alebo naopak, ak môžem vykričať do sveta, že tamtá kniha je úplne brutálne úžasná a nech si ju láskavo všetci prečítajú.

Mne samej „wish-list“ a „to-read-list“ dosť formujú recenzie, ktoré čítam.

3. Ktorý žáner máš najradšej? Prečo?

Najradšej mám young adult a dystópiu. Tieto žánre sú momentálne asi aj najviac “IN“. Ja v nich skáčem hore-dole, ak som jedného už príliš presýtená, utiekam sa k druhému a naopak.

4. Čítala si v poslednej dobe knihu, ktorú si už po pár stranách odložila?

Vždy sa snažím prečítať knihu dokonca a potom na ňu napísať čo najobjektívnejšiu recenziu, ak sa mi aj nepáči, no priznávam – odložila som už dosť kníh.. Napríklad Vek zázrakov od Karen T. Walkerovej, na ktorú som potom napísala „varujúcu“ recenziu..

Na svete je príliš veľa dobrých kníh a keby máme vždy dočítať tie, čo sa nám nepáčia, zbytočne by sme strácali čas a ukracovali sa tak o pôžitok z tých lepších.

5. V akom jazyku najradšej čítaš?

V slovenčine, prirodzene. Nevadí mi ani čeština, ale v nej čítam len v prípade, že tie knihy sú super a u nás nevychádzajú. Alebo ak u nás vyšiel prvý diel a na zvyšok série sa vydavateľstvo vykašlalo, tak to dočítam po česky..

Včera som čítala prvú kapitolu z Ignite me (ukážku v Unite me (po anglicky)) a.. celkom mi to šlo. Hoci naposledy, keď som čítala jednu YA knihu, prečítať jednu sedemstranovú kapitolu mi trvalo asi dvadsať minút a aj tak som nechápala absolútne nič.

A ešte mám rozčítané Na vine sú hviezdy v bosniančine (srbochorvátčine) a tam nerozumiem už vôbec nič.. Ale bojujem s tým.

6. Čo ťa na blogovaní najviac baví?

Odporúčať dobré knihy alebo varovať pred zlými knihami.. Baví ma starať sa aj o vzhľad blogu, dávať tam všelijaké tie „odstavce“ alebo ako by som to nazvala.. Tie „moduly gadget“ A samozrejme, baví ma aj samo blogovanie, kedy si môžem vypísať srdiečko..  A hrozne ma baví sledovať, ako sa zvyšujú čísielka..

7. Prečo si si pre blog vybrala práve to meno, ktoré si mu dala?

Slovo „mad“ má istú spojitosť s jedným chalanom, ktorý sa mi v tom období páčil a tiež to znamená „šialený“ a to ja som. Tak vznikol základ názvu..

V tej dobe na mňa všade kričali blogy typu „My … world of books“ a ja, dievčatko neznalé problematiky, som si myslela, že je to istý druh „pomenovacej“ štandardy, tak som tam dosadila to svoje „mad“ a bolo to. Bola som mladá a hlúpa (haha) ale v najbližšej dobe by som chcela ten názov zmeniť s tým, že základ „mad“ by zostal.  Uvidíme, či prídem na niečo zmysluplné..

8. A na záver, aké sú tvoje obľúbene blogy? Máš nejaké kam chodíš každý deň? Čím

ťa zaujali?

Úplne prvý blog vôbec, na ktorý som páchla bol Domčov My world of books. (Akurát včera som si uvedomila, že ho má riadne premakaný. Má super „neutrálny“ no originálny vzhľad, píše dobré recenzie a je prosto milý a sympatický. :)) Potom som našla Judit a jej MAWOB a postupne som začala objavovať ďalšie a ďalšie blogy. Teraz chodím dosť aj na Matin Svet kníh alebo E_V_E-in Read like me.

 Ďakujem veľmi pekne Maci za rozhovor. Nabudúce sa môžete tešiť na rozhovor s dievčatami z blogu Never trust a duck.