Zuzana Fabianová's Blog, page 19

Súťaž o knihu Racioláska od Silvie Antalíkovej

Je na čase si znova zasúťažiť. Tentokrát ide o novinku slovenskej autorky Silvie Antalíkovej s názvom Racioláska. Knihu do súťaže venovalo vydavateľstvo Marenčin PT, za čo mu veľmi pekne ďakujem. Je to skutočne horúca novinka priamo z tlačiarne. Osobne sa  a knihu veľmi teším a som zvedavá aká bude. Od autorky som čítala aj jej prvú knihu, ktorá bola veľmi dobrá.

Pravidlá súťaže:

súťaží sa od 15. septembra do 22. septembra
do súťaže sa môžu zapojiť ľudia s doručovacou adresou na Slovensku
nebudú žiadne extra vstupy
aby ste sa zapojili do súťaže musíte vyplniť FORMULÁR
výhercov vylosujem 23. septembra pomocou random.org

Všetkým čo sa zapoja do súťaže držím palce

“Som Mandľovník” (Esej autorky Michelle Cohenovej Corasantiovej)

O knihe Mandľovník od americkej autorky Michelle Cohenovej Corasantiovej ste sa, čo to mohli dozvedieť, či už z rozhovoru s autorkou, ktorý som nedávno zverejnila alebo z článku u Neliss. So súhlasom autorky mám tu pre vás jej esej. Ďakujem veľmi pekne Michelle za preklad :). Je to príbeh na pozadí príbehu. Podrobne sa dozviete, čo autorku viedlo k napísaniu jej debutového románu. Pri niektorých faktoch až mrazí. V najbližších dňoch chystám na knihu recenziu, kde sa dozviete či ma kniha zaujala. Poviem vám, námet je naozaj skvelý, keďže sa jedná o príbeh napísaný podľa skutočných udalostí.

Malý Ichmad Hámid je výnimočný matematický talent. Žije na okupovanom palestínskom území, v chatrči pri mandľovníku. Trápi ho, že nemôže urobiť nič na záchranu priateľov a rodiny. Dedinčania tŕpnu strachom, že prídu o domov, prácu a majetok. Ich nedôstojné obydlia lemujú mínové polia a na hlavy im mieria zbrane v rukách detí. Najviac sa boja toho, že stratia jeden druhého.

Počas oslavy Ichmadových dvanástych narodenín sa strach zmení na skutočnosť. Uväznia mu otca, rodine zhabú majetok. Súrodenci sa začnú utápať v nenávisti k votrelcom. Ichmad je však iný. Odmieta sa poddať osudu a živiť nenávisť. Je odhodlaný zachrániť chudobnú, vymierajúcu rodinu.

Vďaka svojmu učiteľovi Ichmad v učení nepoľaví, práve naopak. Aj popri otrockej práci študuje. Podarí sa mu získať štipendium na univerzitné štúdium. Kedysi otcovi prisahal, že naňho bude hrdý, a mieni to dodržať. Zasvätí svoj život vede a najmä láske k blížnym. Práve tú v detstve nahrádzala nenávisť a násilie.

Mandľovník je inšpiratívny a dojímavý príbeh o odvahe snívať o mieri a práve všetkých detí na vzdelanie.

zdroj: I am The Almond Tree – essay

NEPREHLIADNITE! – My kingdom

Timi založila svoj blog My kingdom v novembri minulého roka (14.11.). Jej blog som si už po niekoľkých návštevách veľmi obľúbila. Patrí medzi tie blogy, ktoré si ľahko zapamätáte a s radosťou sa na ne vrátite. Okrem recenzií nájdete na jej blogu články na rôzne témy, meme, tagy a podobne. Timi je milá osôbka a keď ste ešte nezavítali na jej blog, rozhodne to napravte. Prečítajte si rozhovor s ňou.

1. Ahoj, najskôr sa nám predstav a povedz niečo o sebe.

Volám sa Timea Nagy a som z pomerne malej dediny, takže cestovanie z celého srdca nenávidím. Milujem čítanie, ale pravidelne čítam len pár rokov, pred tým som k tomu mala iný postoj, hlavne kvôli základnej škole, kde nás do toho nútili. Baví ma aj blogovanie, ktorému sa venujem snáď dlhšie ako čítaniu. Už si bez toho život neviem predstaviť. Ako ani bez tanca, ktorá je moja ďalšia vášeň. A asi pred rokom a pol k tomu pribudlo písanie. Pred rokom som začala aj svoju prvú knihu – Zabi ma, ak to dokážeš, no dokončenia sa ešte dočkáte, teraz má len niečo cez sto strán

2. Čo ťa primälo k tomu, aby si začala recenzovať knihy?

Ani neviem. Najprv to boli fanblogy (pred mesiacom som skončila s blogom o celebritách, už ma to jednoducho prestalo baviť) a neskôr mi nejako napadlo, že však by som mohla písať aj o knihách, keďže čítanie mi vypĺňa veľkú časť môjho života. Odvtedy toto je môj druhý blog o nich a zároveň prvý, kde som sama a mne to takto vyhovuje. Ešte dlho neplánujem skončiť.

3. Ktorý žáner máš najradšej? Prečo?

Fantasy! Od malička ma lákali rôzne nadprirodzené bytosti. Doteraz ich úplne milujem. Vždy sa teším, keď nájdem nejakú s nezvyčajnou bytosťou ako je napríklad banshee.

4. Čítala si v poslednej dobe knihu, ktorú si už po pár stranách odložila?

Poslednej dobe nie. Vždy sa snažím všetko dočítať, aj keď je to naozaj hrozné. Vždy dúfam, že sa to zlepší… no to sa nikdy nestane. Občas sa to však nedá. Pár kníh som stopla niekde v polke, lebo som to nezvládala, ale po niekoľkých mesiacoch som sa k nim vždy vrátila a dočítala. Naposledy sa mi to stalo s Fifty Shades Of Grey

5. V akom jazyku najradšej čítaš?

V maďarčine. Je to môj materinský jazyk, takže pre mňa je to viac prirodzené ako slovenčina, v ktorej mám prečítané asi tak štyrikrát menej kníh ako v spomínanej maďarčine.

6. Čo ťa na blogovaní najviac baví?

Písanie. Je to jedno, čo píšem len nech píšem… Okey, niekedy nervačím nad recenziami, občas mi dochádzajú nápady na články a častokrát ani čas nemám, no tak celkom ma to nikdy neprestane baviť. Je to úžasný pocit, že si sadnem pred počítač a začnem písať niečo, čo si aj prečítajú.

7. Prečo si si pre blog vybrala práve to meno, ktoré si mu dala?

Môj blog mal už plno názvov. Najprv taký prechodný, ten bol nejako rýchlo zmenený, potom som zistila, že nový názov už niekto má, tak zas vymýšľať niečo originálne, tak teraz mi to

zostalo na: My Kingdom, pretože môj blog a knihy budú vždy častou môjho malého kráľovsta (a teraz pri písaní odpovede na túto otázku mi napadol nový názov) .

8. A na záver, aké sú tvoje obľúbene blogy? Máš nejaké kam chodíš každý deň? Čím

ťa zaujali?

Sledujem celkom veľa blogov, mám ich aj na blogu vypísané, tak vždy vidím, keď publikujú nový článok a veľa krát ma aj niečo zaujme. No, mám niekoľko, u ktorých čítam skoro každý článok. Sú to blogy fakt skvelých bloggerov, ktorý ma svojimi článkami a nápadmi zaujali. Sem by som zaradila Lyn Von Nightlight, Fans Of Books, Svet Kníh či Never Trust A Duck.

Ďakujem TImi za rozhovor. Na budúci utorok sa môžete tešiť na rozhovor s Maci z blogu My Mad World of Books.

“Pre mňa, úspech nie je iba o tom, ako ďaleko niekto dosiahne, ale aj o vzdialenosti, ktorú musí prekonať, aby sa tam dostal. ” |ROZHOVOR: Michelle Cohenová Corasantiová|

Už v utorok |9.9.| vychádza debutový román americkej autorky Michelle Cohenovej Corasantiovej s názvom Mandľovník. Príbeh je založený na skutočných udalostiach, ktoré prežila sama autorka. Veľmi ma potešilo, keď súhlasila s rozhovorom. Prečítajte si, čo ju viedlo k napísaniu Mandľovníka, čo ďalšie chystá a taktiež, ktorá postava sa jej najlepšie písala.

1. Zdravím Michelle, ďakujem, že ste súhlasili s rozhovorom.

Ďakujem veľmi pekne.

2. Môžete opísať aký je to pocit mať knihy preložené do iných jazykov?

Som taká poctená. Keď som napísala Mandľovník, moja cieľová skupina boli v globále Američania a špecificky Židia a ostatní Sionisti. Chcela som, aby sa čitateľ vžil do mojej kože a ukázať mu, čoho som bola svedkom a čo som sa naučila počas siedmych rokov, ktoré som prežila v Izraeli. Zatiaľ čo sa zdá, že zvyšok sveta je informovanejší o pravde, my Američania máme sklon byť poslední, kto sa to dozvie. Na moje začudovanie, svet mal záujem v Židovskej americkej žene, ktorá sa stala Palestínskym Moslimským mužom. Ironicky, krátko po tom, ako vyšiel Mandľovník, prezident Obama prehovoril k hľadisku naplnenom Židovskými Izraelčanmi a povedal, že by sa mali pokúsiť a vžiť sa do kože Palestínčanov. Je oveľa ľahšie nájsť riešenie konfliktu, ak sa pokúsite a vložíte sa do ich topánok.

3. Vaša kniha, Mandľovník, sa zakladá na reálnych udalostiach. Bolo ťažké napísať takýto príbeh?

Som zo židovsko-sionistickej rodiny v malom meste v severnej časti štátu New York. Po tom, ako som išla na školský výlet do Talianska a Grécka, rozhodla som sa, že chcem vidieť svet. Navrhla som mojim rodičom, že vycestujem do Paríža. Povedali nie, ale mohla som ísť do Izraelu s dcérou nášho rabína. Učili nás, že Židia našli pôdu bez ľudí pre ľudí bez pôdy a že Arabi/Moslimovia/Palestínčania nás nenávidia, pretože sme Židia a nemajú žiaden iný dôvod. Učili nás, že sme vždy boli obete.

Pre mňa najťažšia vec bola, byť svedkom toho, že všetko, čo nás učili, bola lož. Išla som tam veriac, že sme tí dobrí, obete a vrátila som sa s tým, že som sa stala svedkom, že v skutočnosti sme sa hrali na obete. Keď som sa vrátila do Spojených štátov, pokúšala som sa všetkým povedať, čoho som bola svedkom, ale nikoho to nezaujímalo. Nič sa nedalo robiť. Nakoniec som sa pokúsila všetko pochovať a byť normálna Američanka. Chvíľu to vydržalo, dokým som si neprečítala Majstra šarkanov /poznámka: autor Khaled Hosseini, vydavateľstvo IKAR, rok vydania: 2008/ a uvedomila si, že spisovateľ môže dosiahnuť čitateľovo srdce a zmeniť ho.

Keď som začala písať Mandľovník, mala som desať rokov na spamätanie sa z a strávenie toho, čoho som bola svedkom a čo som sa naučila. Bola som taká vďačná, že som našla spôsob, ako by sa čitatelia vcítili do mojej kože. Bola som príliš emotívna a ovplyvnená, keď som sa prvýkrát vrátila z Izraela, na to, aby som napísala Mandľovník. Potrebovala som nejaké obdobie, aby som získala prehľad. Stalo sa to veľmi očividným, keď som písala posledných štyridsať strán Mandľovníka, ktoré sa odohrávali v Gaze. To bol jediný materiál, na ktorý som nemala obdobie, aby som ho strávila. Musela som spraviť obrovský prieskum. Trvalo mi dva roky napísať týchto štyridsať strán, pretože som sa bála, že som nevniesla svetlo na všetky tie hrôzy, že sa moje písanie stalo pre čitateľa príliš zdrvujúce. Konečne, editor mi povedal, že menej je viac a že ak naznačím čitateľovi situáciu, bude to oveľa silnejšie.

4. Ktorá postava sa vám najlepšie písala a prečo?

Ahmed, môj protagonista, pretože na Harvarde som stretla a vydala sa za muža, ako on, ktorého otec šiel do väzenia, keď mal dvanásť. Musel podporovať svojich osem mladších súrodencov a nevzdelanú matku, ale pretože bol taký skvelý, bol schopný získať štipendium na univerzite. Videla som jednoizbovú chatrč, v ktorej vyrastal a bol v úžase, čo je schopný dosiahnuť. Pre mňa, úspech nie je iba o tom, ako ďaleko niekto dosiahne, ale aj o vzdialenosti, ktorú musí prekonať, aby sa tam dostal.

5. Ako veľmi reálne udalosti ovplyvnili váš príbeh?

Nenapadni mi nič z Mandľovníka, čo nie je zbeletrizovaná realita.

6. Pracujete na novej knihe? Ak áno, môžete nám o nej povedať viac?

Práve sa chystám dokončiť môj ďalší román. Môj nový román je príbeh zakázanej lásky, zrady a rodinných tajomstiev. Tu je niečo z deju:

Ester Jabotinsky, narodená bohatým Židovským rodičom na prelome dvadsiateho storočia v Odesse, stratí všetko, keď sa komunisti zmocnia Ruska. Je nútená ujsť do Palestíny. Tam, sa zaľúbi do Yusefa Rahmana, Palestínčana, ale je nútená vydať sa v rámci svojej viery. Ich zakázaná láska vydrží, vedie ku tragédii, ktorá ju bude prenasledovať po zvyšok jej života.

V 1990, keď Rebekah Rose, židovská Američanka, stretne Amira Hamida, Palestínčana z Izraela, ihneď vie, že je pre ňu jediný. Dokáže ich láska prekonať históriu, politiku, náboženstvo a nenávisť?

A, ktoré z tajomstiev viaže tieto dva príbehy dokopy?

7. Ďakujem vám veľmi pekne za rozhovor, Michelle. Nakoniec, chcete niečo odkázať svojím slovenským čitateľom?

Ďakujem.

V mojom románe, ja som mandľovník, svedok a napísala som to pretože verím, že ticho by nikdy nemala byť odpoveďou násiliu. Lekcie, ktoré som sa z Holokaustu naučila boli, že nikdy nemôžeme byt pozorovateľmi ľudského utrpenia.

YOU CAN FIND THE ENGLISH VERSION BELOW

1. Hello Michelle, thank you for agreeing with the interview.

Thank you so much.

2. Can you describe the feeling of your books being translated in foreign languages?

I’m so humbled. When I wrote The Almond Tree, my target audience was Americans in general and Jews and other Zionists in specific. I wanted to put the reader in my shoes and show him what I witnessed and learned during the seven years I lived in Israel. While the rest of the world seems to be more knowledgeable about the truth, we Americans tend to be the last to know. Much to my amazement, the world was interested in a Jewish American woman becoming a Palestinian Muslim male. Ironically, shortly after The Almond Tree came out, President Obama made a speech to an auditorium filled with Jewish Israelis and said that they should try and put themselves in Palestinian shoes. It’s much easier to resolve a conflict if you try and put yourself in the others’ shoes.

3. Your book The Almond tree is based on a real-life events. Was it hard for you to write such story?

I’m from a Jewish Zionist family in a small town in Upstate NY. After I went on a school trip to Italy and Greece, I decided I wanted to see the world. I suggested to my parents that I travel to Paris. They said no, but I could go with our rabbi’s daughter to Israel. We were taught that the Jews found a land without a people for a people without a land and that Arabs/Muslims/Palestinians hate us because we are Jewish and for no other reason. We were taught that we were always the victims.

The hardest thing for me was to witness that everything I had been taught was a lie. I went there believing we were the good guys, the victims and returned having witnessed that we were in fact the victimizers. When I returned to the US, I tried to tell everyone what I witnessed, but no one cared. There was nothing that could be done. In the end, I tried to bury everything and just be a normal American. That worked for a decade until I read The Kite Runner and realized that a writer can reach into readers’ hearts and change them.

When I began writing The Almond Tree, I had a decade to recover from and digest what I witnessed and learned. I was just so thankful that I found a way to put readers in my shoes. I was much too emotional and affected when I first returned from Israel to write The Almond Tree. I needed a decade to gain perspective. That became very apparent to me when I wrote the last forty pages of The Almond Tree that takes place in Gaza. That was the only material that I didn’t have a decade to digest. I had to do massive research. It took me two years to write those forty pages because I was so afraid that I wouldn’t shine a light on all of the horrors that my writing became too overwhelming to the reader. Finally, an editor told me less is more and that if I just give the reader a feel for the situation, that would be more powerful.

4. Who was your favorite character to write and why?

Ahmed, my protagonist because at Harvard I met and married a man like him whose father went to prison when he was twelve. He had to support his eight younger siblings and illiterate mother, but because he was so brilliant, he was able to go on scholarship to university. I saw the one room hut that he grew up in and was in awe of what he was able to achieve. For me, success isn’t only about how far one reaches, but also the distance one must transverse to arrive there.

5. How much have the real-life events affected your story?

I can’t think of anything in The Almond Tree that isn’t fictionalized reality.

6. Are you working on a new book? If so, can you tell us something more about it?

I’m just about to complete my next novel.

My new novel is a story of forbidden love, betrayal, and family secrets. Here’s a bit about the plot:

Ester Jabotinsky, born to wealthy Jewish parents at the turn of the 20th century in Odessa, loses everything when the Communists take over Russia. She is forced to flee to Palestine. There, she falls in love with Yusef Rahman, a Palestinian man, but is forced to marry within her faith. Their forbidden love endures, leading to tragedy that will haunt her for the rest of her life.

In 1990, when Rebekah Rose, a Jewish American, meets Amir Hamid, a Palestinian from Israel, she knows instantly that he’s the only one for her. Can their love overcome history, politics, religion and hatred?

And what of the secret that ties these two stories together?

7. Thank you so much for the interview Michelle. Lastly, do you want to tell something to your Slovak readers?

Thank you.

In my novel, I am the almond tree, the witness and I wrote it because I believe that silence should never be a response to violence. The lessons I learned from the Holocaust were that we can never be bystanders to human suffering and that never again should mean for any people, ever

Majka Danihelová – V znamení ametystu (Kronika strateného impéria #1)

Nasleduj svoj osud.

Meggie je nezvyčajné dievča. Má ohnivočervené vlasy, ktoré si nemôže ostrihať ani prefarbiť, hoci ako veľmi by chcela. Dokáže liečiť zranenia. Berie to ako jej nevyhnutnú súčasť. Avšak prečo ju prenasledujú tajomné fialové vlny? A kto je starena s palicou, ktorú videla? Meggie sa ocitá v Ametystovom lese a zisťuje, že to čo jej tvrdili, kým je, nie je až tak celkom pravda. Tajomstvá sa odhaľujú, vytvárajú sa priateľstvá a Meggie stojí pred dôležitým rozhodnutím.

Niekedy natrafíte na príbeh, ktorý rozhodne stojí za vydanie. Niekedy si prečítate vydanú knihu, o ktorej uvažujete, ako je možné, že to nejaké vydavateľstvo vydalo. V znamení ametystu je rozhodne príbeh, ktorý si zaslúži viac pozornosti, ako sa mu dostáva. Som veľmi rada, že som si tento príbeh mala možnosť prečítať. Týmto ďakujem Majke za poskytnutie ebooku.

V minulosti je ponaučenie, v prítomnosti naša myseľ a v budúcnosti všetky naše nesplnené túžby a priania.

V znamení ametystu je prvou častou série Kronika strateného impéria. Už od začiatku sa v príbehu niečo deje, takže nemáte čas sa poriadne rozhliadnuť a autorka vás hodí do víru akcie a tajomna. Meggie sa ocitá v Ametystovom lese, bez rodiny, bez priateľov, úplne sama. Nechápe, ako sa sem dostala a kto je tajomná starena, ktorú videla tesne pred tým, ako sa v lese ocitla. Z poznámok svojej mami čo-to o tomto mieste vie, avšak lepšie je raz vidieť, ako stokrát čítať a tak sa Meggie ocitá vo svete, o ktorom si myslela, že neexistuje. Musí sa vyrovnať so samotou a svojou odlišnosťou.

Keď som sa do príbehu púšťala, neočakávala som nič. Buď sa mi bude páčiť alebo nie. Príbeh ma nadchol. Od prepracovaného sveta cez autorkin štýl, až po postavy, ktoré vo mne vyvolali vlnu pocitov. Príbeh je preplnený akciou, takže sa rozhodne nebudete nudiť. Nenájdete jedine hluché miesto. Sústavne sa tam niečo deje a ja som sa nestíhala čudovať, ako skvelo to autorka vymyslela.

Minulosť  sa stane novou prítomnosťou.

Obrovským plusom príbehu je svet, v ktorom sa odohráva. Majka ho dokázala do detailov opísať a tým, naštartovala moju predstavivosť. Vedela som si všetko podrobne predstaviť. Či už to boli lesy, mestá a podobne. Počas čítania som si lámala hlavu nad tým, kam na tie veci chodí. Svet je perfektne vybudovaný. Obdivujem autorov, ktorí dokážu vymyslieť svoj vlastný svet so všetkým, čo k tomu patrí. Na V znamení ametystu sa mi páčilo absolútne všetko. Od zápletky cez už spomínaný svet, až po postavy, ktoré si buď zamilujete alebo znenávidíte.

Hlavná postava, Meggie, to v živote naozaj nemá ľahké. Rodičia jej zomreli a ju prenasledujú fialové vlny. Navyše má schopnosti, ktorých pôvod si nedokáže vysvetliť, tak sa s nimi zmeri a pokladá ich za jej nevyhnutnú súčasť. Od začiatku príbehu, až k jeho koncu sa Meggie zmenila. Musela sa vyrovnať s tým, že už sa možno nikdy nevráti do svojho sveta. Jej charakter je komplexný. Meggie nie je dokonalá a to ju robí výnimočnou hrdinkou. Niekedy som s jej rozhodnutiami nesúhlasila, ale boli ľudské a to je hlavné. Veľmi som si ju obľúbila a pri konci príbehu som takmer zabudla ako dýchať, pri tom, čo sa tam dialo.

Domov je neoceniteľná vec a nikdy nevieme, aký je pre nás dôležitý.

Takmer všetky postavy mi svojím spôsobom prirástli k srdcu. Wen je absolútne zlatíčko. Od prvého okamihu, ako sa v príbehu zjavil. Je láskavý, srší z neho dobro. Od prvého momentu som vedela, že on je ten dobrý. Osud mu nadelil nemalé prekážky, s ktorými sa snaží vysporiadať. Wen je svojský, nebojí sa povedať svoj názor, aj keď si občas niekoho pohnevá. Z mužských postáv som ho mala najradšej. Kapitolou samou o sebe je jeho sestra Denis, ktorá je ku všetkým a všetkému neprístupná. Ako ja hovorím za všetkým hľadaj dôvod, ani Denis nie je výnimkou. Príbeh sa len tak hemží skvelými postavami, či už kladnými alebo zápornými.

Majka celý príbeh skvelo vystavala, čo viedlo k epickému vyvrcholeniu. Po prečítaní poslednej kapitoly som len neveriacky krútila hlavou a dúfam, že sa to neskončilo presne tak, ako predpokladám. Už teraz sa neviem dočkať pokračovania.

Keď sa niečoho bojíš, je jednoduchšie ignorovať to ako tomu čeliť.

V znamení ametystu je skutočne vydarený príbeh o nachádzaní samej seba, o vytváraní priateľstva a taktiež o boji dobra so zlom. Príbeh odporúčam absolútne každému, kto má rád kvalitne čítanie.

UKÁŽKA: Michelle Cohenová Corasantiová – Mandľovník

Už o niekoľko dní (9.9) v slovenskom preklade vychádza debutový román autorky Michelle Cohenovej Corasantiovej po názvom Mandľovník. Prečítajte si úryvok a začítajte sa do príbehu malého Ichmada, ktorý naozaj chytí za srdce.

Malý Ichmad Hámid je výnimočný matematický talent. Žije na okupovanom palestínskom území, v chatrči pri mandľovníku. Trápi ho, že nemôže urobiť nič na záchranu priateľov a rodiny. Dedinčania tŕpnu strachom, že prídu o domov, prácu a majetok. Ich nedôstojné obydlia lemujú mínové polia a na hlavy im mieria zbrane v rukách detí. Najviac sa boja toho, že stratia jeden druhého.

Počas oslavy Ichmadových dvanástych narodenín sa strach zmení na skutočnosť. Uväznia mu otca, rodine zhabú majetok. Súrodenci sa začnú utápať v nenávisti k votrelcom. Ichmad je však iný. Odmieta sa poddať osudu a živiť nenávisť. Je odhodlaný zachrániť chudobnú, vymierajúcu rodinu.

Vďaka svojmu učiteľovi Ichmad v učení nepoľaví, práve naopak. Aj popri otrockej práci študuje. Podarí sa mu získať štipendium na univerzitné štúdium. Kedysi otcovi prisahal, že naňho bude hrdý, a mieni to dodržať. Zasvätí svoj život vede a najmä láske k blížnym. Práve tú v detstve nahrádzala nenávisť a násilie.

Mandľovník je inšpiratívny a dojímavý príbeh o odvahe snívať o mieri a práve všetkých detí na vzdelanie.

Rebecca Donovan – Dôvod dýchať (Dych #1)

Emma Thomasová nežije svoj život, skôr ho iba prežíva. V duchu odrátava dni, kedy odíde na vysokú a opustí dom tety a strýka. Jej život je hotovým peklom, otec jej zomrel, matka sa o ňu nedokáže postarať a tak Emma skončí v dome otcovho brata a tam zažíva denne muky. Jej teta ju má za votrelca, ktorý narušil chod jej dokonalej rodiny. O tom, čo sa deje za zatvorenými dverami, nevie nikto, avšak je tu Sara, Emmina najlepšia kamarátka, ktorá niečo tuší. Emma si nechce k sebe nikoho pustiť a preto je Sara jedinou, s kým je v kontakte. Desí ju predstava, že by sa jej tajomstvo dostalo na verejnosť, ktorá by ju odsúdila. Až keď sa jej do života zapletie Evan Mathews, zisťuje, že aj ona môže mat dôvod na radosť a aj v tom kolotoči zlého jej skrsne nádej, že aj ona má právo na normálny život a taktiež zisťuje, že aj napriek tomu,  že sa celý život dusila, konečne našla svoj dôvod dýchať.

Táto kniha nie je pre hocikoho, trochu som sa jej obávala, pretože téma týrania je silná a ja som nevedela, ako ju autorka spracuje. Avšak moje obavy opadli v momente, ako som sa začítala do príbehu. Síce sa mi kniha v istým momentoch čítala naozaj ťažko, autorke nemôžem uprieť, že svoj príbeh premyslela do hĺbky a do detailov a často mi z toho, čo naložila hlavnej hrdinke, naskakovali zimomriavky. Veď to by bolo priveľa aj na slona.

Ak by som mala opísať knihu jednou vetou povedala by som: “Ľudská krutosť nemá hranice,” a tu to platí rovno dvojnásobne. Emma skutočne nemá rozprávkový život a ja som len dúfala, že v istom okamihu sa to pre ňu otočí, ale to som ani len netušila, čo si to pre nás autorka pripravila. Často som dlho spracovávala scény, ktoré tam vložila, pretože niekedy boli až drastické a dodávali príbehu tú správnu temnú atmosféru. Dôvod dýchať nie je veselá kniha a je pre silné žalúdky, pretože Rebecca Donovan nakladá svojej hrdinke naozaj statočne. V istom okamihu som si myslela, že sa Emma zlomí a so všetkým skoncuje, ale to sa chvála bohu na scéne objavil Evan. Po jeho príchode sa v Emminom živote striedali svetle chvíľky s peklom, pred ktorým sa márne snažila uniknúť, Carol si ju našla a vybila si na nej svoju nehynúcu zlosť vždy, keď mala pocit, že si to Emma zaslúži. Počas čítania som sa nevedela zbaviť pocitu, že Carol je duševne chorá a potrebuje lekársku pomoc, pretože za celý ten čas som jej dôvod ubližovať Emme nepochopila.

Kniha je príbehom zlomeného dievčaťa, ktoré v temnote svojho života nachádza svetlo, ktoré ho spraví znesiteľnejším. Je to tiež príbeh o zúfalom boji za spravodlivosť, ktorá nie vždy je na strane tých správnych ľudí. A taktiež o priateľstve dvoch mladých dievčat, ktoré by jedna pre druhú spravili aj nemožné. Z príbehu si každý odnesie niečo. Príbeh síce nie je sám o sebe dokonalý, ale nemá k tomu ďaleko. Keď som sa do tejto knihu púšťala, mala som malú dušičku, či sa mi bude páčiť alebo nie, ale nakoniec som z nej bola uchvátená.

Emma ako hrdinka ma vôbec neiritovala. Mohli by ste si myslieť, že sa bude stále sťažovať a fňukať, ale opak je pravdou. Všetko, čo sa jej deje, skvelo skrýva a aj Sara mala spočiatku problém niečo na nej badať, ale predsa to neuniklo jej bystrému oku. Emma sa v mnohých ohľadoch zaradila medzi tie najsilnejšie hrdinky, o akých som čítala. Mrazivé na tomto príbehu je, že aj keď tento konkrétny príbeh je fikcia, v reálnom živote sa toto deje a často sú ľudia voči svojmu okoliu slepí. Ale to už trošku odbočujem. Emma sa pretĺka životom zo dňa na deň a túžobne ho chce zmeniť. V dome svojho strýka a tety sa cíti ako väzeň, ako odsúdenec uzavretý medzi štyrmi stenami.

Každou otočenou stranou som dúfala, že sa niečo v Emminom živote zmení a potom sa tam objavil on. Zo začiatku úplne nenápadný chlapec menom Evan Mathews. Už od začiatku som vedela, že v Emminom živote spôsobí poriadny vietor a nemýlila som sa. Spočiatku Emma s ním nechce nič mať, nechcela ho mať v blízkosti, ale Evan sa nevzdal a možno by sa niekomu zdalo, že je dotieravý, avšak mne sa jeho neoblomnosť veľmi páčila. Jeho vzťah s Emmou sa vyvíjal pomaly, čo som si naozaj užila. Ich spoločne  strávené chvíľky dodali pochmúrnej atmosfére knihy to správne oživenie. Nemám rada rýchlo kvasené vzťahy, kde hrdinka zbadá hlavného hrdinu a o chvíľu si vyznávajú nehynúcu lásku. Toto nie je prípad Evana a Emmy. Evan je ten typ knižného hrdinu, ktorého si po čase zamilujete. Niekedy som mala chuť Emmou zatriasť, aby si uvedomila, že život nie je iba čierno-biely, ale môže mať mnoho podôb.

Autorka vykreslila svoje postavy naozaj vierohodne a uveriteľne. Každá postava má svoj osobitý charakter, či už je to Sara, ktorá sa silou mocou snaží Emme pomôcť, ale tá jej to nedovoľuje. Síce Sara nie je dokonalá, je to ten typ najlepšej kamarátky, ktorú by chcel každý z nás. Hoci som niekedy jej rozhodnutia neschvaľovala, prirástla mi k srdcu. Tŕňom v oku mi bol Emmin strýko George,  pre mňa to je obyčajná padavka, ktorá si v domácnosti nevie spraviť poriadok s vlastnou ženou. Osobne som čakala, že buchne po stole a spraví rázny koniec výčinom svojej manželky, avšak nestalo sa tak, čo ma dosť mrzelo.

Rebecca Donovan napísala príbeh, ktorý je plný zvratov, udalostí, ktoré vám vyrazia dych, úsmevných momentov a taktiež romantických okamihov. Knihu som hltala od kapitoly ku kapitole a keď nastal epilóg, skoro som zabudla ako sa dýcha, pretože ten záver! V živote som nečítala záver knihy, ktorý je tak dych vyrážajúci ako v tejto knihe. Príbeh je až do poslednej vety napínavý a vy  ani po tom neviete, čo sa stalo s hlavnými hrdinami. Záver som si musela viackrát prečítať, pretože som odmietala uveriť, že by to autorka takto ukončila, ale je to tak a ja som si polozila otázku “Kde mám pokračovanie?” Niekoho tento koniec môže nahnevať, ale mňa správne nabudil na pokračovanie.

Prvý kniha série Dych s názvom Dôvod dýchať vychádza 16. septembra. Ak máte chuť na reálny príbeh s nemalou dávkou krutosti, ale aj láskou, ktorá mení životy, tak táto kniha je ako stvorená pre vás.

Za poskytnutie recenzného e-booku knihy ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu NOXI.

Moje hodnotenie:

Prichádza DIAMONDS IN THE ROUGH!

Michelle Madow je mladá americká spisovateľka, ktorá je známa svojou sériou The Transcend Time Saga. Vo februári vyšla prvá kniha jej druhej série pod názvom The Secret Diamond Sisters. Možno ste, už čo-to o knihe počuli. Autorka svojich čitateľov nenechala dlho čakať a druhá kniha série vychádza už 28. októbra pod názvom Diamonds in the Rough, kde sa osudy hlavných hrdiniek ešte viac zamotajú.

All-access doesn’t mean no problems.

The three Diamond sisters survived the summer in style after coming to live with their long-lost billionaire father. But making a place for themselves at their exclusive new Las Vegas private school is throwing them any number of gold-plated curves. Savannah’s YouTube stardom turns into a Sweet Sixteen reality show extravaganza—with complimentary enemies on the side. Dangerous flirtations don’t keep Peyton from a gamble that will risk far more than she planned to bet. And when Courtney and the sisters’ archenemy, Madison, uncover two explosive secrets, it will rock even this town of glittering illusion—and turn their lives upside down all over again.

Sisterhood, first crushes, and scandalous secrets explode in book two of Michelle Madow’s riveting series, The Secret Diamond Sisters.

NEPREHLIADNITE! – Nathaly’s reading

Možno si niektorí za vás pamätajú moju rubriku NEPREHLIADNITE!, kde som spovedala blogerov ohľadom blogovania a kníh. Keďže vzniklo mnoho nových blogov, rozhodla som sa k tejto rubrike vrátiť a priblížiť vám tieto blogy.  Určite niektoré poznáte a možno nie, ale všetky blogy, ktoré v tejto rubrike spomeniem si zaslúžia vašu návštevu. Dnes si prečítajte rozhovor s Nathaly z blogu Beautiful Books, môžete ho však poznať aj pod názvom Nathaly’s reading.

Nathaly svoj blog založila v máji minulého roku a odvtedy zverejnila neúrekom článkov. Jej blog nemá konkrétne zameranie. Na jej blogu nájdete recenzie na rôznorodé knihy, kde vyjadruje svoje myšlienky a postoj. Prečítajte si, čo o sebe prezradila.

1. Ahoj, najskôr sa nám predstav a povedz niečo o sebe.

Volám sa Natália, ale blogujem pod prezývkou Natalie Nathaly. Som študentkou gymnázia.

2. Čo ťa primälo k tomu, aby si začala recenzovať knihy?

Musím sa priznať, že na recenzovanie kníh ma nahovorila kamarátka. Vedela, ako veľmi rada čítam, takže mi navrhla, aby sme si založili blogy o knihách spoločne. Mne nadšenie vydržalo, no jej blog je už neaktívny.

3. Ktorý žáner máš najradšej? Prečo?

Keby si sa ma to spýtala pred rokom, určite by som neváhala a povedala YA literatúra, no čitateľský vkus sa vyvíja a mení. Teraz sa skôr sústreďujem na ťažšie témy. Rada si prečítam historické diela, pretože históriu zbožňujem. Tiež preferujem detektívky a trilery nad ostatnými žánrami, pretože pri ich čítaní si čitateľ trénuje logické myslenie a sústredenosť.

4. Čítala si v poslednej dobe knihu, ktorú si už po pár stranách odložila?

Áno, až dve. Myslím si, že tá prvá kniha mi vôbec nesadla a na tú druhú som nemala správnu náladu

5. V akom jazyku najradšej čítaš?

Najradšej v rodnom, ale taktiež dobre sa mi číta v českom.

6. Čo ťa na blogovaní najviac baví?

Baví ma písať o knihách a odporúčať dobré diela ďalej. Teší ma, že som spoznala ľudí (niektorých aj osobne), ktorí sú takí istí knihomoli ako ja a vždy sa máme o čom rozprávať. V mojom okolí je iba pár známych, ktorí majú radi knihy, takže som šťastná, že som spoznala nových ľudí s podobnými záujmami ako mám ja

7. Prečo si si pre blog vybrala práve to meno, ktoré si mu dala?

Toto považujem za zákernú otázku, pretože ani ja sama netuším, ako sa môj blog volá Teda, aby som všetko uviedla na správnu mieru…. má dve mená. Adresa blogu je Nathaly´s reading, no oficiálny názov je Beautiful Books. Už som všetkých tak doplietla, že každý ho volá inak. Adresu blogu som odvodila z môjho mena a názov Beautiful Books mi napadol, keď som niekomu hovorila, že knihy sú krásne. (Čo je aj pravda).

8. A na záver, aké sú tvoje obľúbené blogy? Máš nejaké kam chodíš každý deň? Čím ťa zaujali?

Každý deň chodím na blog http://the-bookland.blogspot.sk/. Nájdete tam zaujímavé projekty a recenzie. Mám pocit, že tento blog je jeden z tých, ktorý ma vždy dokáže prekvapiť svojou originalitou. Tiež rada zavítam na http://incredible-books.blogspot.sk/. Simone má pekné recenzie a rada si čítam jej pohľady na knihy, ktoré som prečítala aj ja. Vie napísať to, čo je podstatné. Samozrejme, nesmie chýbať http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk/. Catty, ktorá má taký široký záber, že sa mi zdá, že číta všetky žánre vie čitateľovi výborne poradiť s kúpou knihy. Moju Top štvorku uzatvára blog, ktorý je o móde. Vždy sa tam rada zastavím a pozriem, čo je nové. Jedine tento neknižný blog ma dokázal zaujať. Adresa je http://fashionhappenss.blogspot.sk/

Ďakujem Nathaly za rozhovor a nabudúce sa môžete tešiť na Timi z blogu My kingdom.

Reťazový tag

Do tohto tagu ma nominovala Ermen, ktorej sa chcem touto cestou poďakovať.

1. Poďakuj tomu kto ťa nominoval

2. Napíš o sebe 11 faktov

3. Odpovedz na 11 otázok, ktoré si dostala

4. Nominuj 11 blogerov, aby spravili tento Tag a vymysli im otázky

1. Mám panický strach z bodavého hmyzu

2. Viac sa odviažem na dobrom koncerte, ako na diskotéke

3. Metal je hudba môjho srdca

4. Popri blogovaní sa snažím písať

5. Kedysi som písala básne, teraz už len veľmi zriedka

6. Sova je mojím najobľúbenejším zvieraťom

7. Chcela by som vedieť kresliť

8. Zbožňujem cestoviny na akýkoľvek spôsob

9. Obdivujem všetkých, ktorí vedia hrať na nejaký hudobný nástroj

10. Moja najobľúbenejšia farba je fialová, farebná kombinácia čierno-červená

11. Keď rozdával Boh kreativitu, očividne som stále úplne na konci radu

Otázky od Ermen:

1.Kniha, ktorú by ste mi odporučili?

Akurát som dočítala knihu Šťastná sedmička a bola vynikajúca. Určite si ju prečítaj, ak budeš mať možnosť.

2.Pri ktorom prípade sa vám viac páčilo filmové spracovanie ako kniha?

Divergencia.

3.Pri ktorom prípade sa vám viac páčila kniha ako film? (Ja jasné, že ich bude viac ;))

Všetkých ostatných prípadoch. V knihe je príbeh rozpracovaný a do filmu sa nedostanú všetky pasáže.

4. Poznáte knihu, kde sa vám zdalo, že spisovateľ/ka nevyužila až tak dobre svoju myšlienku, aj keď bola nápaditá?

Nedávno som takú knihu dočítala a je to kniha Čierna schránka od slovenskej autorky Niny Protušovej. Príbeh má obrovský potenciál, avšak autorka ho nevyužila a preto bola kniha pre mňa sklamaním.

5. Aká je vaša najobľúbenejšia kniha?

Ak by som ich mala vymenúvať, boli by sme tu do rána, ale napríklad. Nevinní zmätkári, Dracula alebo Silo.

6. Jeden diel alebo trilógia a viac?

Je mi to jedno. Čítam oboje.

7. Aké je vaše najobľúbenejšie vydavateľstvo?

Nemám obľúbené vydavateľstvo, pretože každé vydáva knihy, ktoré ma zaujmú.

8. S akým/akou spisovateľkou by ste sa radi stretli?

Rebecca Donovan

9. Akú by ste mu/jej položili otázku? (Nadväzuje na č.8)

Aký príbeh sa skrýva na pozadí vašej série Dych?

10. Radšej si pozriete prv film a potom prečítate knihu alebo naopak?

Väčšinou si prečítam knihu, ale stalo sa mi už, že som pozrela skôr film. Ale kniha ma bavila rovnako.

11. Ako sa vám pozdávali otázky?

Páčili sa mi.

Rozhodla som sa nikoho nenominovať, pretože strácam prehľad o tom, kto bol a kto nebol nominovaní.