Zuzana Fabianová's Blog, page 13

James Patterson, Maxime Paetrová – Priznania podozrivej (Priznania #1)

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: absolútne skvelé

Prvá kniha zo série Priznania od autorov Jamesa Pattersona a Maxime Paetrovej – Priznania podozrivej – vyšla vo vydavateľstve Cooboo koncom augusta. Anotácia ma úplne dostala, pretože mi sľuboval príbeh plný záhad, obvinení, tajomstiev a napätia. Avšak to, čo som dostala, presiahlo moje očakávania, a preto s pokojným svedomím môžem knihu ohodnotiť piatimi hviezdičkami.

Tak čo si zatiaľ myslíte, čitatelia? Uniká mi niečo? Vediem svoje vyšetrovanie dostatočne dôsledne? Boli by rodičia na moju prácu pyšní?

1* – štýl písania

Plusom príbehu je, že ani nezbadáte, že ho napísali dvaja ľudia. Dej vás strhne už od úvodnej vety, kde autori vsadili na napätie od začiatku a tak si pritiahli čitateľov na svoju stranu. Autori stavili na krátke kapitoly a tým parádne vybudovali celkovú dynamiku príbehu. Príjemnou vsuvkou boli kapitoly s názvom Priznania, v ktorých Tandy postupne odhaľovala, čo sa v ich rodine skutočne deje. Navyše som sa s takýmto typom rozprávača  ešte nestretla. Tandy sa čitateľom prihovára a máte pocit, akoby ste jej pomáhali vyriešiť záhady okolo jej rodiny. Tento spôsob písania sa mi veľmi páči, pretože autori spravili z čitateľov súčasť príbehu.

1* – dynamika

Autori sa s tým jednoducho nehrajú – hodia vás do zmesi udalostí a vy môžete iba hádať, ako to nakoniec dopadne. Ak sa raz začítate, bude takmer nemožné sa odtrhnúť, pretože toľko zvratov, ktoré do príbehu vložili, sa len tak nevidí. Pri niektorých som doslova mala niekoľko minút otvorené ústa, dokým som sa spamätala z toho, čo sa tam vlastne udialo. Musela som byť v strehu, aby mi žiadny detail neušiel. Priznania podozrivej je ten typ knihy, pri ktorej nemôžete preskočiť ani jediný odsek, pretože vám uniknú dôležité veci z deja.

Možno som bola. Možno som. Aby človek prerazil nohou televíznu obrazovku, šepol hlas v mojej hlave, musí mať nadľudskú silu – musí ho ovládať hlboký hnev.

1* – postavy

Každá mala svojský charakter. Asi najviac som si obľúbila Tandy a jej dvojča Harryho. Tandy je bystrá, múdra a snaží sa konečne oslobodiť do svojich rodičov. Niežeby ich nemala rada, ale sú isté okolnosti, ktoré ju nútia o tom pochybovať. Keď sa stáva hlavnou podozrivou z ich vraždy, rozhodne sa zistiť pravdu sama. Na tej ceste zisťuje nejedno tajomstvo, na ktoré by radšej neprišla. Stala sa z nej silná mladá žena, ktorá je rozhodnutá ísť za svojím cieľom.

Harry mi prirástol k srdcu hlavne vďaka tomu, že neskrýval to, kým je. Snažil sa síce bojovať s emóciami, lenže nie vždy nad nimi zvíťazí, čo ho robí ľudským. Pretože súrodenci majú zakázané cítiť. Musia sa ovládať natoľko, aby neprejavili žiadnu emóciu, lebo by to z nich robilo slabochov. Až postupom času zisťujú, čo je skutočnom príčinou ich krotkosti.

Špehovali by ste niekedy členov svojej rodiny, tak ako som to robila ja? Dokázali by ste to, keby ste si mysleli, že niekto z nich je vrah? Nebuďte si priveľmi istí svojou reakciou na veci, ktoré ste ešte nezažili. Mohli by ste byť trochu prekvapení tým, čoho ste schopní.

Najviac som nemala rada seržanta Caputa – na tom mene som sa šúľala hodnú chvíľu –, pretože jeho drzosť nemala hranice. Áno, robil si svoju prácu, ale prišlo mi to, ako keby nemal medze a zo smútiacej rodiny spravil tých najväčších zločincov, s ktorými sa stretol. Svoj postoj počas príbehu vôbec nezmenil. Neskoršie som už na neho začínala byť skutočne alergická. Príliš si o sebe myslel.

2* – samotný príbeh

Všetky Angelovské deti sú špeciálne. No až do istého okamihu si mysleli, že to, kým sú, ich robí výnimočnými. Mýlili sa. Príbeh je napísaný skvelo, je vymyslený úžasne, je premyslený do najmenších detailov. Takmer po každej kapitole som mala milión otázok, no teraz po prečítaní mi všetko do seba krásne zapadá. Autori dokázali vymyslieť skutočne geniálne dielo, v ktorom nechýba napätie, tajomno, záhady a rodinná súdržnosť.

Sú dni, keď je samota opojným vínom a omámi vás slobodou, niekedy je trpkým tonikom a inokedy jedom, ktorý vás núti ísť hlavou proti múru.

Priznania podozrivej je príbeh o odkrývaní pravdy, ktorá nie je vždy taká, akú by si človek predstavoval alebo prial. Taktiež je o tom, ako sa v najhorších časoch môžete obrátiť na blízku osobu a pomôže vám. Aj o sebectve, pri ktorom vám zastáva rozum a pýtate sa: Nedalo sa to spraviť inak? Kniha vo mne nechala obrovský dojem a pevne verím, že sa dočkám aj pokračovania, pretože ešte zostalo niekoľko otázok nezodpovedaných.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Moje hodnotenie:

Wendy Higgins – Sweet evil (The Sweet trilogy #1)

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: milé, príjemné a hlavne anjelsko-démonské

Príbehy o anjeloch zbožňujem a práve preto som sa rozhodla prečítať si túto knihu. Trochu som sa obávala, či sa mi bude páčiť, predsa young adult knihy sú pre mladšie ročníky a ja som sa dlhšie tomuto žánru vyhýbala, pretože som mala nejakú nevysvetliteľnú utkvelú predstavu, že sa mi už nebudú páčiť. Nuž, mýlila som sa.  Kniha odo mňa dostala krásne štyri hviezdičky

Pleasure is the bait of sin.

1* – príbeh

Čítala som už veľa kníh o anjeloch. Sweet evil patrí medzi k tomu lepšiemu medzi YA knihami tohto žánru. Príbeh ma dokázal zaujať. Držal ma v napätí, a keď som si už myslela, že si budem trhať vlasy kvôli hlavnej hrdinke, autorka na mňa vytasila mytológiu, pri ktorej som otvárala ústa a fascinovala ma. Ako príbeh napredoval, autorka ho stále zamotávala a poviem vám, niekedy som sa nestíhala čudovať, čo si to pripravila. Niektoré názvy som si musela vyznačiť, aby som si ich zapamätala, no to mi nebránilo v tom, aby som si knihu vychutnala. Nápad kniežat smrteľných hriechov a ich potomkov bol skutočne originálny a doteraz som sa s ním ešte nestretla. Za mňa palec hore.

1* – Belial

Alebo ako som ho nazvala – Otecko roka. Na to, že je kniežaťom návykových látok, je to zlatíčko od kosti. Najskôr som netušila, čo si o ňom myslieť, predsa démon a otec, hmm, to asi nejde veľmi dokopy, ale ako príbeh napredoval, obľúbila som si ho čoraz viac a bol jedným z mnohých svetlých momentov v knihe, ktoré ma nútili čítať ďalej. Annu kládol pred nejednu skúšku, aby v nikom nevzbudila podozrenie, že je iná ako ostatní jej druhu.

I´ve not talked like this with anyone, not since I started working, not even to the only four people in the world who I call friends. You have Patti, and even that boyfriend of yours. So this has been a relief of sorts. Kind of … nice.

1* –   doubleK   AKA Kaiden a Kopano

Pri Kaidenovi som si skoro do polovice nebola istá, či ho mám rada alebo nie. Na prvý pohľad sa môže javiť ako arogantný fagan, ktorý si nedovidí na špičku nosa. Avšak získal si ma svojimi rozhodnutiami. Pretože v jeho vzťahu-nevzťahu s Annou bol on ten rozumný a nevrhal sa do všetkého po hlave, ako to robila ona. S jeho postavením a tým, koho má za otca, som sa jeho činom vôbec nečudovala. Je to typ hrdinu, ktorý nie je dokonalý, ale má svoje osobné čaro, ktoré čitateľa osloví. Navyše sú to tie maličkosti, ktoré nie sú pre príbeh podstatné, ako to, že je hudobníkom. Zas sa tu potvrdilo: pod tvrdou škrupinou hľadaj mäkké jadro. Kaiden je, kým je, a práve preto ho mám rada.

Kapitolou samou o sebe je Kopano. Hoci ho v príbehu nebolo až tak veľa, prirástol mi k srdcu. Je to ten typ bezstarostného hrdinu, ktorého chcete mať za najlepšieho kamaráta. Jeho pokoj autorka do príbehu vniesla vždy, keď sa tam objavil. Škerila som sa ako blbá, keď som čítala jeho scény. Stále je na prvom mieste Kai, ale Kope je v tesnom závese. Predsa nemal toľko priestoru.

Call me if you need me. I can´t guarantee I´ll answer, but if I don´t, and it´s an emergency, just text me A-nine-one-one. It means ´Anna emergency´.

1* – vedľajšie postavy, ktoré boli skvelou súčasťou

Ginger, Marna, Veronica, Jay, Patti, to je len zlomok postáv, ktoré ma zaujali. Dokonca viac ako hlavná hrdinka. Každá má svoj špecifický charakter, ktorý si aj po prečítaní zapamätáte. Niekedy som mala dojem, že práve tieto postavy tvoria príbeh, pretože Anna riešila úplné hlúposti, hlavne čo sa týkali Kaidena. Dvojičky – Ginger a Marna – nemohli byť odlišnejšie. Jedna je ako keď na chlieb natriete med a tá druhá, nuž tá je ako časovaná bomba, od ktorej ani len netušíte, čo môžete čakať. Celkovo, ak Anna neriešila Kaidena, tak to bolo aj skvelé čítanie. No potom zas upadla do depresie. Hlavné je, že bola absolútne neoprávnená, a ja som sa len ticho modlila, aby sa tam začalo už naozaj niečo diať. Dočkala som sa.

Ak by som mala hodnotiť knihu na základe Anninho charakteru, mala by veľmi nelichotivé hodnotenie, akože seriózne. Tá postava bola strašná. Naivná, slovo mníška je pre ňu ešte slabé. Mnohokrát som z nej mala komédiu, pretože jej reakcie neboli vhodné pre šestnásťročné dievča. Nečakala som, že tam bude skákať po chalanoch, ale to, ako sa správala, bolo už cez. Absolútne nebrala do úvahy to, čo Kai chce alebo o čom je presvedčený, bola zaslepená len svojimi citmi k nemu. Ona bola jediným kameňom úrazu tohto príbehu. Občas mala svoje svetlé stránky, ale to nesmela myslieť na pána K.

Some rise by sin, and some by virtue fall.

Obrovským plusom je, že sa kniha číta veľmi rýchlo. Autorka má svieži štýl, chytľavý, ktorý vám nedovolí príbeh len tak odložiť. Keď som sa raz začítala, nemohla som sa odtrhnúť. Pri niektorých scénach som sa usmievala, pretože mi prišli jednoducho milé. Či to už bola nejaká poznámka alebo čin, mala som z toho dobrý pocit.

V konečnom dôsledku je Sweet evil veľmi príjemnou knihou, ktorá má aj svoje klady aj zápory. V žánri young adult pre mňa patrí medzi tie lepšie. Keď si príbeh premietnem spätne, mám chuť si niektoré pasáže znova prečítať. A záver bol skvelý. Niečo som čakala, ostatné nie, no nakoniec to bol naozaj príjemný záver. Autorka si spravila slušnú pôdu na pokračovanie, na ktoré som maximálne zvedavá.

Moje hodnotenie:

Knižné prírastky – august 2015

Je až neuveriteľné, ako tie mesiace utekajú. Za chvíľu tu máme Vianoce a Nový rok, teda ešte istý čas nám zostáva, ale pri tomto uponáhlanom tempe, tu budú čo nevidieť. Opäť nastal čas pridať knižné prírastky, tak hurá na to. Keďže som mala tento mesiac aj meniny, tak ich bude opäť trošku viac.

Tieto dve krásky som dostala od Mimi na meniny. Tajomstvá od Catherine Mckenzieovej ma hneď zaujali a chcela som si ich veľmi prečítať. Druhou knihou je Vôňa parfumov od talianskej autorky Cristiny Caboniovej. TÁ OBÁLKA!!!!! Uznajte, nie je nádherná? Dúfam, že aj príbeh bude rovnako super. Rozpráva príbeh Eleny, ktorá vyrastala bez matky, zanevrela na lásku a zatiaľ, sa ju márne snaží nájsť. Odchádza do Paríža, kde dúfa, že nájde spriaznenú dušu a podarí sa jej vytvoriť parfum, ktorý jej prinesie šťastie. Mne to znie veľmi zaujímavo.

Toto je už štvrtá kniha, ktorú vlastním od Sarah J. Maas, ale zatiaľ som sa k žiadnej tak úplne nedostala. A Court of Thorns and Roses sa mi pozdával nielen kvôli dobrým ohlasom, ale aj téme príbehu. Prerozprávanie krásky a zvieraťa v modernom duchu môže byť naozaj skvelé. Tak dúfam, že sa k tejto knihe fakt skoro dostanem, pretože keď sa pozriem do svojej knihovníčky a všetky tie knihy, čo ešte čakajú na to, kedy ich prečítam, tak mi je z toho smutno, že nemám na ne viac času. Nuž, nevadí, raz sa do nich musím pustiť, aby nezapadali prachom, ako to bolo doteraz. Každopádne ACOTAR je jednou z tých kníh, ktoré si dávam v rebríčku to-read kníh na popredné miesta.

Riadim sa podľa hesla: anglických kníh nie je nikdy dosť. Takže mi do mojej zbierky kníh od autorky Samanthy Young pribudli prvá a piata časť série On Dublin Street. On Dublin Street som čítala ešte v čase, keď som bola zásadne proti čítačkám a vlastne to bolo moja úplne prvá new adult kniha. Echoes of Scotland Street je z tejto série mojou srdcovkou, pretože príbeh je naozaj skvelý a má obrovské plus v úlohe hlavného hrdinu Colea.  Hneď tesne za EoSS je Before Jamaica Lane. Jednoducho celá séria sa mi dostala pod kožu, zamilovala som si postavy a neviem sa dočkať kedy si prečítam záverečnú časť.

V podstate už ani len netuším o čom je kniha Jablečný koláč náděje do Sarah Moore Fitzgeraldovej, no už ten názov ma zaujal a tak som knihu jednoducho musela mať. Avšak časť anotácie hovorí toto: Báječná kniha o dospívání, nejistotách, přátelství a kouzelných jablečných koláčích, které znamenají naději. Protože jakmile si do jednoho kousnete, budete se už navždycky na svět dívat jinak a všechno bude tak, jak má. Takže to môže byť naozaj zaujímavé čítanie. Je to  útla knižočka, ktorej obálka zaujme na prvý pohľad, teda aspoň mňa. Tá farebná kombinácia hneď pritiahla moju pozornosť.

Ôsmeho augusta sa konal v Bratislave knižný zraz, ktorý usporiadal Filip z blogu Fantasy knihy. Tam som sa stretla s mnohými blogermi a medzi nimi boli aj Christine a Maťa Wolf. S Christine sme si vymenili niektoré knihy a tak si do zbierky pribudla kniha Tajomný gén Atlantídy od A. G. Riddleho. Z knihy som pár strán prečítala a je zaujímavá, takže ak bude viac času, tak sa k nej určite chcem dostať, čo najskôr. K tomu som dostala krásnu záložku aj s venovaním. Ako ja hovorím, niekto zbiera známky ja zbieram záložky *smiech*. Soul screamers: Volume one od Rachel Vincent som si kúpila od Mati za naozaj dobrú cenu a navyše som k nej dostala ešte podpiskartu od Kerstin Gier. Tí, ktorí ste o sérii Soul Screamers nepočuli, hlavná hrdinka predvída smrť. Ak v jej okolí má niekto zomrieť vie to prvá. Obáva sa čím je, no postupom času na to príde. Volume one obsahuje prequel, prvú a druhú časť. Popravde som zatiaľ čítala len prequel a bol skvelý, tak som zvedavá na sériu.

Všetci, ktorí sledujú môj blog isto vedia, že som bola z prvej časti série Splintered viac ako nadšená. Síce som ju čítala v češtine, ale Simi originálne vydanie tak veľmi ospevovala, že som si jednoducho pokračovanie musela zadovážiť v angličtine. Musela som sa skutočne veľmi premáhať, aby som sa okamžite na knihy nepustila. Unhinged od A. G. Howard má nádherné TMAVO FIALOVÉ písmo. O obálke ani rozprávať nebudem, pretože je taká nádherná, že by sa na ňu dali písať ódy. Knihu Listy do neba od Lisy Wingateovej som si vymenila s Mony z blogu Pieseň fantázie. Z knihu jej krásne ďakujem, počula som na ňu len samé dobré veci, tak som sa rozhodla, že ju musím mať.

Poslednou knihou, ktorá mi pribudla do mojej knihovníčky je I´ll give you the sun od Jandy Nelsonovej. Dostala som ju od Mimi, pretože ako ja hovorím, vždy radšej obdarúvaj ako prijímaj dary. Radosť z toho je neopísateľná. Ako isto viete kniha sa dočká aj slovenského prekladu, ale ja som sa tomuto príbehu dosť vyhýbala, pretože som mala niečo ukotvené v mysli. Až keď som si poriadne prečítala anotáciu – áno, niekedy to na prvýkrát nepochopím – tak ma dej oslovil a rozhodla som sa, že ju chcem mať na poličke a Mimi bol taká zlatá, že mi ju kúpila.

Ku knihám mi samozrejme pribudli aj záložky. To by som predsa nebola ja. Hrdinské záložky mám od Vojta z Knižního kukátka. Miracle záložky od Ninky Protušovej a Split a Togir od Mimi.

Aké knihy vám za tento mesiac pribudli? Z ktorej sa tešíte najviac?

Jodi Picoultová – Čas odísť

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: ako čitateľ sa cítim príbehom oklamaná

Autorka Jodi Picoultová pre mňa nie je žiadna neznáma hoci som s jej tvorbou ešte doposiaľ nemala česť. Preto som sa to konečne rozhodla napraviť a po pravde, radšej som to mala nechať tak. Jej najnovšia kniha Čas odísť ma zaujala anotáciou. Dcéra roky hľadá stratenú matku. Znie to naozaj zaujímavo. Mala som toľko,  a keď som dostala odpovede, pokrútila som hlavou a prinútila sa dočítať tento príbeh.

Keď vás raz niekto opustí, celkom prirodzene očakávate, že sa to stane znovu. Napokon sa s ľuďmi prestanete dôvernejšie zbližovať, lebo v takom prípade si ani nevšimnete, ak vám vypadnú zo života.

Keď mala Jenna tri roky, jej matka záhadne zmizla. O desať rokov neskôr sa rozhodne ju nájsť, predsa sa nemohla prepadnúť pod zem. Nikomu o tom nepovie a  vydáva sa ju hľadať na vlastnú päsť. Zájde za okultistkou Serenitou v domnení, že by jej čo to mohla odhaliť. Ale aj ona má svoje problémy, o ktorých nechce Jenne povedať. Až na jej naliehanie sa spolu vyberú na miesto, kde Alice videli naposledy. K tomu ešte prirátajte bývalého detektíva Virgila Stanhopa. Táto nezvyčajná dvojica sa vydáva na misiu, aby našli Jenninu mamu. Avšak nie vždy je všetko také, ako sa na prvý pohľad javí.

Ani neviem, ako by som začala, pretože som z tejto knihy maximálne rozčarovaná. Od  začiatku som bola ako na ihlách, aby som zistila, čo je za Aliciným zmiznutím. Autorka príbeh napísala z pohľadov rôznych postáv, na čo som si musela zvyknúť. Časti, kde opisovala Alicinu prácu, ma absolútne nebavili. Ak nie ste obrovskými milovníkmi slonov, táto časť vám môže prísť zbytočná. Netúžila som vedieť fakty o slonoch. Chcela som zistiť, ako sa príbeh skončí a čo je za tým všetkým. K tomuto poznaniu som sa dostávala iba veľmi pomaly, pretože autorka nemala potrebu sa v deji posúvať. Stála na mŕtvom bode a ja som sa pýtala sama seba, o čom vlastne tá kniha je. Akoby stále odpútavala pozornosť od hlavnej myšlienky a musela opisovať minulosť všetkých postáv zaradom. Celkovo sa to vlieklo a ja som mala chuť posunúť stránky vpred, aby som sa dostala do bodu, kedy ma aspoň niečo zaujme. Príbehu by vôbec neuškodilo, ak by bol aj o sto strán kratší, pretože mnohé časti sa mi tam zdali zbytočné a hlavný príbeh ich nepotreboval.

To naznačuje, že k strate pamäti dochádza po jej znovuoživení, ak postavíme farmakologický zátaras, ktorým prerušíme proteínovú syntézu v amygdale…

Čo sa týka postáv, ani tie neboli veľmi prepracované. Nedokázala som si ani jednu obľúbiť. Jenna sa podľa mňa správala až príliš dospelo na svoj vek. Áno, chápem, že to mala v živote ťažké, vyrastať bez mamy aj otca nie je to pravé, ale miestami som mala pocit, že to bola skôr dospelá žena ako trinásťročné dievča. Ostatné postavy boli nevýrazné, teraz keď si na knihu spomeniem, len matne si pamätám mená, ktoré sa tam objavili. Autorka si naozaj mohla odpustiť históriu vedľajších postáv. V niektorých príbehoch mi to vôbec nevadí, ale tu mi to prekážalo, pretože to odďaľovalo udalosti hlavného príbehu a absolútne to pre dej nebolo dôležité. Keby tak tá minulosť aspoň bola zaujímavá…Bohužiaľ, nebola.

Jedno sa však musí nechať, zvrat, ktorý autorka na záver zakomponovala do deja,  bol originálny. No mňa tak nahneval, že som mala chuť hodiť čítačku naprieč izbou. Túto časť som si musela prečítať viackrát, aby som uverila tomu, čo sa udialo. Jednoducho som nechápala tým udalostiam. Vlastne, akoby autorka vymazala trištvrte príbehu a narýchlo tam chcela vložila niečo, čo čitateľov ohúri. Isto sa aj takí nájdu, no ja medzi nich nepatrím. Kniha sľubuje srdcervúci príbeh o láske matky k dcére, avšak podľa mňa táto téma tam úplne absentovala. Darmo Alice rozprávala, ako zbožňuje svoje dievčatko. Materinská láska podľa mňa vyzerá úplne inak.

Táto možnosť je najhoršia zo všetkých. Existuje však ešte jedna ešte temnejšia, taká ponurá, že som svojej predstavivosti dovolila nakuknúť iba cez štrbinku vo dverách a zabuchla som ich ešte predtým, než sa rozliala do všetkých zákutí mojej mysle.

Kniha Čas odísť nebola v žiadnom ohľade podľa mojich predstáv. Túžba dcéry nájsť svoju matku sa mi zdala veľmi zaujímavým motívom na príbeh, avšak autorka sa rozhodla riskovať a vsunula do deja okamih, ktorým všetko zmietol pod čiernu zem. Záver bol navyše uponáhľaný a neuveriteľný. Musela som nad ním len krútiť hlavou. V duchu som si hovorila: čo to, dopekla, bolo?

Za recenzný ebook knihy ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Moje hodnotenie:

Birthday party SWODS style – výhercovia

Ahojte

tak nastal čas oznámiť výsledky štvrtej narodeninovej súťaže blogu. Vrámci nej som si pre vás pripravila malinké prekvapenie, ale všetko poporiadku. Fanfáry prosím. Ceny získavajú:

1. cena

#15 Sim (email: siis….@centrum.sk)

2. cena

#5 Andy (email: andre…..@gmail.com)

3. cena

#10 Aly (email aly….@gmail.com)

4. cena

#27 Lenka Ď. (email lenka…..@gmail.com)

A teraz je tu to prekvapenie Keďže mám rada svojich čitateľov na blogu a cením si ich rozhodla som sa k súťaži pripojiť jednu bonusovú výhru a tou je kniha Město z kostí od Cassandry Clare.

výhercom tejto knihe je:

#9 Foxy (email: d.les…@gmail.com)

Všetkým výhercom gratulujem. Email im pošlem v priebehu dneška, ak mi do 48 hodín neodpíšu vyžrebujem ďalších.

Agnés Martin-Lugand – Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: krásna oddychovka na horúce letné večery

Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu – takýto krásny názov nesie debutové dielo francúzskej autorky Agnés Martin-Lugand. Kniha rozpráva príbeh Parížanky Diane, ktorú zasiahla rodinná tragédia. Po tom, ako prišla o milovaného manžela a dcérku, akoby prestala žiť. Utiahla sa pred okolitým svetom a stala sa z nej žijúca troska. Jedine kamarát Félix sa ju snažil postaviť na nohy, no ona to odmietala. Po vyše roku sa však rozhodne pozviechať a tak odchádza do Írska, aby splnila posledný manželov sen. Netuší čo ju tam čaká. Sprvoti sa nič nezmení, no po stretnutí s tajomným fotografom Edwardom sa všetko zmení. Ich stret otrase Dianiným svetom a začne sa spytovať sama seba, ako by sa mohla konečne posunúť vpred.

„Doriti, stíš tú hudbu.“ „Tebe sa nepáči anglický rock? Tvoji rodáci . . .“ „Ja nie som Angličan.“ „To je jasné, nemáš ich legendárny pokoj.“

Autorka citlivo opisuje, ako sa žena po obrovskej strate vyrovnáva so životom osamote. Jej osud vykresľuje uveriteľne, čitateľ sa do hrdinkiných pocitov dokáže vžiť. Diane je typ hrdinky, ktorá si prešla peklom, ale aj napriek tomu sa snaží prekonať toto obdobie. Zo začiatku sa jej to nedarí, avšak nazbiera v sebe silu a pokúsi sa usporiadať si život. Pre mňa je to silná hrdinka, ktorá sa aj napriek ťažkej situácii nenechala úplne zlomiť. Pozbierala črepiny svojho osudu a poskladala ich späť, aby mohla ďalej pokojne existovať.

Jack bol hotový obor s bielou bradou. Jeho pokoj zmierňoval ustavičné rozrušenie jeho ženy. So zarážajúcou samozrejmosťou si o štvrtej popoludní dal pintu piva Guiness. Rugbisti jedia baraninu a pijú tmavé pivo, povedala som si na doplnenie Félixovho opisu. A tmavé pivo mi vzápätí pripomenulo Colina.

Napriek mierne pochmúrnej počiatočnej atmosfére dokázala autorka do príbehu vniesť ľahkosť. Dej sa čítal jedna báseň, žiadne nudné pasáže, ktoré by ma donútili knihu odložiť. Aj keď má príbeh niečo cez dvesto strán, autorka si ma získala, pretože ba na takomto malom rozsahu dokázala vo mne vyvolať napätie. Nájdete tu zvraty, pri ktorých som nechápala, skadiaľ sa nabrali, lebo som mala pocit, že sa tam už nič závažné nestane, a potom sa to otočilo o stoosemdesiat stupňov.

Keď som skončila, uvedomila som si tri veci. Félix sa nikdy nezmení, chýbal mi a sused si nezaslúži moju pozornosť. Rázne som zatiahla závesy.

Niektoré odhalenia boli dosť prekvapivé. V jednom okamihu som si niečo myslela, no autorka mi to o niekoľko strán vyvrátila. Je umenie pri takejto útlej knižočke napísať kvalitný príbeh, ktorý má aj hlavu aj pätu a pritom udrží čitateľa v napínavom očakávaní. Edwarda som spočiatku nemala rada, pretože sa mi zdal až príliš arogantný a zahľadený do seba, ale ako dej napredoval, aj toto sa zmenilo. Z tajomného fotografa sa vykľula zaujímavá osobnosť, ktorá si na svojich pleciach niesla vlastné bremeno. Aj ostatné postavy sa hodili do príbehu, či to bola vľúdna Judith alebo Félix, ktorý ma zo všetkých zmiatol najviac. Jednoducho si v tomto príbehu každý dokáže prísť na svoje.

Chcela som pochopiť, kedy som pochybila, kedy som radšej zatvorila oči a uši pred zásadnou informáciou o madam Edwardovej.

Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu je veľmi vydarenou prvotinou. V príbehu nie je opísaný len žiaľ zo straty, ale aj priateľstvo, ktoré mnohokrát pomôže oveľa viac ako samota. Ak budem mať príležitosť, určite si od autorky niečo prečítam. Pretože európski autori skutočne majú niečo do seba.

Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem spoločnosti Albatros Media. Kniha vychádza 17. augusta.

Moje hodnotenie:

 

 

“Nezáleží, ako veľmi sa snažíme, nezáleží, ako veľmi niečo chceme… niektoré udalosti preto nemajú šťastný koniec” – Jodi Picoultová – Čas odísť (úryvok)

Už o necelý týždeň vyjde v preklade najnovšia kniha americkej autorky Jodi Picoultovej Čas odísť. Dočkáme sa jej už budúci utorok (11.8.), čo je čírou náhodičkou deň mojich menín. Som na knihu naozaj zvedavá, pretože anotácia ma veľmi zaujala. Začítajte sa do úryvku a posúďte sami.

Jenna Metcalfová už vyše desať rokov neprestajne myslí na svoju matku Alice, ktorá záhadne zmizla po tragickej udalosti. Jenna neverí, že ju matka svojvoľne opustila, preto po nej pátra na internete a dookola listuje v jej denníkoch. Nemôže sa zbaviť pocitu, že v záznamoch sa ukrýva kľúč k odhaleniu pravdy. Existuje len jediný človek, ktorý by ju mohol nasmerovať na správnu stopu, jej otec alkoholik, no ten sa po manželkinom zmiznutí ocitá na psychiatrii. Trinásťročné dievča zúfalo hľadá pravdu, preto do pátrania zapojí dvoch pochybných spojencov: okultistku Serenitu Jonesovú, ktorá sa preslávila hľadaním nezvestných ľudí, no v súčasnosti jej už veľký dar nefunguje ako kedysi, a Virgila Stanhopa, životom ubitého súkromného detektíva, ktorý pôvodne vyšetroval Alicin prípad aj s čudnou, možno súvisiacou smrťou, jednej jej kolegyne. Všetci traja spolupracujú, aby odhalili, čo sa stalo s Alice, a uvedomujú si, že pri hľadaní odpovedí musia čeliť čoraz ťažším otázkam.

Keď Jennine spomienky začnú zapadať do udalostí v matkiných denníkoch, príbeh rýchlo speje k nečakanému rozuzleniu.

Knižné prírastky – júl 2015

Mám pocit, že som tu túto rubriku nemala už sto rokov. Rozhodla som sa to napraviť, pretože recenzií na blogu je neúrekom. Už to bude pomaly rok, čo som naposledy niečo napísala k tejto rubrike, takže nebudem všetky knihy opisovať, lebo by sme tu boli veľmi dlho. Začnem pekne od začiatku a tak si môžete pozrieť knihy, ktoré som si zadovážila, dostala som alebo som ich mala na recenziu. Tak sa pokojne usaďte, vezmite si pukance a môžete sa pustiť do čítania.

Tí, ktorí ma poznáte viete, že On Dublin Street patrí medzi moje obľúbené série. Keď mal vyjsť posledný diel tak som neváhala a za pomoci Michelle som si ho objednala z BookDepository (vlastne mi ju Chelle objednala, ale to je tak asi jedno :D). Doma nemám všetky časti, hoci ich mám prečítané. Moonlight on Nightingale Way od Samanthy Young som jednoducho musela hneď mať, pretože som neskutočne zvedavá na Loganov príbeh. Ale zatiaľ mi na poličke zapadá prachom a ja len dúfam, že sa k nej čoskoro dostanem. Zbožňujem anglické verzie obálok, nieže by americké neboli pekné, ale tieto sú podľa môjho gusta. Musím si čoskoro doplniť celú sériu, lebo diely preskakujem.

Na knihu od Katie Dale Someone else´s life som natrafila len náhodou v GoodReads odporúčaniach, odvtedy som si ju veľmi chcela prečítať a keď som ju zbadala v Martinuse, no nekúpte to. Kniha rozpráva príbeh Rosie, ktorá po smrti matky sa obáva, že zdedila jej chorobu. Avšak dozvedá sa, že Trudie nebola jej biologická matka a tak sa začína pátranie po  žene, ktorá jej dala život. Zisťuje, že nie všetko je také jednoduché. Vrhá sa do spleti lží a tajomstiev, na ktoré nemá odpovede. Neviem ako vy, ale mňa tento príbeh zaujal a som zvedavá, ako sa mi nakoniec bude páčiť. Nehovoriac o tom, akú nádhernú obálku kniha má.

Cítim sa trochu pozadu, keďže Easy od Tammary Webber už mnohí čítali. Ja som na knihu počula len samé dobré ohlasy a preto som sa rozhodla si ju zadovážiť. Zlaté dobré Panta Rhei. Niežeby tam nemali aj ostatné diely, ale moja peňaženka už bola zo mňa zúfalá a tak som skončila iba pri tejto knihe. Teda, ehm, nie len pri nej, ale pokračovania som si nechala na inokedy. Môj problém s knihami je ten, že často zabudnem o čom sú a potom to aj tak vyzerá. Viem len toľko, že hlavný hrdina zachráni hrdinku a tým to zhaslo. Možno sa aj mýlim. Len tá moja pamäť nesiaha tak ďaleko, aby som si pamätala každú anotáciu, ktorú prečítam. No na knihu sa teším a som maximálne zvedavá.

Dlho som otáľala, či si túto knihu prečítam alebo nie. Nebola som o tom presvedčená až do chvíle, kedy som ju držala v ruke. A tá obálka, ach tá obálka, áno, obálka je vždy druhým aspektom, prečo si knihu prečítam. A tak moja drahá kamarátka Mimi mi túto knihu od Jandy Nelson darovala. The Sky is Everywhere vyjde aj v preklade, ale mne sa tak dlho nechcelo čakať a preto som rada, že túto knihu mám. Ako sa mi bude páčiť to je ešte otázne. Pevne verím, že áno, len sa do nej pustiť a potvrdiť si moje tušenie. Možno ste videli slovenskú obálku, ako sa vám pozdáva? Podľa mňa je fajn, ale skôr by som typovala, že je na iný žáner, ale každému sa páči niečo iné, no nie?

Minulý víkend sme si s Mimi pozreli film Labyrint: Útek a keďže bol absolútne úžasný musela som si kúpiť aj pokračovania. Prvú knihu mám už doma a preto som musela mať doma aj tieto dve krásky. Na poličku mi pribudli od autora Jamesa Dashnera Spálenište: zkouška a Vražedná léčba. Skutočne neviem kedy sa do všetkých tých kníh pustím, ale po tom filme, ach, keby nemám iné rozčítané už by som ich mala za sebou. Kto ste ho videli, určite ste si všimli, že predstaviteľ Thomasa, Dylan O´Brien je skvelý herec a navyše sa na neho aj veľmi dobre pozerá. No nič, späť ku knihám

Jo Nesbø – Krv na snehu (Krv na snehu #1)

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: tak toto pre mňa nefungovalo

Jo Nesbø je uznávaným autorom na celom svete. Jeho príbehy si našli fanúšikov všade. Ja som pri jeho tvorbe na vážkach. Pravdou je, že aj majster tesár sa utne, a preto ma aj niektoré jeho príbehy nenadchli. Rada narazím na skvelú detektívku a po Šváboch som mala dojem, že práve toto je to pravé. Zmýlila som sa. Siahla som po knihe Krv na snehu a zostala som maximálne sklamaná.

Kniha má bez málo dvesto strán. Myslela som si, že dokáže aj na nie veľkom priestore napísať pútavý a akčný príbeh, pri ktorom budem v napätí očakávať rozuzlenie. To, čo som dostala, nesplnilo moje očakávania. Môj vzťah k autorovi je ako na húsenkovej dráhe, raz je to skvelé, potom ustálené a potom ma čakal strmý pád dole. Krv na snehu predstavuje ten pád. Knihu som si vybrala hlavne preto, lebo ma upútal jeho štýl a spôsob, akým dokáže vybudovať atmosféru a udržať čitateľa v strehu. Už po niekoľkých stranách som si uvedomila, že to nebude to pravé orechové, na také niečo nie som u autora zvyknutá. Jeho štýl je skvelý, ale v tomto príbehu naplno nevyužil potenciál, ktorý v úvode načrtol.

Si krásna, aj ty si krásna, keď stojím v tlačenici za tebou a vidím len tvoj uzol vo vlasoch a zvyšok si musím domyslieť.

Nájomný zabijak. Áno. Nová úloha. Áno. Terčom je šéfova manželka. Áno. Dobrý základ pre napínavý a dych berúci príbeh. Áno. Toto všetko je pekné, ale ja som sa nudila. Dej sa dal veľmi ľahko predvídať. Neboli v ňom žiadne okamihy, ktoré by ma prinútili zamyslieť sa nad činmi postáv alebo netrpezlivo pretáčať stránky, aby som túžila po tom dozvedieť sa viac. Autor nedokázal udržať moju pozornosť viac ako pár strán, potom som knihu musela odložiť a oddýchnuť si. Pri tomto rozsahu je to dosť smutné.

Postavy v príbehu sú dosť plytké a niekedy som mala pocit, ako keby ani nepoužívali rozum. Čo mi dosť prekážalo bol fakt, že mal potrebu opakovať udalosti z predchádzajúcich strán, akoby si jeho čitatelia nevedeli zapamätať, čo sa predtým odohralo. Hlavná postava Olav je nemastná neslaná. Často som uvažovala nad tým, či vôbec vie, o čom hovorí. Nevyznala som sa v ňom. Keď si spätne premietnem jeho správanie, prišlo mi zvláštne. Je to svojská postava, ktorá by mohla niekoho zaujať. Možno som na túto knihu nebola správne naladená a, možno keby som si ju prečítala inokedy, oslovila by ma. No takto som z príbehu maximálne rozčarovaná.

Bolo očividné, že ju má pod kontrolou. Povedal by som, že je beznádejne zaľúbená. Ako Mária do svojho narkomana. Niektoré ženy nevedia, čo je pre ne dobré, mrhajú svojou láskou a nežiadajú za to nič. Neopätované city akoby ich ešte väčšmi vzrušovali. Tie chudery živia v sebe nádej, že raz príde odmena. Beznádejné zaľúbenie plné nádeje.

Aby som nebola iba negatívna, jedna pasáž príbehu vo mne dokázala vyvolať napätie. Vyvolala vo mne dojem, akoby autor preradil a vniesol do deja to, čo mi tam doposiaľ chýbalo. Avšak tešila som sa predčasne, pretože toto trvalo len niekoľko desiatok strán a dej sa prehupol do rovnakého nudného stereotypu ako v úvode. Priehľadnosť, pomalý, trhaný dej, bez akéhokoľvek náznaku vtipu. Iba som neveriacky krútila hlavou, či sa to skutočne deje. Akoby nebol verný svojmu štýlu a snažil sa vymyslieť niečo, čo mu je cudzie.

Najviac ma zaskočil záver, kedy som si ho musela viackrát prečítať, aby som pochopila, čo tým chcel povedať. A tu sa mi natíska otázka: o čom bude pokračovanie? Pretože po tom, ako to skončilo, nemám ani najmenšie tušenie ako bude príbeh napredovať a čo sa tam bude diať.

V Osle vypukla heroínová panika. Chamtivosť je ako rieka z ľadovca. Keď sa jej zablokuje jedna cesta, nájde si druhú.

Ďakujem vydavateľstvu IKAR za poskytnutie recezného e-booku knihy.

Moje hodnotenie:

A. G. Howardová – Šepotání (Šepotání #1)

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: toto bolo niečo skvelé

Určite vám nemusím predstavovať príbeh Alica v krajine zázrakov. Kniha nášho detstva, ktorá dostala toľko podôb. Autorka A. G. Howardová sa tejto myšlienky zhostila moderne a po svojom, poskytujúc čitateľovi rozprávanie plné fantázie, zaujímavých postáv a veľkých zvratov. Osobne často prerozprávania klasických príbehov nečítam, pretože nikdy neviem, čo z toho nakoniec vzíde, no Šepotání ma uchvátilo nielen anotáciou, ale aj krásnou obálkou. Avšak všetko postupne, pretože mi skutočne dalo zabrať utriediť si myšlienky.

Propletu si prsty. „Ne. Jsou krásný. Kouzelně krásný.“ Trochu samolibě se usměje a položí mi dlaň na nohu: „Umelec je jen tak dobrej jako jeho předloha.“

Stretávame sa s Alyssou Gardnerovou, praprapravnučkou pôvodnej Alice, ktorá sa vybrala za bielym králikom dolu zajačou norou. Počuje šeptanie hmyzu a kvetín. Bojí sa, že tak ako jej matka skončí v blázinci, preto o tom nikomu nepovie. Lenže po tom, ako sa začnú diať zvláštne veci, Alyssa už nevie, čomu má veriť. Preto sa vydá navštíviť svoju matku. Po ich rozhovore jej začnú isté veci dávať väčší zmysel, ale tak isto má veľa ďalších otázok. Dozvedá sa pravdu o svojej rodine a kliatbe, ktorá ich postretla. Musí sa vydať do Krajiny zázrakov, aby ju zvrátila. Na ceste ju budú sprevádzať jej najlepší kamarát Zach a tajomný Morfeus. Alyssa netuší, čo si pre ňu táto krajina pripravila, a tak sa bezhlavo vrhá do dobrodružstva, o ktorého konci si nie je tak celkom istá.

Už od začiatku vás dej vtiahne. Keď sa raz začítate, budete mať obrovský problém knihu odložiť. K tomuto všetkému ešte pripočítajme autorkin skvelý štýl písania. Miestami som nechápala, ako toto dokázala vymyslieť. O takom prepracovanom a originálnom svete som už veľmi dávno nečítala. Preto som prijala tento príbeh ako skvelé osvieženie. Pozerala som sa naň s nadhľadom. Pretože ak by sa ma niekto spýtal, ako by som ho charakterizovala, povedala by som iba: šialeno-šialený a to do bodky. Pri čítaní som miestami bola ako na ihlách, lebo som nevedela predpokladať, čo sa ďalej udeje. Šepotání je presne ten typ knihy, na ktorú budete spomínať ešte dlho po jej dočítaní.

Už se nedivím, že mě to v práci tak táhlo k Persefonině plakátu. Tenhle chlápek vypadá přesne jako ten z filmu, až na to, že jeho po ramena dlouhé vlasy září jasnou modří a oči mu skrývá rudá saténová škraboška. Jinak je to ale přesná podoba: porcelánová kůže, oči stejně černé jako linky okolo nich, plné, temné rty. Kolem jeho křídel stoupá popelavý dým, jako by právě vykročil z Jenařiny výlohy. Černý anděl. Nebo spíš ďábel.

Hlavná hrdinka, Alyssa, prešla počas príbehu značnou premenou. Z ustráchaného dievčatka, ktoré malo pocit, že príde o rozum, na dievča, ktoré sa chopilo svojho „bláznovstva“ a naučilo sa s ním žiť. Občas mi pripadala ako rozpoltená osobnosť. Myslela si jedno a robila niečo iné. Ale neskôr sa všetko vysvetlilo a ja som jej správanie konečne pochopila.

Mojou najobľúbenejšou postavou sa stal jednoznačne Morfeus. Zo začiatku som nevedela, čo si o ňom myslieť, predsa sa prejavil v rôznom svetle. No nakoniec sa odhalila podstata jeho plánov a tiež jeho charakter. Sprvoti sa môže zdať ako zákerák, no každá minca má dve strany a presne tak isto aj Morfeus nie je výnimkou. Avšak niekedy ma skutočne dokázal vytočiť svojím správaním a skutkami. Mala som chuť ním zatriasť, aby sa spamätal. Ako príbeh napredoval, teda som ho mala stále radšej a radšej. Možno niekedy nespravil tie správne rozhodnutia, no to ho robilo reálnejším. Veď kto na svete je perfektný?

Najednou všechno chápu. Celou tu dobu jsem považovala za správnou vzpomínku to, jak to viděl můj táta, když vyhlédl z okna od lívanců, které nám zrovna smažil k snídani. Myslel si, že jsem tančila, ale ve skutečnosti jsem bránila svého přítele. Nebo nekoho, koho jsem za přítele považovala. Copak si opravdoví kamarádi jen tak odletí a nechají člověka samotného, zlomeného a se zakrvácenými dlaněmi?

Zacha som si tiež obľúbila, ale nie až tak ako jeho protivníka. Je to ten typ kamaráta, ktorý sa o vás stará, záleží mu na vás a preto som chápala Alyssine city k nemu. Je človek, na ktorého sa môžete vo všetkých ohľadoch spoľahnúť a nepodrazí vás. Je to dobrák od kosti a dáva to patrične najavo. Jeho roztržky s Morfeom som si užívala, pretože mi poriadne vyčarili úsmev na tvári.

Svet, do ktorého vás autorka vtiahne, nie je ako Krajina zázrakov, ktorú ste poznali z Lewisovho príbehu. Je temnejší, morbídnejší, strašidelnejší. Zabudnite na bieleho králika a všetky roztomilé bytosti. Tuto nič také nenájdete. Pripravte sa na mäsožravé rastliny, bieleho vzteklíčka, ktorý má od zajaca tak ďaleko ako pes od mačky, a mnoho ďalších doposiaľ nepoznaných tvorov. Alyssa sa ocitá v krajine plnej nástrah, pokušení a nebezpečenstva. Je skúšaná v rôznych ohľadoch, aby naplnila svoje poslanie.

Zach je vyrovnaný, silný a ryzí jako rytíř v lesklé zbloji. Morfeus je vrtkavý, sobecký, jednou tam, pak zase tady, prostě ztélesnění chaosu. Tohle se nedá srovnávat. Ale já jsem obojí, noc a den, světlo a tma. Kdybych se poddala jedné straně, musela bych si odříct druhou?

Šepotání je plné napätia, dych berúcich okamihov, humoru, jemnej romantiky. Isté momenty vám môžu nehnať hrôzu. Mne nespočetne veľakrát behali po chrbte zimomriavky. Príbeh je skvelým úvodom do rovnomennej série. Je to kniha, ktorú ste doteraz nečítali. Plná fantázie, zaujímavých momentov, podrobných opisov, ktoré však nenudia. Je to skutočne originálne a magické dielo, ktoré by nemalo ujsť vašej pozornosti. Ja sa rozhodne teším na pokračovanie, pretože autorka načrtla ľúbostný trojuholník, a naozaj má ešte o čom písať. Druhá časť pod názvom Divotání vyjde už v auguste vo vydavateľstve Cooboo.

Ďakujem veľmi pekne spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku knihy.