Zuzana Fabianová's Blog, page 5

Šamanská súťaž

Ahojte, mám pocit, že ubehol neskutočne dlhý čas odkedy tu naposledy bola súťaž. Tentokrát to bude o knihu od slovenského autora Roderika Haydona s názvom Šaman od jazera Wakante. Týmto sa chcem poďakovať vydavateľstvu Art Floyd za poskytnutie knihy do súťaže.

Podmienky súťaže:

– súťaž potrvá od 25.06. do 25.07. 2018

– zúčastniť sa môžu všetci so slovenskou doručovacou adresou

– aby ste sa zapojili je potrebné vyplniť FORMULÁR

– výhercu vyžrebujem pomocou random.org

– bude mať 72 hodín na to, aby mi odpovedal na mail, inak vyberiem nového výhercu

 

Zápisky externého študenta |1|: O tom, aký bol môj prvý rok na vysokej a tiež o tom, akých skvelých ľudí som spoznala

Pár mesiacov dozadu som chcela napísať článok o tom, ako som sa stala študentkou prvého ročníka masmediálnej komunikácie na Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od tohto úmyslu ubehol naozaj dlhý čas. Čo sa zmenilo? Prvý ročník je úspešne za mnou a ja sa TEŠÍM do ďalšieho. Možno si poviete, že som blázon, ale tento môj pocit vysvetlím v tomto článku.

Prečo práve masmediálna komunikácia? Pretože externé štúdium žurnalistiky v Bratislave mi zrušili a toto sa mi zdá ako vhodná alternatíva. Zo začiatku som mala trochu obavy, či po desiatich rokoch mimo školy – prosím, nerátajte môj vek

Keď si fanúšikom, nie je čo riešiť |kolektív autorov – Hvězdy NHL 2017|

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: keď hokej je to, čo zbožňuješ

Od malička som rada sledovala hokejové zápasy, či už v televízore, alebo naživo. Moja láska k tomuto športu je taká obrovská, že dianie v ligách sledujem denne, a keď skončia sezóny – vďaka ti, NHL, že končíš až v máji – mám reálne abstinenčné príznaky. Niekto je závislý na drogách a iných látkach, mne stačí hokej, knihy, hudba a moji kamaráti. Prečo toto píšem v recenzii, ktorá má byť na knihu? Aby ste vedeli, prečo som si vybrala práve tento počin, ktorý ani nie je príbehom samým o sebe, ale zberateľským kúskom.

Hvězdy NHL 2017 zostavil kolektív popredných českých novinárov. Nájdete tam profily hráčov ako sú Alexander Ovečkin, Patrick Kane, Anže Kopitar, Sidney Crosby, Drew Doughty a iní. Kniha je rozdelená na niekoľko kapitol, ktoré rozprávajú príbehy obrancov, útočníkov, trénerov aj hokejistov zo Slovenska a Čiech.

Kniha je zostavená veľmi kvalitne, príbehy dopĺňajú fotky a fakty z detstva alebo iného životného úseku, ktorý ovplyvnil hráčovu kariéru. Nechýbajú ani vtipné komentáre novinárov, ktoré osviežujú informácie.

Jednotlivé kapitoly sú prehľadné a napísané s nápaditou vtipnosťou. Zahŕňajú aj úryvky z rozhovorov s hráčmi, ich spoluhráčmi, trénermi a taktiež ich rodinnými príslušníkmi. Z môjho subjektívneho pohľadu som si knihu veľmi užila, pretože ma zaujíma, ako sa dostali k tomuto športu, čo ich k tomu viedlo a aké prekážky museli prekonať. Johnyho Gaudreaua odsúdili na neúspech pretože je medzi hokejistami nízky. Ale vďaka tvrdej práci sa tento 24-ročný útočník prebojoval do elity NHL. Marián Hossa môže dosiahnuť na 500 gólovú hranicu (spoiler alert: už ju dosiahol, avšak v čase vydania knihy sa tak ešte nestalo). Toto je len zlomok zaujímavostí, o ktorých si môžete prečítať. Profily hráčov nehovoria o ich celej kariére, ale o sezóne 2015/16, kde sa udiali všelijaké šokujúce presuny medzi klubmi, výmeny trénerov a podobne.

Knihu by som odporúčala hlavne ľuďom, ktorých táto téma zaujíma, alebo zvedavcom. Kniha má jeden výrazný nedostatok – je staršieho dáta, preto aj časť informácií v nej už nie je aktuálna.

Pre mňa, ako milovníčku hokeja a všetkého s tým spätého, je táto kniha skvost a zberateľský kúsok. Pri niektorých pasážach som sa škerila a pri iných som zas krútila hlavou, aký dokáže byť svet profesionálneho športu nevyspytateľný a šokujúci.

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku knihy.

Moje hodnotenie:

Keď sa detstvo stane bojom o holý život |Michael Koryta – Kto mi ide po krku|

Prvé myšlienky bezprostredne po dočítaní: pre nenáročných

Michael Koryta je americký autor, ktorého tvorba sa skladá z detektívok a mysterióznych thrillerov. Na konte má jedenásť titulov, z ktorých štyri boli aj preložené – Pieseň smrti, Posledná noc, Studená rieka a Kto mi ide po krku. Prvé dve vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, tretia v Ikare a štvrtá vo vydavateľstve Plus. O autorovi som počula už dávnejšie, no len teraz som sa dostala k jeho dielu. Kniha sľubuje napätie, hon na chlapca, strach… Ale moje očakávania sa nenaplnili.

Kto mi ide po krku rozpráva príbeh mladého Jacea Wilsona, svedka vraždy. Vrahovia ho prenasledujú a chcú ho umlčať. Vezme na seba novú identitu a ukryje sa do hôr. Tam sa stane členom skupiny, ktorá sa učí, ako prežiť v divočine.

Príbeh má hluché miesta, ktoré som mala chuť preskočiť. Stále sa to točilo okolo toho istého a ja som chcela, aby sa dej niekam posunul. Avšak po niekoľkých desiatkach strán som si uvedomila, že kniha je pre nenáročnejších čitateľov alebo čitateľov, ktorí thrillery nečítajú často. Pre sčítaného človeka to bude vyslovene nuda.

To, čo sa javilo ako skvelé, nakoniec vypálilo úplne inak. Do príbehu som sa pustila, pretože ma zaujala anotácia, no veľmi rýchlo som zistila, že som sa jej mala vyhnúť. Mám rada thrillery, pri ktorých človek takmer nedýcha, no tu len čítate, miestami sa pozastavíte nad tým, čo sa tam deje, a to je tak všetko.

Aj postavy sú nemastné-neslané. Príbeh odsýpal a ja som sa pristihla pri tom, že žiadna z postáv sa mi nezapáčila, ani ma nenahnevala, jednoducho nevyvolali vo mne žiadne emócie. Bolo by mi jedno, ak by sa im niečo stalo, čo sa mne často nestáva. Vždy si nájdem aspoň jednu, ku ktorej prechovávam sympatie. Tu nebol nik, kto by ma upútal.

Dej je sčasti predvídateľný, ale dúfala som, že to autor pojme inak – zaujímavo. Avšak vlieklo sa to ako dve hodiny meškajúci rýchlik, a aj tie občasné prekvapenie neboli dostatočné na to, aby udržali moju pozornosť.

Kto mi ide po krku je príbeh o strachu, krutosti. O tom, ako sa nevinná činnosť môže zmeniť na boj o holý život. Rozpráva o nevyspytateľnosti ľudí a ich činov.

Knihu by som odporúčala nenáročným čitateľom ako oddychovku, pretože ak budete čakať strhujúci príbeh, sklame vás to.

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.

Moje hodnotenie:

 

Michael Koryta – Kto mi ide po krku

Prvé myšlienky bezprostredne po dočítaní: pre nenáročných

Michael Koryta je americký autor, ktorého tvorba sa skladá z detektívok a mysterióznych thrillerov. Na konte má jedenásť titulov, z ktorých štyri boli aj preložené – Pieseň smrti, Posledná noc, Studená rieka a Kto mi ide po krku. Prvé dve vyšli vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, tretia v Ikare a štvrtá vo vydavateľstve Plus. O autorovi som počula už dávnejšie, no len teraz som sa dostala k jeho dielu. Kniha sľubuje napätie, hon na chlapca, strach… Ale moje očakávania sa nenaplnili.

Kto mi ide po krku rozpráva príbeh mladého Jacea Wilsona, svedka vraždy. Vrahovia ho prenasledujú a chcú ho umlčať. Vezme na seba novú identitu a ukryje sa do hôr. Tam sa stane členom skupiny, ktorá sa učí, ako prežiť v divočine.

Príbeh má hluché miesta, ktoré som mala chuť preskočiť. Stále sa to točilo okolo toho istého a ja som chcela, aby sa dej niekam posunul. Avšak po niekoľkých desiatkach strán som si uvedomila, že kniha je pre nenáročnejších čitateľov alebo čitateľov, ktorí thrillery nečítajú často. Pre sčítaného človeka to bude vyslovene nuda.

To, čo sa javilo ako skvelé, nakoniec vypálilo úplne inak. Do príbehu som sa pustila, pretože ma zaujala anotácia, no veľmi rýchlo som zistila, že som sa jej mala vyhnúť. Mám rada thrillery, pri ktorých človek takmer nedýcha, no tu len čítate, miestami sa pozastavíte nad tým, čo sa tam deje, a to je tak všetko.

Aj postavy sú nemastné-neslané. Príbeh odsýpal a ja som sa pristihla pri tom, že žiadna z postáv sa mi nezapáčila, ani ma nenahnevala, jednoducho nevyvolali vo mne žiadne emócie. Bolo by mi jedno, ak by sa im niečo stalo, čo sa mne často nestáva. Vždy si nájdem aspoň jednu, ku ktorej prechovávam sympatie. Tu nebol nik, kto by ma upútal.

Dej je sčasti predvídateľný, ale dúfala som, že to autor pojme inak – zaujímavo. Avšak vlieklo sa to ako dve hodiny meškajúci rýchlik, a aj tie občasné prekvapenie neboli dostatočné na to, aby udržali moju pozornosť.

Kto mi ide po krku je príbeh o strachu, krutosti. O tom, ako sa nevinná činnosť môže zmeniť na boj o holý život. Rozpráva o nevyspytateľnosti ľudí a ich činov.

Knihu by som odporúčala nenáročným čitateľom ako oddychovku, pretože ak budete čakať strhujúci príbeh, sklame vás to.

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.

Moje hodnotenie:

 

Myšlienky takého obyčajného človeka |2|: O tom, ako bol môj blog napadnutý a akých úžasných ľudí mám v práci

Stalo sa to koncom januára. Na prvý pohľad by si nikto nič nevšimol, možno ani na druhý, no ja som vedela, že niečo s blogom nie je v poriadku. Prihlásila som sa do administrácie wordpressu, a tam som to zbadala. K názvu každého článku bola pridaná akási hatlanina. Navyše, môj antivirák ma upozornil na zablokovanú hrozbu z môjho blogu. Čo sa, dopekla, dialo? Otázku mi zodpovedala moja šikovná kolegyňa Valika, ktorá zistila, že niekto získal moje heslo na blog a nainštaloval mi tam script. Pre návštevníkov blogu predstavoval hrozbu, preto keď ste za posledný mesiac zavítali na SWODS, narazili ste na stránku o údržbe. Problém nebol pri vstupe na stránku, ale pri kliknutí na niektorý článok. V hlavičke lišty prehliadača sa zobrazil text, ktorému som ani ja vtedy nerozumela.

Začala som panikáriť. Úprimne? Ak by som v práci nemala takých šikovných ľudí, asi by som si musela zakladať nový blog. No v tomto prípade som vedela, na koho sa mám obrátiť. Povedala som si: „Nech to bude trvať akokoľvek dlho, len nech sa to vyrieši.“ Podarilo sa! Najskôr som nechcela písať tento článok, pretože som sa hanbila priznať, že môj blog bol napadnutý. Ani neviem prečo. Avšak aj kolegyňa mi odporučila, aby som sa s touto skúsenosťou podelila, aby ste sa jej mohli vyhnúť.

SWODS spravujem cez wordpress, čiže vy, ktorí máte blogspot, ste za vodou. Máte protokol https, zabezpečené pripojenie a vlastne nemalo by sa vám nič stať. Ale je aj možnosť, ako dopomôcť k bezpečnosti blogu. Tu je pár rád, ktoré mám od kolegyne – programátorky, čiže nebudem trieskať len od brucha veci, ktoré si myslím, že sú správne.

neukladať si heslo do prehliadača
mať zložité heslo

– t.j. minimálne 12-15 znakov, pričom malo by obsahovať aspoň jeden nealfanumerický znak (napr. @ & # / – . atd.) čísla, písmená; odporúča sa generátor hesiel, heslá vám síce nebudú dávať zmysel, a bez  papierika si ho nebudete pamätať, ale je to pre vašu bezpečnosť.

– ja si robím heslá asi takýmto štýlom: vezmem slovo – napr. michelle – prepíšem ho odzadu ellehcim a medzi to vložím vyššie spomínané veci; heslo by vyzeralo asi takto ell4/Ehc.#im!; ešte je dôležité, aby ste v hesle nemali slovníkové slovo, preto aj keby ho neprepíšete takýmto spôsobom vložte medzi písmenká čísla alebo znaky

ak spravujete blog cez vlastnú doménu a zároveň používate wordpress je veľmi ľahké pridať na blog https protokol; postup nebudem rozoberať, kto by ho potreboval nech mi napíše do komentárov a ja sa ozvem
nepoužívať rovnaké heslo

– či je to facebook, instagram, goodreads, gmail, alebo iné veci, kam sa prihlasujete, mali by ste mať všade iné heslo, pretože ak by útočník prišiel na vaše heslo, ľahko by sa dostal aj do vašich iných kont

Dní ubiehali a mne začínalo byť smutno z toho, že blog je stiahnutý z obehu. Avšak nemala som na výber, ak som nechcela, aby sa do vášho počítača mojou vinou dostal vírus alebo iná háveď. Stále som sa obávala, že prídem o články, alebo iné veci, no nestalo sa tak  a za to vďačím Valike. Ja som do tých vecí analfabet, ale ona vie, čo robí a tak môj blog je už čistý, bezpečný a pomaly prechádza istými úpravami. Prvou zmenou je vzhľad. Sovičky sú síce super, ale chcela som už niečo jednoduchšie, sofistikovanejšie. Dúfam, že sa mi blog podarí oživiť.

Nebudem tu do detailov rozoberať, ako Valika zbavila blog . Sama tomu nechápem, ale na tom nezáleží. Hlavná je, že hrozba je zažehnaná a za to vďačím jej šikovným rukám.

Dúfam, že som vám aspoň trochu pomohla predísť tomuto strašiakovi. Od kolegov viem, že hackeri útočia na stránky v slovenčine aj češtine. Pevne verím, že sa takýmito vecami nebudete musieť zaoberať a pre mňa je to prvá a zároveň aj posledná takáto skúsenosť.

Ešte malé upozornenie, opravte si adresu blogu na:

https://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com

ak máte na svojom blogu odkaz na ten môj.

 

Nikto nie je tým, za koho sa vydáva | Mary E. Pearsonová – Falošný bozk (Kroniky pozostalých #1)

[image error]Prvé myšlienky bez prostredne po dočítaní: malo to svoje muchy, ale rozhodne zaujalo

Mary E. Pearsonová je americká autorka, ktorá má na konte nejeden pisateľský počin. Píše fantasy pre mladých dospelých a jej najnovšia séria – Kroniky Pozostalých – sa dočkala aj slovenského a českého prekladu. Prvá časť príbehu s názvom Falošný bozk  má svoje pre aj proti, no rozhodne má čím zaujať.

Lia je princezná, prvá dcéra Morrighanu. Nedokáže sa zmieriť s rozhodnutím svojich rodičov. Má sa vydať za princa zo susedného kráľovstva, ktorého v živote nevidela a nemiluje ho. A tak ukuje plán svojho úteku. Mesto Terravin sa stáva jej dočasným útočiskom, kde sa jej cesty skrížia s dvoma mladými mužmi. Čo však netuší je, že jeden je princ, ktorého si mala vziať, a druhý zabijak, ktorého poslali, aby ju pripravil o život. V hre je o mnoho viac, ako len osud jednej krajiny. Lia sa musí postaviť svojej zodpovednosti a prehodnotiť, či jej rozhodnutie bolo skutočne správne.

[image error]Keby som sa len dokázala načiahnuť  dotknúť sa hviezd, vedela by som všetko. Všetkému by som rozumela.

Táto kniha je zahalená obrovským rúškom tajomna, čo pridáva deju na atmosfére. Obrovským plusom je autorkin štýl. Aj v miestach, kde sa toho až tak veľa nedialo, si udržala moju pozornosť. Falošný bozk by som pokojne mohla nazvať aj rozprávkou, pretože tak je napísaný. Mary má neskutočný dar opisovať veci krásne a s citom a aj tento fakt ulahodil môjmu čitateľskému oku. Príbeh je popretkávaný tajomstvami, nejasnosťami a okamihmi, z ktorých sa človek vôbec nevie vysomáriť. Pre mňa je najväčšou záhadou Liin dar. Má ho? Nemá ho? Čo dokáže? Počas čítania som na svoje otázky nedostala poriadnu odpoveď. Autorka si asi takto chystá pôdu pre pokračovania, pretože Falošný bozk je prvá časť trilógie.

[image error]Jednou z najväčších záhad príbehu sú identity princa a zabijaka, preto ani ja ich mená v recenzii nespomeniem. Od začiatku netušíte, ktorý je ktorý, a tak to zostáva takmer počas celého čítania. Aj tento aspekt pridáva knihe na napätí, a už keď si myslíte, že v tom máte jasno, je to úplne inak.

Korunovaní aj úbohí, jazyk aj meč spoločne zaútočia ako oslepujúca hviezda zvrhnutá z nebies.

[image error]Príbeh sa číta rýchlo a vy do poslednej minúty neviete, o čo komu ide. Autorka sem šikovne zakomponovala tajomstvá a históriu, o ktorej by som sa však chcela dozvedieť viac. Pretože táto časť bola odsunutá do úzadia. V popredí je romantická linka, ktorá mi síce nevadila, ale o jej svete potrebujem vedieť viac. V kapitolách nám poskytuje útržky, no neviete si vytvoriť celkový obraz a aj to vás v čítaní posúva vpred. Tá nevedomosť a dychtivosť po poznaní.

Prvá polovica knihy plynie bez väčšej akcie. Nie je to tak, že by sa tam nič nedialo, len je to také pekné, uhladené, takmer žiadne úskalia až čakáte, kedy na vás autorka hodí nejakú bombu. Tá prišla v druhej polovici. Dej sa zamotal a ja som mala pocit, že stránky nepretáčam dosť rýchlo.

Jeho uhryznutie bude kruté, jeho jazyk prešibaný, jeho dych zvodný, ale jeho zovretie smrtiace. Drak pozná len hlad, nikdy neukojený, len smäd, nikdy neutíšený.

[image error]Za  zmienku stojí aj rôznorodosť postáv. Mám rada knihy, v ktorých postavy nie sú len dobré alebo zlé. Pri niektorých som do poslednej strany nevedela, v ktorom tíme sú. Potom tu boli takí, pri ktorých som na to vôbec neprišla. Aj tento fakt pridáva na čitateľskom zážitku. Nepredvídateľné činy hrdinov vás posadia na kraj stoličky a prinútia vás dychtivo čítať.  Z postáv ma najviac zaujal zabijak. Do Terravinu prišiel s jasnou úlohou. Postupne, ako nám autorka odkrýva jeho charakter, som si ho obľúbila viac a viac. Hovorí sa: „Nesúď knihu podľa jej obalu.“ Aj preto mi prirástol k srdcu, lebo nie je jasné, kto to je. Či je skutočne len neľútostný vrah a neštíti sa ničoho, aby dokončil svoju misiu? Alebo pod tvrdou škrupinou drieme aj mäkké a citlivé jadro? Aj pri ostatných postavách vám spočiatku nie je jasné aké majú charaktery. Tie sú odkrývané postupne a musím povedať, že naozaj šikovne. Pre mňa bola kameň úrazu Lia. Jej dôvod, prečo ušla a chcela sa vyhnúť svadbe, mi nepríde dostatočne presvedčivý. V istých okamihoch som mala chuť ňou zatriasť alebo ju prefackať. V iných som zase nechápala, či je to tá istá postava, alebo ju niečo posadlo. Jej činy sa vymykali tomu, ako sa do tých okamihov správala.  Je to hrdinka, ktorá si ma veľmi nezískala.

[image error]Falošný bozk je o uprednostňovaní vecí, v ktoré človek verí. Je o rozpoltení medzi povinnosťou a túžbou. Hovorí aj o tom, ako klamstvá nikam nevedú, hoci môžu byť aj nevyhnutné. Je to kniha, ktorá rozhodne neurazí. Má čitateľom čo ponúknuť. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, je zaujímavý, len tu je tá chybička. Autorka sa mu veľmi nevenuje, preto o ňom vieme iba základné informácie. Snáď sa viac dozviem v pokračovaniach.

Vziať niekomu život, šepkala matka, aj zločincovi, by nikdy nemalo byť také jednoduché. Kebyže áno, boli by sme sotva niečo viac ako zvieratá.

Príbeh by som odporučila čitateľom, ktorí majú radi rozprávkovo napísané knihy a bez veľkej akcie alebo tým, ktorí majú radi jednoduchší dej.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Moje hodnotenie:

[image error]

Pätnásta kniha avšak prvý oficiálny krst |Jana Pronská – Kumánska princezná|

[image error]Kráľovná slovenských historických romancí, Jana Pronská, uviedla do sveta svoj v poradí pätnásty román pod názvom Kumánska princezná. Paradoxom je, že aj napriek hojnému počtu publikovaných príbehom toto bol autorkin prvý oficiálny krst.  Atmosféra bola v skutku úžasná, ku ktorej aj svojou dávkou prispel hudobný hosť – Peter Cmorík. A nielen on. Moderátorka Adriana Poláková sa svojej úlohy zhostila s gráciou a pani Pronskú poriadne vyspovedala. Krstnou mamou sa stala pani Oľga Feldeková.

Podľa hesla: „Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť“ si pozrite video z krstu.

[image error] [image error]

Pätnásta kniha avšak prvý krst |Jana Pronská – Kumánska princezná|

[image error]Kráľovná slovenských historických romancí, Jana Pronská, uviedla do sveta svoj v poradí pätnásty román pod názvom Kumánska princezná. Paradoxom je, že aj napriek hojnému počtu publikovaných príbehom toto bol autorkin prvý krst.  Atmosféra bola v skutku úžasná, ku ktorej aj svojou dávkou prispel hudobný hosť – Peter Cmorík. A nielen on. Moderátorka Adriana Poláková sa svojej úlohy zhostila s gráciou a pani Pronskú poriadne vyspovedala. Krstnou mamou sa stala pani Oľga Feldeková.

Podľa hesla: „Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť“ si pozrite video z krstu.

[image error] [image error]

Michaela Ella Hajduková – Dorianova kliatba

[image error]Prvý myšlienky po dočítaní: tento príbeh je ako pohladenie duše

Dorianova kliatba je v poradí siedmou knihou slovenskej spisovateľky Michaely Elly Hajdukovej. Autorka sa zameriava na rôzne žánre. Väčšinou sa do svojich kníh vkladá mystickosť – Tajomstvo tvojho rodu, Všetky tvoje tváre. Má na konte aj príbehy s vojnovou tematikou – Zákon krvi, Nemecké dievča neplače. V Nájdem ťa v čase sa venovala cestovaniu v čase. Toto len dokazuje autorkinu variabilitu a všestrannosť. Jej najnovší príbeh je inšpirovaný knihou Obraz Doriana Graya, ktorú mám osobne veľmi rada, a tak som bola zvedavá, ako sa toho autorka zhostí. A musím povedať, že som dostala o mnoho viac, ako som čakala.

Zbožňujem knihy, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou. A  keď je to skvelo spracované, užívam si to ešte viac. U autorky som na tento aspekt zvyknutá, a preto ma potešilo, že ho zakomponovala aj do tohto príbehu. V minulosti sledujeme príbeh Violette Reynardovej, talentovanej maliarky, ktorej život poznačia tragédia a láska, ktorá nebola dostatočne silná, aby prekonala nástrahy. O niekoľko desaťročí neskôr sa Annabelle Evansová, po nepriazni osudu, poskúša postaviť na nohy. Cestu jej skríži tajomný, bohatý a úspešný vlastník módnej značky – Dorian Wayne. Spočiatku sa od neho Belle snaží držať ďalej, nechce s ním mať nič spoločné. Ale niečo ju k nemu zvláštne ťahá. Pod maskou arogantného a sebeckého muž sa skrýva o mnoho viac. Dej sa odohráva v anglickom Londýne.

Ak nezmeníme staré vzorce správania, budeme robiť dookola stále tie isté chyby.

[image error]Príbeh je vymyslený do detailov a ponúka čitateľom veľa. Okrem prepracovanosti deja sa čitatelia môžu tešiť na skvelé postavy, prezentáciu talentu aj hľadanie osobnosti. Príbeh sa číta plynule, štýl je ľahký, chytľavý a hlavne nenudí. Keď som sa raz začítala, bolo takmer nemožné knihu odložiť. Stránky som hltala jednu za druhou, aby som sa dozvedela, aký osud postretne moje obľúbené postavy. Miestami som zažívala šokovú terapiu, keď ma zvraty prekvapili, vzali mi slová a ja som sa neprestávala čudovať, či sa to skutočne stalo. K niektorým pasážam som sa musela vrátiť, pretože som neverila, že to autorka skutočne spravila.

Na kvalite pridávajú príbehu aj postavy. Či už to boli hlavní hrdinovia alebo vedľajší, prirástli mi k srdcu takmer rovnako. Belle je typ hrdinky, ktorá aj napriek nepriazni osudu zostáva silnou ženou a pokúša sa všetko zlé nechať v minulosti. Rýchlo som si ju obľúbila kvôli jej bezprostrednosti, láskavosti a postoju k životu. Je veľmi talentovaná. Navrhuje šperky a maľuje na šaty, pričom vďaka tomuto sa stretne s Dorianom. Ponúkne jej prácu snov, no ona aj napriek tomu váha. Vyhýba sa mu a on nevie prečo. Obaja sú zahalení rúškom tajomna. Postupnom času si však k sebe nachádzajú cestu, ale aj tá je spočiatku kostrbatá.

[image error]Belle, veď sa pozri, ako vyzerám. Som netvor. Taký, aký som bol kedysi dávno vnútri, som teraz navonok. Kráska a zviera je len rozprávka. Iba rozprávka, v skutočnom živote, Belle, nemôže byť s netvorom!

Violette je mladé dievča, ktoré má záľubu v maľovaní obrazov. Do svojich diel vkladá niečo svoje, nikdy nemaľuje len to, čo vidí. Nehoda jej obráti život naruby. Miestami sa mi zdala naivná, lenže kto nebol v šestnástich rokoch? Napriek nedostatkom som si ju však obľúbila. Jej časť príbehu sa mi dostala pod kožu. Mala som pocit, že sa s ňou osud nechutne nahral.

Najväčším vývojom prešiel Dorian. V úvode knihy bol povrchný, záležalo mu len na materiálnych veciach, nevážil si, čo má, a preto prišiel o to najcennejšie. Roky ho zmáhajú nočné mory o tom, aké by to bolo, keby neučinil osudné rozhodnutie. Podľa hesla: „Učíme sa na vlastných chybách“ – sa zaprisahal, že sa zmení. Doriana som si zo všetkých postáv obľúbila najviac. Nebojí sa pomenovať svoje nedostatky. Snaží sa ich odstrániť. Po tom, ako mu do života vojde Belle, snaží sa byť lepším človekom, aj kvôli nej.

[image error]Duše sa ohňom očisťujú.

Niektoré autorkine knihy obsahujú tému reinkarnácie a ani v Dorianovej kliatbe to nie je inak. Šikovne tento aspekt zakomponovala do deja. Stále je to niečo, čo sa v literatúre nevidí často. Príbehu to dodáva iný šmrnc. Nie je to už iba o dvoch ľuďoch, ktorí si k sebe nachádzajú cestu. Ale aj o tom, ako človeka dokáže minulosť dobehnúť.

Kniha Dorianova kliatba je o priznaní si vlastných chýb, prijatí pomoci. Aj o tom, ako sa človek zmietaný tragédiou dokáže vďaka vlastnej vôli postaviť na nohy. Hovorí aj o neskutočnom talente, ktorý by nemal byť pred svetom skrytý.

Príbeh by som odporučila každému, kto má rád v knihách napätie a tajomno spojené s realitou.

Veľmi pekne sa chcem autorke poďakovať za poskytnutie recenzného výtlačku knihy.

Moje hodnotenie:

[image error]