Zuzana Fabianová's Blog, page 3

Sloboda je vzácna vec |Elizabeth Macnealová – Továreň na bábiky|

Prvá myšlienka po dočítaní: to čo bol za koniec?

Továreň
na bábiky je debutovým dielom z pera anglickej autorky Elizabeth
Macnealovej. Zaujala ma nielen svojou krásnou obálkou, ale aj prísľubom
tajomného príbehu, ktorý nenechá človeka chladným. Dostala som to, čo som
očakávala? Jednoduchá odpoveď je čiastočne, dlhú odpoveď nájdete nižšie.

Kniha
rozpráva príbeh Iris, ktorá sa chce stať umelkyňou. Spoločne so sestrou Rose
pracujú v továrni na bábiky. Irisin život naberie rýchly spád po stretnutí
s tajomným Silasom. Je to viacvrstvové rozprávanie, kde nič nie je
priamočiare.

Začiatok
je pomalší. Autorka nás oboznamuje s prostredím Londýna v 19. storočí
a s podstavami. Je ich neúrekom, ale nie je to mätúce. Každá má
dôležitú úlohu a svojím spôsobom udalosti v knihe zamotá.

Každý má svoje starosti
a radosti, svoje lásky a sklamania, slzy, sny a smiech – všetci
sú si nádherne podobní.

Hlavná
hrdinka Iris nie je dokonalá. Nielen povahou, ale aj výzorom. Práve táto
chybička krásy zaujme Silasa, ktorý má zvrátenú záľubu vo vypchávaní zvierat
a zbieraní čohokoľvek výnimočného a odlišného. A tu sa začne
hlavná zápletka, z ktorej ma poriadne mrazilo.

Iris
ženie dopredu túžba vynikať, stať sa uznávanou maliarkou, preto prijme ponuku,
aby známemu maliarovi pózovala ako modelka. Na oplátku ju bude učiť maľovať.
Rodina ju začne kvôli tomuto rozhodnutiu odsudzovať, pretože to pokladajú za
nemravné. Iris si aj napriek tomu stojí za svojím, a tak sa stáva
Louisovou učnicou.

Myseľ, ktorá chce mať vo všetkom
poriadok, je vskutku bezútešná, mechanická. Továrenská myseľ.

Trochu
som mala problém začítať sa. Prvých asi sto strán ma pri knihe držala atmosféra
príbehu a zaujímavé postavy, pretože dej sa značne neposúval. Autorka
čitateľovi všetko predostiera ako na zlatom podnose a nenecháva mu
priestor na dohady. Preto som hneď po prvom stretnutí Silasa a Iris vedela,
akým smerom sa udalosti budú uberať. Tak som len čakala, kedy sa to udeje.
Cesta k rozuzleniu bola miestami krkolomná a ja som nemala problém
knihu kedykoľvek odložiť. Vedľajšie príbehy sú pútavé, ale chýbala mi tam akási
iskra, ktorá by udržala moju pozornosť.

Iris
sa chce oslobodiť.. Cíti sa zviazaná a nevidí východisko. Situáciu jej
neuľahčuje ani sestra, ktorá je tiež poznačená udalosťami minulosti. Ich vzťah
mi pripomínal tornádo. Raz sú v pokoji, ale v nasledujúcej chvíli si
vyčítajú veci, ktoré by mali byť dávno 
zabudnuté. Ich dynamika je však skvelá. Všetci súrodenci sa občas hádajú
a vyčítajú si veci. Chápem ich obe a aj tu platí tá známa skutočnosť,
že kde viazne komunikácia, tam zostáva veľa priestoru pre dohady
a dedukcie.

Silas
je veľmi zaujímavá a komplikovaná postava. Sprvoti som si myslela, že by
som ho aj mohla mať rada, ale po činoch, ktoré napáchal, sa to nedá. Jeho
zvrátený koníček mi staval chlpy na rukách. Tieto časti som čítala cez prsty,
lebo som sa nedokázala ubrániť predstavám, ako by to vyzeralo
v skutočnosti. Neviem ho nazvať inak ako chorým človekom, ktorý sa snaží svoje
činy ospravedlniť, no v konečnom dôsledku mu to nikto neverí.

Páčilo
sa mi aj to, ako sa pomaly vyvíjal vzťah Louisa a Iris. Nebolo to také hŕ,
ako v niektorých knihách. Verila som, že sa majú skutočne radi
a Louis by pre ňu spravil všetko. Čo je hlavné, počúval, čo mu hovorila a to
zohralo v závere dôležitú úlohu.

Maj veľa pukov, ruža, kým sa dá,
kým ešte plynú staré časy dobré. Mladosť je v žití krátka výsada. Kvet
a dnes usmieva a zajtra zomrie.

Továreň
na bábiky sa číta ako na hojdačke. Sú v nej pasáže, ktoré vás chytia
a potrebujete vedieť, ako sa to skončí. Avšak sú tam aj také, ktoré by ste
najradšej preskočili. Plusom ale zostáva autorkin štýl a schopnosť
vytvoriť zaujímavé a odlišné postavy. Vďaka tomu sa knihou nesie pochmúrna
atmosféra, ktorá vytvára napätie.

Príbeh
sa mi celkom páčil. Hoci má svoje nedostatky, som rada, že sa mi dostal do rúk.
Najväčším kameňom úrazu pre mňa zostáva záver, ktorý bol príliš otvorený.
Očakávala som aspoň jednu ďalšiu kapitolu, no tá tam nebola. Stále si môžem
domyslieť, ako to bude pokračovať, ale prišlo mi to násilne ukončené.

Kniha
je hlavne o túžbe oslobodiť sa a nájsť samu seba. Je aj o tom,
ako človek dokáže ublížiť druhému. Priateľstvo, intrigy, zvrátenosť – toto
všetko tu nájdete. Dielo by som odporučila ľuďom, ktorí majú radi pochmúrne
a zamotané príbehy.

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie
recenzného výtlačku knihy.

Moje hodnotenie:

„Som ako zviera, ktoré vymkli z jeho peknej, bezpečnej klietky.“ |Daniel Keyes – Kvety pre Algernona|

Prvá myšlienka po dočítaní: kniha, ktorú by si mal prečítať každý

Kvety pre Algernona sú prvou knihou amerického autora Daniela Keyesa. Príbeh je označovaný ako americká klasika. Dočkal sa aj filmovej adaptácie s názvom Charly v roku 1968.

Dej
rozpráva o živote Charlesa Gordona, mentálne zaostalého muža s nízkym IQ. Stáva
sa hlavným subjektom experimentu na zvýšenie inteligencie. Okrem neho túto
operáciu podstúpil jedine myšiak Algernon. Je písaný z pohľadu Charlieho
a je jeho výpoveďou. Dostávame detailný náhľad na jeho charakter, zmeny
v jeho správaní a taktiež sa dozvedáme o ľuďoch, ktorí výrazným
spôsobom ovplyvnili Charlieho správanie.

Zabúdam vecy a aj keť si ich
zapýšem do notesa njekedi neviem prečítať svoje pýsmo a je to velmi ťašké.

Štýl
písania je v istých častiach odborný, no nepôsobí rušivo. Odhliadnuc od
týchto scén sa príbeh číta plynulo. Kniha je písaná v podobe zápiskov
hlavného hrdinu, ktoré sú usporiadané chronologicky. Autor aj formou, akou je
príbeh napísaný, výborne ukázal Charlieho pokrok. Hoci od istého okamihu je dej
predvídateľný, nenudí. Vo mne vyvolal širokú škálu emócií od hnevu cez smiech
až po beznádej. Kvety pre Algernona sú typom knihy, ktorá vás prinúti zamyslieť
sa.

Charlie
je jedinou prepracovanou postavou príbehu. V úvode ho spoznávame ako
mentálne zaostalého človeka, ktorý má značné problémy. Jeho rodina mu to
neuľahčuje. Matka ho odsudzuje, chce sa ho zbaviť. Kolegovia v práci sa mu
smejú, avšak on to nechápe. Po operácii sa postupne stáva múdrejším a my
sme svedkami jeho premeny. Na začiatku je veselý, bezstarostný, ale aj
bojazlivý. Sledovať jeho vnútorné myšlienkové pochody mi často trhalo srdce.
Postupne si uvedomuje skutočnosti, ktorými si prechádzal.

Možno strach a nevoľnosť viac
neboli  morom,  v ktorom som sa mal utopiť, ale len
mlákou vody, v ktorej sa minulosť odrážala naraz s prítomnosťou.

Jeho
život výrazným spôsobom ovplyvnila Alice. Bola to ona, ktorá ho odporučila na
operáciu a vďaka nej sa na ňu podujal. V Charlieho živote bola jedným
z dôvodov, prečo sa chcel zmeniť. Predstavuje materskú postavu
a snaží sa mu všemožne pomáhať. Po Charliem je to jediná, ktorú som si
istým spôsobom obľúbila. Svojím postojom si získala aj Charlieho. Ich vzťah sa
postupne menil.

Príbeh
je vystavaný na emóciách, Charlieho spomienkach a jeho progrese. Autor
použil zaujímavý štýl, kde prítomnosť opisuje ich-formou a minulosť er-formou.
Preto sa čitateľ v deji ľahko orientuje a udalosti ho nemätú. Nenachádzajú
sa tu hluché miesta. Striedanie spomienok a súčasnosti je príjemným
spestrením a podľa môjho názoru toto spracovanie ulahodí nejednému
čitateľovi.

Duše, ktoré boli od začiatku
zvädnuté a odsúdené každý deň civieť do prázdnoty času a priestoru.

Kvety pre Algernona je príbeh o nachádzaní samého seba, o boji za slobodu a taktiež o tom, akí dokážu byť ľudia zákerní, keď vidia slabšieho jedinca. V knihe je veľké množstvo myšlienok, ktoré stoja za zamyslenie. Je to aj sonda do vnútra človeka, ktorý sa cíti spoločnosťou odvrhnutý. Na ceste za poznaním svojej osobnosti prechádza obrovskou zmenou, ktorú autor zachytil bravúrne.

Knihu by som odporúčala každému, kto má rád hĺbavé príbehy, ktoré majú plynulý spád, chytia za srdce a obsahujú úžasné myšlienky.

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku knihy.

Moje hodnotenie:

Myšlienky takého obyčajného človeka |3|: Najdokonalejší únik z reality AKA Festival fantazie 2019

Na prelome júna a júla sa
v českom Choteboři konal 24. ročník Festivalu
fantazie. Po rokoch, kedy sa ma Michelle snažila prehovoriť, aby som sa aj
ja zúčastnila a po odstránení prekážok, som sa tohto najväčšieho festivalu
popkultúry v Čechách KONEČNE zúčastnila aj ja.

(c) Michelle

Odkedy sme sa s babami dohodli, že ideme, teda ony samozrejme mali v pláne ísť a ja som sa kamarátsky pridružila, som sa festivalu nevedela dočkať. Týmto sa chcem poďakovať Michelle a Neliss, že mi ukázali čaro FF a ďakujem im aj za skvelú spoločnosť, vďaka ktorej bol festival ešte lepší ako som čakala. Nech je to prvý rok z mnohých, teda aspoň pre mňa.

Poznáte to, na niečo sa tešíte,
a keď to príde ste ešte nadšenejší. Presne tak som sa cítila
v pondelok, keď som sa chystala na cestu do Choteboři. Cesta prebehla
hladko a spoločne s Michelle sme festival zahájili filmom Shazam, ktorý bol mega vtipný
a naozaj som si ho užila.

V utorok sa k nám
pridala Neliss a spoločne sme zamierili na film MIB: International s Chrisom Hemsworthom a Tessou
Thompson. Film bol super, nepotrebujete vidieť predchádzajúce filmy, aby ste si
mohli pozrieť tento. Je jasné, že sa nebude páčiť všetkým, ale ja som si ho
užila.

Osobne mi ten týždeň ubehol tak
neskutočne rýchlo, že sa mi zlievajú dni, kedy bola aká prednáška. Ako čerstvý
nováčik som sa cítila ako dieťa, ktoré dostane svoj vysnívaný darček, k tomu
keď pridáte skvelých ľudí, tak okamihy na nezaplatenie sú na svete.

Prvý dni sme trávili na ThroneCone, kde sme sa dozvedeli aká
(ne)vydarená bola ôsma séria Game of Thrones, čo nás po seriály čaká, čo
pozerať po konci GoT, a tiež ako sa darí Západozemi po seriály. Prednášky
boli naozaj super, často prešli do búrlivých diskusií. Ak by aj na výške naši
prednášajúci viedli prednášky takýmto smerom určite by boli záživnejšie.

Ďalšou líniou, kde sme strávili
väčšinu času bol ComicsCon. Ako vám
už názov napovedá, týkala sa komiksov, MCU, DC a tiež sme si mohli
vyskúšať znalosti v kvíze hláškach z MCU filmov. V mojom prípade
to boli skôr neznalosti, čo ma presvedčilo o tom, že by som si mala
osviežiť pamäť. Keďže moje vedomosti v oblasti komiksov sú minimálne, hltala
som každé slovo. Dozvedeli sme sa napr. aké filmy môžeme v najbližšej budúcnosti
očakávať od Marvelu, či aké sú najhoršie superhrdinovské filmy. Navyše sme
navštívili Párty v superhrdinském doupěti, kde sme dostali aj škrabošky,
jupí

Do jej života prišiel ako hurikán a zanechal v ňom spúšť |Baja Dolce – Placebo On, Placebo Ja (Placebo #1 a #2)

Prvé myšlienky
po dočítaní: nutne potrebujem tretí
diel!!!

Autorka Baja Dolce svoje príbehy najskôr
zverejňovala na platforme Wattpad, ktorá je známa po celom svete. Už tam si
trilógia Placebo získala množstvo fanúšikov. Teraz sa k nám dostáva aj jej
tlačená verzia, zatiaľ konkrétne prvá a druhá časť. Rozhodla som sa skĺbiť
recenzie na tento príbeh do jedného článku, a preto to bude o čosi
dlhšie ako inokedy.

Prvý
diel s názvom Placebo On nás vtiahne do príbehu Emy, s ktorou sa minulosť
nemaznala. Dej sa odohráva v bližšie nešpecifikovanom meste. Prehadzovali
si ju z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Až v tej poslednej zažila
peklo, s ktorým sa snaží vysporiadať. Nikto nevie, čo sa Eme prihodilo,
a dúfa, že sa to ani nedozvedia, pretože na to nie je pripravená. Nikto ju
nepripravil ani na stretnutie s Christopherom. Ten má tiež tajomstvá,
o ktorých nerád rozpráva.

Najskôr
som si myslela, že príbeh bude ľahko predvídateľný a mňa nič neprekvapí.
OMYL! Niekto by mohol povedať, že kniha je plná klišé, avšak autorka to poňala
po svojom a vďaka jej výbornému štýlu písania vám dej odsýpa. Začítate sa
a ani sa nenazdáte a ste na konci, pri ktorom budete nutne potrebovať
pokračovanie Ale to už predbieham.

Niekedy mám pocit, že sa mi snívaš,
Ema.

Aj
napriek tomu, čím si Ema prešla, je silnou hrdinkou. Je opatrná a nepustí
si k telu len tak hocikoho. V tomto je ako ja. V okruhu ľudí,
ktorým dôveruje, sa vie uvoľniť a byť sama sebou. Stretnutie
s Chrisom jej do života vmetie nový vietor a postupne popustí svoju
ostražitosť. Čím častejšie sa s ním stretáva, tým viac jej dokazuje, že mu
môže veriť. Okamihy, kedy mu odkrývala svoju dušu, ma chytili za srdce. Vtedy
bola zraniteľná.

Placebo
On je krásne napísaná kniha, ktorá zaujme nejedného čitateľa. Príbeh sa vám
podľa anotácie môžete zdať priemerný, ale autorka vás vyvedie z omylu. Vytvorila
komplexné reálne postavy, s  ktorými sa čitateľ môže  stotožniť. Či už je to Ema, alebo nedokonalý Chris
s chybami a neodškriepiteľnou povesťou, a tiež ťaživým tajomstvom.
Tak ako aj reálni ľudia, aj oni robia chyby, za ktoré ich mnohí odsudzujú.  

Ak sa niečo skončilo zle, znamená
to, že to neskončilo.

Na
všetkých postavách je zaujímavé to, že ani k jednej nemám neutrálny postoj.
Hoci sa niektorí v príbehu objavili neskôr, pri každom viem povedať, či sa
mi postava páči alebo nie. Aj to je umenie, pretože sú príbehy, kde sú
charaktery postáv povrchné a čitateľ je v rozpakoch, čo si
o nich má myslieť. Toto nie je prípad tejto knihy. Postavy sú detailne
prepracované a ľudské. Z vedľajších hrdinov mi nedá nezmieniť sa
o Eminých spolubývajúcich, dvojčatách Kristin a Laure. Sú síce
sestry, ale sú rozdielne. Kristin je svojská. Povie, čo má na srdci,
a nedáva si servítku pred ústa, hoci niekedy je to na škodu. Laura je jej
presný opak. Beznádejná romantička, ktorá čaká na svojho princa na bielom koni.
Za povšimnutie stojí aj Michael, ktorého som niekedy síce mala chuť ovaliť
panvicou po hlave, no nakoniec mi neskutočne prirástol k srdcu. Hádala som
sa sama so sebou, či ho mám alebo nemám rada. A potom vyhrali jeho klady
a verdikt je jasný. Je to priateľ, akého by si priala každá z nás.
Láskavý, podrží vás, rozosmeje a aj napriek všetkému zlému stojí pri vás.  Po Chrisovi je to moje druhá najobľúbenejšia
mužská postava.

Vzťah
Chrisa a Emy sa rozvíjal postupne, čo je príjemné osvieženie od tých lások
na prvý pohľad, ktoré nepôsobia uveriteľne. Pri tom, ako Ema vnútorne bojovala
sama so sebou, sa mi zvieralo vnútro. Postupne si k sebe nachádzajú cestu
a ja som sa len prihlúplo usmievala.

Očičká jej žiarili ako dieťaťu,
ktoré prvýkrát zbadalo darčeky pod vianočným stromčekom.

Celkovo
je to príbeh, ktorý zhltnete na pár posedení. Číta sa veľmi rýchlo
a k tomu všetkému sa tu nevyskytujú hluché miesta, ktoré by
spomaľovali dej. Nezaobídeme sa ani bez povestnej drámy, ale dej sa musel
nejako zauzliť, inak by bol nudný. A tento  nudný rozhodne nebol.

Placebo
On je o boji s démonmi minulosti aj o priateľstve, dôvere
a nachádzaní samého seba. Taktiež je o intrigách odvrhnutej ženy
a tajomstvách, ktoré dokážu spôsobiť nemalé nedorozumenia.

Knihu
by som odporučila každému, kto má rád ľahké, no nie prvoplánové príbehy, ktoré
zaujmú a nepustia čitateľa, pokým neotočí poslednú stránku.

Moje hodnotenie:

Ak ste nečítali prvú časť trilógie
Placebo, táto recenzia na pokračovanie môže obsahovať mierne spoilery. Recenziu
nájdete na druhej strane tohto článku.

„Číslo na váhe nemá nič spoločné s tým, kým sme“ | Beseda s Nikoletou Vujisić v Panta Rhei Trnava

© https://neinstantnekrasna.sk/produkt/...

Utorok 25.6.2019 sa v trnavskom Panta Rhei uskutočnila beseda s autorkou Nikoletou Vujisić, ktorá rozprávala o svojej knihe Neinstanstne krásna. Je to zbierka trinástich skutočných príbehov o ľuďoch, ktorí trpia poruchou príjmu potravy. Každý príbeh je jedinečný a ja som na knihu neskutočne zvedavá. Okrem knihy autorka hovorila o svojom lifestylovom blogu, porozpráva aj o tom, ako kniha vznikla. Nižšie nájdete celú besedu. Nika je veľmi milá a príjemná osôbka. Moderovala skvelá Jají z blogu Jají bloguje

Kde môžete Niku nájsť: instagram | facebook | blog

Kde nájdete Jají: instagram | facebook | blog

Jej svet sa obrátil naruby v okamihu, keď doňho vstúpil ON |Michaela Zamari – Rozhodnutie|

Prvé myšlienky
po dočítaní: tak toto bolo vážne
niečo

Rozhodnutie je najnovší spisovateľský počin slovenskej autorky Michaely
Zamari. Púta nielen svojou obálkou, ale aj anotáciou, ktorá sľubuje príbeh plný
napätia, zvratov a taktiež usmievavých momentov.

Kniha rozpráva príbeh Raven, ktorá sa po dlho čase dostane na vytúženú
dovolenku. Spoločne s bratom Troyom si užívajú voľné chvíle, pokým do ich
životov nevstúpi neznámy cudzinec. Pokojné dni sa zmenia na sústavný strach
o život. Kto je Wyatt a prečo musí Raven ochraňovať?

Ambasádorom mojej dočasnej submisivity sa
stala túžba. Taká neoblomná, vytrvalá a nič iné nevnímajúca, až som sa
ocitla len medzi dvomi možnosťami.

Autorka má veľmi príjemný štýl, ktorý sa ľahko číta. Je takmer nemožné sa
od príbehu odtrhnúť. Humorné scény striedajú vážnejšie, k tomu pridajte
štipku erotiky a máte recept na dokonalú knihu, ktorá vás nielen pohladí
na srdci, ale donúti vás o nej premýšľať aj dlho po jej prečítaní.

Jedným z dôvodov, prečo sa mi kniha páčila, je skvelá dynamika.
Nenájdete tu hluché miesta, ktoré by vás nudili. Interakcie medzi Raven
a Wyattom sú miestami vtipné, inokedy hĺbavé a ja som sa len s úsmevom
prizerala, ako si k sebe postupne nachádzajú cestu. Nie je ľahká, no
v konečnom dôsledku je správna.

Nie je práve láska zvrhlá, chorá a šialená?

Zo začiatku čitateľ nevie, prečo sa v príbehu Wyatt objavil a čo
je jeho úlohou. Netrpezlivo som pretáčala stránky, aby som sa to dozvedela. Na
ceste za týmto poznaním sa udeje nejeden zaujímavý, ba až ústa-otvárajúci
moment.

Raven je ten typ postavy, ktorá si nenecháva svoje myšlienky pre seba.
Povie, čo si myslí a nekladie si servítku pred ústa, podľa hesla: „Čo na
srdci, to na jazyku.“ Kvitujem jej to. Často by som sa chcela touto vetou
riadiť aj ja, ale väčšinou mi to nevychádza. Je silná, nebojácna, láskavá.
Tieto vlastnosti ukazuje v správaní voči svojmu bratovi, Wyattovi či
kamarátke Amande. Aj napriek strachu by sa postavila proti komukoľvek, len aby
ochránila tých, na ktorých jej záleží.

Raz príde čas, keď sa budeš musieť rozhodnúť .
. .

S Wyattom som mala spočiatku takmer nenávistný vzťah za všetko, čo
vyvádzal. Áno, chápem, prečo to robil, ale aj tak som mala na neho ťažké srdce.
V istom okamihu som ho mala chuť preplieskať lopatou, aby sa spamätal. Ale
potom akoby pochopil, čo napáchal, prejavila sa jeho nežnejšia stránka
a ja som sa začala rozplývať. Dokonca som sa dostala do takého štádia, že
som mu všetky prehrešky z úvodu odpustila. Mať takého ochrancu, akým je
Wyatt, by nebolo na škodu.

Ostatné postavy skvelo zapadali do deja. Ani jedna nepôsobila umelo či
navyše.

Snažím sa veľmi neprezrádzať dej, preto nenapíšem meno postavy, ktorá robí
najväčšiu šarapatu a najradšej by som ju odstrelila. Áno, pri čítaní mnou
lomcovali niekedy až extrémne silné emócie. Prešla som od hnevu cez strach až
po úľavu. A to je len zlomok toho, čo som cítila. Autorka má dar poskytnúť
vám skvelý čitateľský zážitok a pritom budete mať miestami chuť kričať,
smiať sa či vymeniť si miesto s niektorými postavami.

Tie najlepšie veci v živote sa nikdy
nedržia plánov, ktoré máme …

Najprekvapivejší bol pre mňa záver. Vedela som, že je to obrovské ticho
pred búrkou, ale na tú búrku som nebola pripravená. Posledné stránky som čítala
s otvorenými ústami a s pocitom úzkosti, kedy som si
v duchu hovorila, že takto sa to predsa nemohlo skončiť. Ale ako sa reálne
príbeh uzavrel, to si musíte prečítať sami. Stojí to za to.

Rozhodnutie je príbeh o spolupatričnosti. O tom, ako si ľudia
navzájom v najhorších časoch pomáhajú. Aj o iskierke nádeje, ktorá
vzplanie po krušných chvíľach. Je to balzam na dušu každého knihomoľa. Zo
subjektívneho hľadiska je to pre mňa jedna z najlepších slovenských kníh
súčasnosti.

Moje hodnotenie:

VÝHERCOVIA – Oneskorená súťaž

Ospravedlňujem sa, že som sa k vyhodnoteniu nedostala skôr, no nedalo sa. Isto ste zvedaví, na koho sa usmialo šťastie, tak vás nebudem dlhšie naťahovať.

dilógiu Šest vran získava: číslo 6 – Michelle ( miche……@seznam.cz)

knihu Tá hudba mi stále znie v hlave získava: číslo 10 – Perla ( perlat……..@gmail.com)

knihu Tri temné koruny získava: číslo 18 – Aďka ( adriana…….@gmail.com )

Všetkým dievčatám srdečne gratulujem. Pošlem vám mail, na ktorý ak do 48 hodín neodpoviete, bude nútená vybrať niekoho iného.

He is the risk she is willing to take | Elle Kennedy – The Risk (Briar U #2)

If
you haven’t read the book, the review might contain minor spoilers.

First thoughts after reading: I need a Jake Connolly in my life

Elle Kennedy has quickly become
one of my favorite authors. Her Off-campus series stole my heart. I was really sad
when it ended, but fortunately she started writing a spin-off series. I was so
so so so excited. The Chase was amazing, Fitzy and Summer clicked together so
well. But this review is not about them, it’s about Brenna and Jake. It is
about the second book of Briar U. The Risk is amazing, cute and hot. But let’s
start from the beginning.

After reading The Chase I
wished that Jake would be Brenna’s love interest. There were other
possibilities, but still I hoped. When I think back to reading the story I have
a huge smile on my face, because that’s how it makes me feel.

Brenna is such a great
character. She doesn’t take shit from anyone. I love her sarcasm and attitude. She
overcame some stressful events in the past. 
When I’ve learned what her major is, I wanted to do a happy dance. She
is exactly my kind of person. She is tough on the surface, but deep down she is
sensitive. I get her; she doesn’t want to let her vulnerability show. In some ways,
she is like me. She doesn’t open up to just anyone. She chooses that person
carefully. I really like that she wouldn’t let anybody get her down. She fights
for what she wants.

The character I fell in love
with most is Jake. Yes, he IS selfish. Yes, hockey ALWAYS comes first, but he
has so many layers. I’ve already liked his character in The Chase. But in The Risk,
he stole my heart completely for multiple reasons. Honestly, I can’t come up
with one bad thing about him. He is confident, but in a healthy way and he lets
it show. He cares a lot about his family and friends. He is that type of
character who doesn’t even need to try and you fall in love with him anyway.

I love Elle’s writing style.
Her books are so easy to read. Once I started reading, it was hard to put it
down. The tension between Brenna and Jake was great. I was expecting them to
jump each other the second they were alone, but luckily they didn’t. I love how
Brenna slowly opened up to him, showed him her vulnerability and started to
trust him. I found myself sighing dreamily. I really like their relationship. I
could talk about it all day and more.

One thing or I’ll rather say
person, annoyed the hell out of me. It is Rupi. Honestly, I would just scratch
her out of the story. If a guy acted the way she did, all hell would break
loose. With her, everyone was laughing, thought that it’s cute or something.
Personally I hated those parts. I felt sad for Mike. Why the hell would he even
consider talking to such person? I still don’t get it.

The only problem with Elle’s
books for me is the forced drama. Everything was so nice, happy and then? At that
moment I wanted to throw my kindle across the room. It made me so furious
because why would you do that to them?

I love how Elle is able to incorporate
serious problems into her books with such simplicity. This part of the story
really made me think about the issue. It is real, it is there, but mostly
nobody cares.

The Risk is a great read. The
story is straightforward with no major surprises, but I enjoyed it so much thanks
to the characters I’ve already loved, as well as new characters and my most
favorite sport – hockey. I recommend it to everyone who wants a fast read with
great writing style and likable characters.

My rating:

ARC kindly provided by the author in exchange for an honest review.

Oneskorená súťaž

Minulý rok (áno, už je to minulý rok) blog oslávil siedme narodeniny. Bohužiaľ, až teraz sa mi podarilo spáchať súťaž. Mám pre Vás pripravené tri ceny, ale teraz čo-to k pravidlám.

Kedy? od 25. 01. 2019 do 01. 03. 2019

Kto? Zúčastniť sa môže ktokoľvek so slovenskou doručovacou adresou

Ako? Stačí vyplniť FORMULÁR

Iné výbercov vyžrebujem pomocou stránky random.org Budú mať 48 hodín na to, aby odpísali na mail, inak vyberiem niekoho iného

O tom, ako sa strach zmenil na odvahu | Majka Danihelová – V znamení ametystu (Kronika strateného impéria #1)

Prvé myšlienky po dočítaní: KDE, DO TROCH SUDIČIEK, MÁM POKRAČOVANIE!

Prvýkrát som V znamení ametystu čítala pred štyrmi rokmi ako e-book. Po treťom čítaní, teraz už vydanej knihy, som rovnako nadšená ako kedysi. Príbeh si ma nesmierne získal a pevne verím, že si nájde čitateľov.

Majka Danihelová sa predstavila svojou debutovou knihou V znamení ametystu, ktorá je prvou časťou série Kronika strateného impéria. Rozpráva príbeh Meggie, ktorá nie je obyčajným dievčaťom. Má červené vlasy, ktoré si nemôže prefarbiť ani ostrihať, pretože jej hneď narastú späť. Dokáže liečiť zranenia. Berie to ako jej nevyhnutnú súčasť. Avšak prečo ju prenasledujú tajomné fialové vlny? A kto je starena s palicou, ktorú videla? Meggie sa ocitá v Ametystovom lese a zisťuje, že nepoznala celú pravdu o svojom pôvode. Tajomstvá sa odhaľujú, vytvárajú sa priateľstvá a Meggie stojí pred dôležitým rozhodnutím.

Čitateľ ani poriadne nemá čas nadýchnuť sa a je vhodený do víru akcie a napätia. Nečakajú vás dlhé úvodné opisy. Na to zabudnite. Meggie sa ocitá v Ametystovom lese bez rodiny, bez priateľov, úplne sama. Nechápe, ako sa sem dostala. Z poznámok svojej mami čo-to o tomto mieste vie, avšak lepšie je raz vidieť, ako stokrát čítať, a tak sa Meggie ocitá vo svete, o ktorom si myslela, že neexistuje. Musí sa vyrovnať so samotou a svojou odlišnosťou.

Od prvej kapitoly som mala padnutú sánku. Obrovským plusom je autorkin vysoko čitateľný a príjemný štýl písania. Stránky odsýpali a ja som len so zatajeným dychom sledovala Meggienu cestu za slobodou a pravdou. Na tejto ceste spoznáva nejednu zaujímavú bytosť.

Svet víl a voktarianov sa mi už od začiatku zapáčil. Majka ho má úžasne prepracovaný, čo tiež vedie k skvelému čitateľskému zážitku. Zbožňujem svety, ktoré si viem poriadne predstaviť. Ametystový les nie je výnimkou.

Ďalším plusom príbehu sú postavy. Meggie ako hlavná hrdinka ma hneď zaujala. Je svojská, nekladie si servítku pred ústa a je zdravo drzá. Niekedy som ňou však mala chuť potriasť, pretože som s jej rozhodnutiami nesúhlasila. Snažila sa osoby okolo seba chrániť, no nie vždy to vyšlo podľa jej predstáv. Počas príbehu sa vyvíja. Nie je tým istým človekom ako na začiatku. V úvode vidí pred sebou jediný cieľ – dostať sa domov. No ako nachádza odpovede aj jej priority sa menia. Jej postava je komplexná. Ani zďaleka nie je dokonalá, lenže práve to ju robí ľudskou.

Za zmienku stoja aj ďalšie postavy, ktoré mi viac či menej prirástli k srdcu. Lia, Wen, cudzinec. Každý z nich si ma získal iným spôsobom. Lia svojou milotou, Wen láskavosťou a cudzinec tajuplnosťou.

Autorka celý príbeh skvelo vystavala, čo viedlo k epickému vyvrcholeniu. Po prečítaní poslednej kapitoly som len neveriacky krútila hlavou. Už teraz sa neviem dočkať pokračovania.

V znamení ametystu je skutočne vydarený príbeh o nachádzaní samej seba, o vytváraní priateľstiev a taktiež o boji dobra so zlom. Príbeh odporúčam absolútne každému, kto má rád kvalitné čítanie.

MOJE HODNOTENIE: