Dom v stráni Quotes

“Nik by neriekol, že ste mater a syn. Tak čudno akosi zaobchodíte jedno s druhým.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Prečo by sa neobetovala znovu? Čo na tom, že starosť strávim osamote, že bude otupno, clivo: komu to bude škodiť?”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Ja na výnimky nebárs rátam. Výnimkami sú preto, že sú zriedkavé. Kde je záruka, že práve ja mám byť tou zriedkavou výnimkou?”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Čo len môže byť tejto stvore!‘ láme si hlavu Jure. ,Nekričí, nenadáva — iba čo je akosi smutná…'
Ona vycítila z jeho reči to hnutie, pozrela naň skoro nežne, sťa dieťa. Veď on skutočne v svojej ťarbavosti, prostote je ozajstné dieťa. I v citoch ešte nevyzliekol detské háby — ani ich už nevyzlečie.
Andrija ustavične s čiapočkou v ruke stojí úctive pred svojou paňou. No v oku sa mu zračí neobmedzená láska i dôvera, asi tak, ako keď dieťa pozerá na svoju matku. Koľko ju koľvek ráz vidí, zakaždým ju postretá s tým istým pohľadom, pred ktorým ona, ako v rozpakoch, musí sklopiť oko”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Težak je ako dieťa,“ hovorieva ona. „Treba naň dozerať — a nadovšetko treba ho naúčať a karhať.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Nepýtala sa, ,kde si bol, čo si robil, kde si sa túlal‘. Každý má svoju slobodu a svoj rozum…”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“My, težaci, prvý sme stav na svete — nezávisíme od nikoho, iba od boha, ktorý dáva slnce a rosu na naše zeme a vyvádza z nich ovocie.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Zvíťazila, vyšvihla sa nad všednosť, nad biedu, neresť, nudu. Dosiahla, za čím duša túžila, o čom snívala ...”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Otvára sa pred ňou nový svet — ten s divotvornými sadmi — ten, o ktorom toľko snívala, v ktorom je všetko jasné, nádherné, bez tône, úskalia.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Áno, nepochybuje o úprimnosti jeho citov; vidno mu na tvári pevnosť rozhodnutia. Ale kde je záruka stálosti! Či vytrvá, či sa neutiahne na polceste: či ju nezavrhne, nesotí do záhuby?”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Vy viete, že som vám nie roveň. A ako druhé težačky, byť hračkou, kvôli kratochvíli: ja tak nechcem.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“A ja volím, že sme sa tu sňali, kde sme sami, kde nás nikto nevidí, nečuje, iba boh, pod týmto modrým nebom. Ja ťa ľúbim!”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Matija je vážna, i v držaní i pohľade. Celá bytosť dýše uspokojením, všetko sa nachodí v úplnej rovnováhe. Ona si je vedomá, čo je jej cieľ, ktorá cesta vedie k nemu — cesta rovná, hladká, vychodená ...”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Ja by umrela od strachu!‘ diví sa Matija, ,prepadla by sa od rozpakov, a ona ani šiňorina!‘ A s istou úctou musí pozerať na sestru, ktorá ju prevýšila, vysoko, vysoko.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“A ktorá ho vie?“ zasmial sa Niko. „Ani sa netancuje pre iné, iba aby bol zmätok. Čo budú robiť druhé, budeš robiť i ty. Sama sa zadivíš, ako ti pôjde.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Cíti iba to, že mu pôda uniká, odvaha, podnikavosť sa scvrkáva pred veličím jej krásy, pred pôvabom jej zjavu.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Niko Dubčić pozerá k dverám, akoby tam bolo uniklo jeho slnce. Prvý raz v živote padla mu na dušu duma a zakryla svojím temným krídlom jasné horizonty, ktoré sa mu pred chvíľou, plné kvietia usmievali… Nie, život nenie taký jednoduchý, široké, priestranné pole — nie, život nehádže pred nohy len kvietie, aby sa trhalo, depčilo — život je krajina záhadná, plná jám, priepadlísk i závozov. Jesto v nej i bahna, áno: bahna dosť i trasovísk, nad ktorými krúži kŕdeľ vrán; i vrchov, okolo ktorých sťahujú sa mračná a v ktorých tu i tu blysne a podudnieva… Hľadí okolo seba prekvapený, šupiny padli z očí a on jasne vidí — prvý raz v živote — že tento svet nebol stvorený len kvôli nemu, aby mu vyplnil každú vôličku, každý vrtoch, naopak, že on je len malé zrnko, omrvina, ktorá sa v ňom mätie a poneviera, kým navŕši vymeranú púť.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Pre seba si ona predstavuje druhý osud, druhú budúcnosť. Tam musí byť všetko jasné, skvelé, oslepujúce. Na ničom nesmie byť náter všednosti, prostoty.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Dívaj sa, dívaj, moja. Taká budeš i ty, keď ťa obsypú deti.“ Katica sa usmiala, ale smiechom sileným. Zjav ženy zanedbanej, ktorá za dievoctva vývodila, odpudzuje ju svojou všednosťou. ,Ako môže byť taká, ako, večný bože! Ako ju nebije strach, že ju muž odbehne, takúto ...”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“A čo je z bohatstva, keď sa ho nikde nevidí? Hľa, nemala sa, neborká, ani kedy učesať”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Katica sa vznáša ani pierko; jej pekná hlava, oči plné ohňa a oduševnenia priťahujú všeobecnú pozornosť.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Dubčić sa vzdialil a už sa pripojil ktorejsi štebotavej skupine dievčat. No vzdor tomu pozrie tu i tu, kde sú dve sestry. Katica ho stopuje svojím vďačným pohľadom: jediného v celej tejto spoločnosti, ktorý jej žičí, ktorý hádam i cíti priazeň k nej.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“V týchto dakoľko krátkych okamihoch poznala otcovské srdce, okriala pri čistej žiari jeho lásky. A nadovšetko presvedčila sa, že to nenie tyranstvo, pred ktorým má ohnúť šiju a prinášať obete, ale nežná rodičovská láska.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Katicu tieto výjavy nepozdvihli. Oviali ju skôr čímsi nízkym, všedným a biednym… A k tomu tá všeobecná radosť a spokojnosť! Takto vyzerajú ich zábavy — toto má byť sviatočná nálada, kde má duša okriať, odpočinúť, kde má zabudnúť na každodenné starosti a trampoty! Stojí v tých dverách bledá, zničená, s odpornosťou v duši, s hnusením a strachom… V týchto kruhoch má ona žiť, pohybovať sa, dobre sa cítiť, stráviť celý svoj život!”
― Martin Kukučín, Dom v stráni

“Áno, tu je všetko inakšie, triezve, surové — no napriek tomu je tu bezpečná, pevná pôda pod nohami. Nemožno zaviaznuť, pokĺznuť, lebo všetko je tak jednoduché a jasné, hoc i trochu jednotvárne. Tu vládne on, mocný a pevný, ani čo by bol vykresaný z kameňa, s ohorenou drsnou tvárou, ktorej mohutný nos dodáva prísnosti a neúprosnosti. Ale zato predsa je tu tak teplo, milo, dôverne, ona mimovoľne cíti zas, že nenie sama, opustená, blúdiaca sirota, ale dieťa, nad ktorým bdie pečlivé oko otca, ktoré bráni jeho mocná ruka.”
― Martin Kukučín, Dom v stráni