Michaela > Recent Status Updates

Ono to má aj vtip! :) "Svým dotykem jste jim zjevně paralyzovala jazyk, takže museli psrty vyskoušet všechny." Som sa rozosmiala tak nahlas, že som si muža zobudila (úspešne uspával deti a seba). Ide o to, že Veža Thomasová má zvláštne schopnosti a mala byť podrobená veľmi nepríjemnej a dôkladnej prehliadke, ktorá o. i. zahŕňala aj oblízanie jedného prstu.

Spoznávať Rusko očami Angličana je zaujímavé. A pritom neustále porovnávam, čo majú v Rusku a čo my doma, čo sa zmenilo a ako. Tak veľa vecí je pozostatok minulej éry...

Nezvyk, začať čítať druhý diel bez toho, aby som mala prečítaný prvý. Ale aj o tom je Knihobežník - v akom poradí sa mi čo dostane, tak to čítam...

Hm, taký rozpačitý úvod, ale snáď sa to rozbehne...

Toto musím rýchlo dočítať, nech Lenka nečaká :)

McDonald naňho pozrel s netajeným pohŕdaním. Verte mi, vyhlásil, ak si On niečo zmyslí, ľad prejde ponad loď, popod loď alebo skrz loď, ako sa Jemu žiada a od vás bude najlepšie a najmúdrejšie sa mu nepostavič do cesty.

Čo je lepšie, ako večerné čítanie deťom? čo na tom, že hlas odchádza, že popri čítaní sa stíha všetko iné -napraviť periny, dať piť, ukázať obrázky, meniť hlasy a predviesť, čo všetko postavy robia... je to úžasné, keď vidím, ako to tie moje tri bodky doslova hlcú a chcú vedieť, čo sa stane ďalej. :) Máme už nachystanú ďalšiu knižku. Po osmijankovi a Meduške to bude asi Puf a Muf...

Dvojznačný názov Dom hluchého hovorí o dome patriacemu praktickému lekárovi Alfonzovi Trnovskému v Brežnanoch, ktorý postupne strácal sluch. Nie je isté, či počul všetko, alebo len to, čo chcel, ale jeho syn, Adam, si spomínal, ako otec postupne zvyšoval hlasitosť na rádiu, až kým nerevalo. Či už malo prehlušiť spomienky, či svedomie, to nik nevie. Hlavne tie spomienky vedia byť klamlivé.

A že sa v Knihobežníkovi nájdú skvosty, že? (kuk na www.knihobeznik.sk alebo .cz)
Brautiganove poviedky, prípadne krátke a ešte kratšie prózy (niektoré majú len jednu vetu, iné sú na dva odseky) by boli dnes na blogu. :) Celé je to také nevyhranené, ale pohodové... Knihu si beriem so sebou každý deň do autobusu, je to presne na tých 7 až 10 minút cesty nerušeného čítania.

Túto knihu si dávkujem postupne. Aj kvôli artforáckemu fontu písma, aj kvôli klaustrofóbii, ktorú začínam mať pri čítaní... Však uzavrite kopec chlapov v ľadovom mori na loď bez možnosti vrátiť sa do prístavu. Všade je ľad, ľadovec, pustina, sneh, mráz, hmla, vietor. A keď sa časť posádky vyberie na ľadovec hľadať cestu, dať niekomu vedieť, že uviazli, jednoducho, musím ich obdivovať a zároveň sa s nimi báť. O nich.

Vraj je to podobné ako knihy Andersa de la Motteho. Humor tu je, ale že by som sa rehúňala na tom celý čas, to sa nedá povedať. Skôr len také pousmiatie. Ale ako príručka stážistu fajn. Johnovi Lagovi začínam držať palce, aj keď je to záporák :)

Dobrá obálka!

Sklený vrch čítam už niekoľko dní - ale iba počas cestovania MHD-čkou. Ale keďže je denne len pár minút, nevadí mi ani rozkúskovanosť knihy...

Zima, všade zima...

Musím to rýchlo prečítať, končí mi výpožičná lehota!

Asi viem, ako to skončí a nepáči sa mi to.

Vyriešenie Syndrómu E bolo fajn. No ten záver... ten záver bol príšerný! srdce mi zamrelo... inak, celý čas som sa práve tohoto bála, akosi podvedome...

Nemôžem si pomôcť, ale neviem si vybrať, komu fandiť... Proste ma osudy postáv až tak neberú.
Ale úvod je napísaný fajn, akčne.
A vraj je to aj sfilmované!

Ak by ma mal nejaký úvod odradiť od knihy, tak je to zaručene tento... Také drísty o tom, že každý je jedinečný a tak podobne, mi pripomínajú skôr motivačnú literatúru, ako beletriu. No knihe dávam šancu č. 2., keďže som si ju v náhlom pominutí zmyslov kedysi pradávno aj kúpila...

Na toto si musím nájsť čas! Snáď keď baby zaspia, teraz sa pri tom všektom jačaní neviem sústrediť :).

Práve sme túto knihu dostali do knižnice. :) je milá a zábavná! Odporúčam pre všetky deti od 7 rokov.

Neviem koľko je to presne strán, ale som v nejakej prvej tretine. Mám rada knihy s fotkami. Zatiaľ na mňa nepôsobia desivo. Ani príbeh. Budem sa vôbec báť? :)

teda, doplnenie: viem, že sa preplavila loďou, ale že to trvalo len tak krátko??

Neviem, neviem, ako to dočítam... Ako môže trojročné dieťa prežiť v koncentračnom tábore?!

Prvú polovicu knihy sa len zoznamujeme s postavami. Zdá sa to pridlho, ale má to svoj účel.
A úprimne, pri tom, čo ich rodina momentálne rieši, mal by asi každý chuť zmiznúť...

Myslela som si, že ma rozčlenenie textu na maily bude zdržiavať, ale nie, je to zábavné a vôbec nei nudné. Bernardette spočiatku pôsobí ako čudáčka, ale keď sa dozvieme, čo za Odpornú Veľkä Vec sa jej stalo, nedá sa nesympatizovať s ňou. Celá rodina je zvláštna a výnimočná - nadaná dcéra, chorá na srdce, nadanaá mama, architektka, ktorá už nerobí žiadne projekty, nadaný otec, zamestnanec Microsoftu a hviezda TED.

Konečne! Mám ju!
Síce len z knižnice, ale hrozne sa teším. :)