Priateľstvo je vec krásna a veľká |Andrzej Sapkowski – Narrenturm: Veža bláznov (Husitská trilógia #1)|
Prvé myšlienky po dočítaní: osobný čitateľský prešľap
Poľského
autora Andrzeja Sapkowskieho vám určite nemusím predstavovať. Preslávil sa
legendárnou sériou o Zaklínačovi Geraltovi. Na Slovensku vyšiel
v novom preklade Karola Chmela prvý diel Husitskej trilógie pod názvom
Narrenturm – Veža bláznov. Po Zaklínačovi som mala vysoké očakávania. Tento
autor je predsa majster pera a ja som sa nevedela dočkať, kedy sa do knihy
pustím. Ani vo sne som ale nemohla tušiť,
aké sklamanie ma postretne.
Keď
som začala čítať, dúfala som – chcela by som napísať, že som to vedela, ale ten
pocit rýchlo opadol -, že sa mi príbeh bude páčiť. Anotácia ma hneď zaujala
a ja som sa s plným nasadením pustila do čítania. Stránky mi ubiehali
pomaly. Táto recenzia bude najmä subjektívna, pretože z objektívneho
hľadiska Veža bláznov nie je zlou knihou, len mi jednoducho nesadla. Prečo?
Dozviete sa nižšie.
Kniha
rozpráva príbeh medika Reinmara z Bielawy, ktorý je na úteku pred manželom
svojej milenky a taktiež pred inkvizíciou pre dokumenty a knihy,
ktoré u neho objavili. Na svojej ceste stretáva rôznych ľudí. Predstavuje
čitateľovi svoje zručnosti a charakter.
Sú veci hodné toho, aby človek pre
ne riskoval život.
Obrovským
plusom je autorov štýl písania, ktorý sa len tak nevidí. Je z neho cítiť,
že je vie, čo robí a čítať jeho diela je pôžitok. Príbeh je napísaných na
úctivých päťstosedemdesiatich šiestich stranách a je delený na kapitoly,
ktoré v úvode majú krátke opisy deja danej kapitoly. Je to niečo nové, čo
som pri iných knihách ešte nevidela.
Popravde
ani neviem, kde začať. Pre mňa osobne je dej zdĺhavý a mätúci. Často
plynie veľmi pomaly. Príbeh sa ďalej neposúva, len pribúdajú nové a nové
postavy, pri ktorých mi išla prasknúť hlava. Aj napriek mojim výhradám musím
povedať, že sa v príbehu stretli rôznorodé charaktery, ktoré ho okorenili.
Toto ma pri čítaní hnalo vpred.
Reinmar
je ako hlavný hrdina nemastný-neslaný. Mám pocit, akoby mal stále klapky na
očiach a išiel si len za svojím, nehľadiac na to, komu ublíži. Postupne sa
však menil a získal si moje sympatie. Neskôr získava nepriateľov
a musí sa mať na pozore. Navyše myslí aj na pomstu za krivdu, ktorá sa
stala jeho bratovi.
Láska je tiež rozkoš, a to
jedna z najegoistickejších, aké poznám.
Čo
sa týka ostatných postáv, neprirástla mi žiadna k srdcu. Osobne si myslím,
že som knihu čítala v zlom čase, kedy som si ju nemohla naplno vychutnať.
Ale to je iba hlúpe keby.
Poznáte
ten pocit, že vám je jedno, ako kniha skončí a len sa nútite to dobojovať?
Presne toto je pre mňa Veža bláznov. Nehovoriac o tom, že mi prekážali
latinské pasáže. Som rada za preklad, ale neboli to krátke úseky
a sústavné pozeranie do poznámok ma len brzdilo v čítaní.
K tomu
všetkému prirátam aj rozsiahle opisy. V niektorých knihách sú skvelé
a fajn, ale tu sa neskutočne vliekli, spomaľovali dej a ja som len
túžobne čakala, kedy sa stane niečo zaujímavé. Prišlo k tomu až takmer na
konci.
Napokon, aj to je zábava. Možno nie
až taká dobrá ako rozpárať črevá niekoľkým lúpežným rytierom, ale predsa.
Ale
aby som len nefrflala, vyzdvihnem aspekt, ktorý ma zaujal najviac – MÁGIA. Bolo
jej tam síce pomenej, ale dokonale osviežila príbeh a tieto pasáže som
vyslovene hltala. Sabat bosoriek je moja najobľúbenejšia časť.
Záverečný
boj je skutočne bravúrne napísaný. Až ma mrazilo z reálnosti situácie,
ktorá sa v príbehu odohrávala.
Suma
sumárum, Narrenturm – Veža bláznov nie je zlá kniha, skutočne nie. Všetky
nedostatky, ktoré som napísala, môžu byť pre ostatných obrovským plusom. Kniha
je o ceste za spoznávaním samého seba aj o boji s osudom
a temnými mocnosťami. Je o zrade a intrigách a taktiež tu
nájdeme pasáže vykresľujúce pevné priateľské puto.
Knihu
by som odporúčala fanúšikom autora a čitateľom, ktorí majú radi komplikované
a prepracované príbehy.
Za
poskytnutie recenzného výtlačku knihy ďakujem spoločnosti Albatros
Media.
Moje hodnotenie:
