Radovan Kavický: Dôchodcom v 70-ke, nextfuture.sk, 15. 6. 2016
http://www.nextfuture.sk/ekonomika/do...
„Pokiaľ budem predsedom vlády SR, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať.“ -- Robert Fico
Presne tieto slová ešte v roku 2008, teda za prvej vlády Roberta Fica, adresoval premiér médiám pri otázkach na zmeny v dôchodkovom systéme a zároveň vytrvalo, tvrdohlavo odmietal odporúčania medzinárodných inštitúcií, vrátane Svetovej banky, ktorá na dlhodobú neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému poukazovala. Navrhovala buď skokovo zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, alebo zaviesť aspoň automatickú úpravu dôchodkového veku v naviazaní na priemernú dĺžku dožitia.
Už v roku 2012, na začiatku druhej vlády Roberta Fica, premiér argumentoval práve neudržateľnosťou systému pri obhajovaní drastických zásahov predovšetkým do druhého piliera dôchodkového systému. Po týchto reformách druhej Ficovej vlády boli finančné toky do druhého piliera odklonené od súkromných správcovských spoločností a použité primárne na konsolidáciu verejných financií, ale, samozrejme, aj vykrytie diery v prvom pilieri (dedičstvo ešte po Kaníkovej reforme z roku 2003, ktorý bol k súkromným správcom v druhom pilieri mimoriadne štedrý). Zároveň však bolo aj po týchto reformách druhej Ficovej vlády jasné, že aj pre dôsledky demografie a starnutia populácie zostáva dôchodkový systém dlhodobo neudržateľný, čo priznal aj premiér Fico. A práve preto bolo jedným z prijatých opatrení v balíku reforiem v roku 2012 aj zavedenie postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku a jeho naviazanie na priemernú dĺžku dožitia na Slovensku. Zároveň s tým však premiér opäť vyhlásil, že za jeho vlády sa vek odchodu do dôchodku zvyšovať nebude, tentoraz však už i s dodatkom, že sa tak nestane do konca jeho druhej vlády, teda do roku 2016 a do konca volebného obdobia, pričom účinnosť týchto zmien bola odložená až na rok 2017, čiže inými slovami odsunutá na zodpovednosť novej vlády, ktorá vzišla z ostatných volieb a zhodou okolností ide opäť o vládu Roberta Fica, tentoraz už tretiu, ktorá takýmto spôsobom podedila dôsledky dlhodobého ignorovania a odsúvania tohto problému ako aj zlých politických rozhodnutí z minulosti. Momentálne je nútená aplikovať, zaviesť do praxe, mimoriadne nepopulárne opatrenia týkajúce sa predovšetkým automatického a postupného predlžovania veku odchodu do dôchodku.
V minulosti, teda ešte pred prvou Kaníkovou reformou v roku 2003, bol vek odchodu do dôchodku stanovený zvlášť pre mužov (vtedy 60 rokov) a zvlášť pre ženy (podľa počtu detí bolo stanovené rozpätie od 53 rokov pre mnohonásobné matky až po 57 rokov pre bezdetné ženy), pričom jednou zo zmien, ktoré Kaníkova reforma z roku 2003 priniesla, bola aplikácia takzvanej antidiskriminačnej novely, čo v praxi znamenalo, že sa skokovo navýšil vek odchodu do dôchodku pre obe pohlavia, pričom reforma počítala u žien so zohľadnením počtu detí až do roku 2024, kedy by sa už u všetkých ženách prešlo na dôchodkový vek ako u mužov, teda 62 rokov. Toto však bolo zrušené v roku 2012 neskoršou, takzvanou ľavicovou, v skutočnosti pseudosociálnou vládou Roberta Fica. Najhorší vplyv tejto reformy druhej Ficovej vlády má dnes a bude mať i po roku 2017 predovšetkým na ženy, mnohonásobné matky (4 a viac detí), ktoré v čase prijatia týchto zmien boli ešte v produktívnom veku.
Poslední dôchodcovia vo veku 62 rokov (pre obe pohlavia) odídu do penzie v tomto roku, no s účinnosťou od 1. januára 2017 bude dôchodkový vek každý rok premenlivý a bude sa určovať nie zákonom (v zákone zostane zachovaný dôchodkový vek na úrovni 62 rokov s odkazom na modifikáciu cez vyhlášku rezortu práce a sociálnych vecí), ale bežným opatrením ministerstva, vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (uverejnenou každoročne najneskôr do konca októbra daného roka, ktorý predchádza roku navýšenia), ktorá bude prihliadať na priemernú strednú dĺžku života. Vek odchodu do dôchodku sa tak bude každoročne a postupne predlžovať o určený počet dní, ktorý sa stanoví každoročne v závislosti od dynamiky vývinu priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Napríklad už v prvom, budúcom roku 2017 to znamená predĺženie odchodu do dôchodku až o 2,5 mesiaca neskôr (presnejšie predĺženie až o 76 dní, pričom pri zavádzaní tohto opatrenia sa odhadovalo každoročné predĺženie o 50 dní a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vytrvalo tvrdil a zavádzal verejnosť dezinformáciami, že pôjde o predĺženie len o 20 až 30 dní).
Samotný výpočet sa každý rok bude určovať ako rozdiel medzi priemernou dĺžkou života (spoločnou pre mužov a ženy, teda bez rozdielu) v dvoch referenčných obdobiach, ktoré sa budú zohľadňovať (prvé referenčné obdobie sa začína 7 a končí 3 roky pred daným rokom zvýšenia, čiže napríklad pri výpočte na rok 2017 je to obdobie od roku 2010 do roku 2014; druhé referenčné obdobie sa začína 8 a končí 4 roky pred rokom zvýšenia, teda napríklad pri výpočte na rok 2017 sa zoberie obdobie od roku 2009 do roku 2013) a tento rozdiel sa vynásobí číslom 365 (pričom výsledok bude v dňoch a zaokrúhli sa na celé dni nadol). Takto získaný údaj, teda priemerná dĺžka dožitia vychádzajúca z údajov Štatistického úradu SR, bude uvedená v každoročnej vyhláške rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Možno i z dôvodu, aby bola celá záležitosť ešte komplikovanejšia, zákonná úprava týchto po roku 2012 stanovuje presné hranice a vytvára tak dve skupiny občanov, pričom jedných sa toto predlžovanie veku odchodu do dôchodku bude týkať a druhú skupinu tieto zmeny nezasiahnu. Do kategórie občanov, ktorých sa predlžovanie veku odchodu bude týkať, patria poistenci, muži narodení po roku 1954 a ženy narodené po roku 1961 (na ženy narodené do roku 1961 sa tak ešte budú vzťahovať ustanovenia o znížení dôchodkového veku v závislosti od počtu vychovaných detí, no na mladšie ženy už nie, jednoducho povedané všetkým, v politickom žargóne, „zrovnoprávneným“ ženám, matkám, ktoré podľa pôvodnej legislatívy odišli do dôchodku po roku 2014 už systém dnes nezohľadňuje počet detí, čiže pôjdu do dôchodku výrazne neskôr a čím viac mali detí, tým výraznejší vplyv bude na nich toto „zrovnoprávnenie“ mať).
Mnohodetné ženy však nie sú rozhodne jedinou kategóriou občanov, ktorých sa vplyvy týchto reforiem druhej Ficovej vlády dotknú najviac. Napríklad dnešní štyridsiatnici budú pravdepodobne odchádzať do penzie až vo veku 65 rokov a dnešní tridsiatnici až vo veku 67 a viac rokov.
V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že v porovnaní s vyspelými krajinami je dôchodkový vek na Slovensku stanovený na 62 rokov skôr výnimkou. Napríklad vo vyspelých štátoch (kde je však aj podstatne vyšší priemerný vek dožitia ako na Slovensku) ako Rakúsko, Belgicko, Švédsko, Taliansko, Japonsko či Hongkong sa odchádza do penzie po dosiahnutí 65 rokov, vo Francúzsku, či Írsku je to napríklad 66 rokov a v Nemecku dokonca až vo veku 67 rokov. V okolitých krajinách V4 je vek odchodu do dôchodku najvyšší v Poľsku (66 rokov u mužov, 61 rokov u žien), v Maďarsku je to 62 rokov, teda rovnako ako na Slovensku, a v susednom Česku je to tiež porovnateľný stav (dnes 63 rokov u mužov a 62 rokov u žien), pričom uvažuje sa o výraznom navýšení v nadchádzajúcich rokoch.
Práve v Česku pravdepodobne dnešní čerství štyridsiatnici budú do dôchodku odchádzať vo veku 67 rokov. Postupne sa tiež (podobne ako na Slovensku) odstráni zvýhodňovanie žien podľa počtu detí, pričom taktiež ako na Slovensku bol zavedený automatický systém navyšovania veku odchodu do dôchodku (napríklad Česi narodení v 60. rokoch pôjdu do penzie vo veku 64 rokov s každoročným navýšením o dva mesiace pre obe pohlavia) a pravdepodobne dôjde tiež k zafixovaniu hornej hranice veku odchodu do dôchodku (na Slovensku sa zatiaľ o zafixovaní hornej hranice mlčí). V júni tohto roku by mala česká vláda rozhodnúť práve o hornej hranici dôchodkového veku, ale napríklad český rezort práce navrhuje stanovenie dôchodkového veku na 65 rokov, no finančný rezort pod kontrolou slovenského oligarchu žijúceho v Česku ho žiada posunúť až na úroveň 67 rokov, pričom opozícia v Česku už otvorene hovorí o hornej hranici veku odchodu do dôchodku blížiacej sa až k 70 rokom. Podobná diskusia nepochybne čaká aj Slovensko už v najbližších rokoch.
Práve v dôsledku zhoršovania demografie naprieč Európou je trend zvyšovania penzijného veku výrazný v celej EÚ. Súčasná generácia v produktívnom veku v krajinách ako Nemecko, Holandsko, Dánsko či Španielsko pôjde pravdepodobne do dôchodku až vo veku 67 rokov. Už dnes majú štyri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na hranicu 67 rokov. Štyri ďalšie štáty EÚ (Dánsko, Holandsko, Taliansko a Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu. Vo Veľkej Británii aj Írsku je už teraz výhľadový limit na 68 rokoch. No a názor napríklad Európskej komisie je taký, že penzijný vek mal byť stanovený v celej EÚ až na 70 rokov. Čiže v prípade, že by proces prechodu k fiškálnej únii v EÚ pokračoval (čo zahŕňa aj integráciu sociálnej a dôchodkovej politiky), môžeme do budúcna rátať s odchodom do dôchodku v 70-ke alebo aj neskôr, a stanovením pre celú EÚ, čiže v tomto kontexte, sú dnešné a budúcoročné vplyvy reforiem druhej Ficovej vlády ešte len slabým odvarom toho, čo nás všetkých v najbližších desaťročiach čaká.
