Daphne du Maurier: PTÁCI Robert Aickman: ČEKÁRNA Henry Kuttner: BYL TO DÉMON Ray Bradbury: ZÁSTUP Keith Roberts: BOULTEROVI KANÁŘI Joan Vatsek: SOUBOJ Robert Bloch: PLÁŠŤ John Seymour Sharnik: MEZE WALTERA HORTONA Stanley Ellin: SPECIALITA ŠÉFKUCHAŘE E. C. Tubb: DRZOUN Ray Bradbury: MALÝ VRAH Robert Aickman: VYZVÁNĚNÍ Robert M. Coates: MUŽ, KTERÝ ZMIZEL Stanley Ellin: SMRT NA ŠTĚDRÝ VEČER Shirley Jackson: LETNÍ HOSTÉ
3,5 * Soubor hororových/strašidlených/zvláštních povídek. Předloha k Ptákům byla skvělá ale zároveň jedna z mála povídek s pravými příznaky hororovosti. Kniha dále obsahuje - několik strašidelných příběhů, pár podivných historek, u kterých si to pravé děsivé musíte domyslet sami a nakonec i několik obyčejných skic, z nichž jsem neměla ani to nejmenší mrazení. Každopádně úžasná sbírka, za kterou jsem moc ráda.
Ptáci 1,5* Čekárna 0* Byl to démon 0,5* Zástup 0,5* Boulterovi kanáří 1* Souboj 3* Plášť 1,5* Meze Waltera Hortona 1* Specialita šéfkuchaře 3,5* Muž s kožešinovým límcem 2,5* Drzoun 1,5* Malý vrah 4* Muž, který zmizel 1* Smrt na štědrý večer 0,5* Letní hosté 0*
Průměr 1,5*
Žádnou z povídek bych nenazvala hororem, maximálně tak povídku Malý vrah. Ostatní mi přišly slabé a neděsivé, a když už přišla ta "děsivá část", povídka najednou skončila. Například Upřímně jsem velice zklamaná.
Takové letní čtení do vlaku. Výbor kratších hororových povídek. Vintage book z roku 1967 s úžasným jazykem. Najdou se tam perly jako Ptáci od Daphne Du Maurier (předloha slavnějšího filmu), slabší Zabiják od Ray Bradbury, ale výborná byla Muž, který zmizel. Celkově mě to bavilo.
3,5. Pár kousků - Ptáci, Plášť, Specialita šéfkuchaře, Letní hosté a obě Bradburyovky vyčnívají nad ostatní. Boulterovi kanáři a Souboj byly zvláštním způsobem unsettling, ale zase nic extraordinary. Povšechně průměr na večerní čtení.
A very interesting collection of 15 short stories. The various collection of horror stories convey a nice exploration in descovering this type of stories.
Tak som ako fanúšik hororov, weird fiction a všetkého okolo toho napravil jeden z veľkých literárnych restov a prečítal si Korbařov editorský i prekladateľský počin. Tichá hrůza bola vo svojej dobe unikát a treba priznať, že vzhľadom na neveľmi utešenú situáciu prekladového literárneho hororu v československom kontexte je unikátom svojím spôsobom dodnes, hoci do jej spoločnosti neskôr pribudlo aj pár ďalších kúskov (Zábranova antológia Lupiči mrtvol a Adamovičov dnes už takmer nezohnateľný Hlas krve, na ktorý sa práve chystám). V prvom rade som pri hodnotení i čítaní prihliadal na tento aspekt inovatívnosti, pretože faktom je, že viacero textov ma až tak nezasiahlo a niektoré mi vyšumeli z hlavy vari už aj teraz (Boulterovi kanáři, Souboj, Muž s kožešinovým límcem, Muž, který zmizel a iné). Ďalšiu kategóriu tvoria kúsky zvučných, ktoré patria ku "klasike" z ktorých časť na mňa naozaj veľmi, veľmi zapôsobila (Bradburyho poviedky, Kuttner, Aickmanove Vyzvánění - perfektne zachytená grotesknosť a stiesnenosť malomesta, ale zato Čekárna ma svojou prílišnou tradičnosťou pomerne sklamala) a časť bola "iba" veľmi dobrá (Ptáci). Príjemne ma prekvapila napr. Specialita šéfkuchaře, ktorá bola písaná tak pútavo, že mi ani neprekážal fakt, že som asi v štvrtine uhádol pointu. Samostatnú zmienku si zalúžia Jacksonovej Letní hosté. O túto poviedku som zakopával už dlhšiu dobu, citujú ju viacerí moji obľúbení autori ako jednu z najlepších poviedok všetkých čias, takže som do nej išiel s viac ako prehnanými očakávaniami. Jacksonová mi je známa už svojím dielom Haunting of Hill House, takže som trochu zvyknutý na jej svojskú autorskú techniku, ale táto poviedka je skutočný minimalizmus a už len jej zaradenie do hororového žánru je pomerne diskutabilné. Je to ukážkový príklad tzv. quiet horror, ktorý výstižne charakterizuje napr. nasledovný výrok: "A strange moment of suspension when I’m not sure if what I’ve slipped inside is real or a dream, and the corresponding response is a slow, uneasiness. An unnerving awareness that the world has somehow slipped off its skin, and the things living underneath are shadows of what they should be". Celým textom sa ako spodný prúd vinie znepokojivé čosi, čo nikdy nie je uspokojivo definované a vyžaduje si interpretačnú kooperáciu čitateľa - to mám veľmi rád, ale napriek tomu som sa neubránil dojmu, že som čakal ešte čosi viac. Po prečítaní som mal pocit akejsi nekompletnosti, dokonca som chvíľu pátral na internete, či mi niečo neušlo. Poslednú kategóriu tvoria poviedky, ktoré boli "okay", t.j. nadpriemerné nápadom, realizáciou, formou: Plášť, Meze Waltera Hortona, Smrt na Štědrý večer.
Vůbec by mě nepřekvapilo, kdyby se jednoho dne oficiálně vyhlásilo: nejdokonalejší antologie hororů, která u nás kdy vyšla. A naprostá klasika, pro ctitele žánru povinnost. Každý si v ní najde to své.
It wouldn't surprise me at all if one day it was officially declared: the most perfect horror anthology ever published in this country. And an absolute classic, a must for fans of the genre. Everyone will find their own thing in it.
Ne přímo nejlepší, ale nade vší pochybnost rozhodně nejzásadnější (a ostatně možná i vůbec nejznámější) horrorová antalogie v našich luzích a hájích. Bližší info o jednotlivých povídkách u kolegy Apache na jeho blogu.