Tak som ako fanúšik hororov, weird fiction a všetkého okolo toho napravil jeden z veľkých literárnych restov a prečítal si Korbařov editorský i prekladateľský počin. Tichá hrůza bola vo svojej dobe unikát a treba priznať, že vzhľadom na neveľmi utešenú situáciu prekladového literárneho hororu v československom kontexte je unikátom svojím spôsobom dodnes, hoci do jej spoločnosti neskôr pribudlo aj pár ďalších kúskov (Zábranova antológia Lupiči mrtvol a Adamovičov dnes už takmer nezohnateľný Hlas krve, na ktorý sa práve chystám).
V prvom rade som pri hodnotení i čítaní prihliadal na tento aspekt inovatívnosti, pretože faktom je, že viacero textov ma až tak nezasiahlo a niektoré mi vyšumeli z hlavy vari už aj teraz (Boulterovi kanáři, Souboj, Muž s kožešinovým límcem, Muž, který zmizel a iné). Ďalšiu kategóriu tvoria kúsky zvučných, ktoré patria ku "klasike" z ktorých časť na mňa naozaj veľmi, veľmi zapôsobila (Bradburyho poviedky, Kuttner, Aickmanove Vyzvánění - perfektne zachytená grotesknosť a stiesnenosť malomesta, ale zato Čekárna ma svojou prílišnou tradičnosťou pomerne sklamala) a časť bola "iba" veľmi dobrá (Ptáci). Príjemne ma prekvapila napr. Specialita šéfkuchaře, ktorá bola písaná tak pútavo, že mi ani neprekážal fakt, že som asi v štvrtine uhádol pointu.
Samostatnú zmienku si zalúžia Jacksonovej Letní hosté. O túto poviedku som zakopával už dlhšiu dobu, citujú ju viacerí moji obľúbení autori ako jednu z najlepších poviedok všetkých čias, takže som do nej išiel s viac ako prehnanými očakávaniami. Jacksonová mi je známa už svojím dielom Haunting of Hill House, takže som trochu zvyknutý na jej svojskú autorskú techniku, ale táto poviedka je skutočný minimalizmus a už len jej zaradenie do hororového žánru je pomerne diskutabilné. Je to ukážkový príklad tzv. quiet horror, ktorý výstižne charakterizuje napr. nasledovný výrok: "A strange moment of suspension when I’m not sure if what I’ve slipped inside is real or a dream, and the corresponding response is a slow, uneasiness. An unnerving awareness that the world has somehow slipped off its skin, and the things living underneath are shadows of what they should be". Celým textom sa ako spodný prúd vinie znepokojivé čosi, čo nikdy nie je uspokojivo definované a vyžaduje si interpretačnú kooperáciu čitateľa - to mám veľmi rád, ale napriek tomu som sa neubránil dojmu, že som čakal ešte čosi viac. Po prečítaní som mal pocit akejsi nekompletnosti, dokonca som chvíľu pátral na internete, či mi niečo neušlo.
Poslednú kategóriu tvoria poviedky, ktoré boli "okay", t.j. nadpriemerné nápadom, realizáciou, formou: Plášť, Meze Waltera Hortona, Smrt na Štědrý večer.