Fresh from a brief stay at a psych hospital, reporter Camille Preaker faces a troubling assignment: she must return to her tiny hometown to cover the unsolved murder of a preteen girl and the disappearance of another. For years, Camille has hardly spoken to her neurotic, hypochondriac mother or to the half-sister she barely knows: a beautiful thirteen-year-old with an eerie grip on the town. Now, installed in her old bedroom in her family's Victorian mansion, Camille finds herself identifying with the young victims—a bit too strongly. Dogged by her own demons, she must unravel the psychological puzzle of her own past if she wants to get the story—and survive this homecoming.
Librarian's Note: this is an alternate cover edition - ISBN 10: 0307341550 (ISBN 13: 9780307341556)
Gillian Flynn is an American author and television critic for Entertainment Weekly. She has so far written three novels, Sharp Objects, for which she won the 2007 Ian Fleming Steel Dagger for the best thriller; Dark Places; and her best-selling third novel Gone Girl.
Her book has received wide praise, including from authors such as Stephen King. The dark plot revolves around a serial killer in a Missouri town, and the reporter who has returned from Chicago to cover the event. Themes include dysfunctional families,violence and self-harm.
In 2007 the novel was shortlisted for the Mystery Writers of America Edgar for Best First Novel by an American Writer, Crime Writers' Association Duncan Lawrie, CWA New Blood and Ian Fleming Steel Daggers, winning in the last two categories.
Flynn, who lives in Chicago, grew up in Kansas City, Missouri. She graduated at the University of Kansas, and qualified for a Master's degree from Northwestern University.
Review Quotes: "Gillian Flynn is the real deal, a sharp, acerbic, and compelling storyteller with a knack for the macabre." –Stephen King
A týmto radím Gillian medzi autorky, od ktorých by som si prečítala aj recept na koláč. Síce som v jej dielach išla od posledného k prvému, ale aj tak som si užila každé jedno. Skvelo vybudovaná atmosféra a príbeh, v ktorom si nemôžete byť ničím a nikým istý. Len čakáte a nedočkavo otáčate strany, aby ste zistili ako to vlastne je.
gillian flynn ma dokáže svojou unikátnou vetnou kompozíciou očarovať vždy, o tom nie je pochýb. morálne šedé, miestami začmudené postavy sa vám (doslova) vryjú pod kožu a hnijú tam, vydávajúc sladký pach a presne tak by som opísala túto knihu. camille je neuveriteľne zaujímavá postava, veľmi surová a zároveň nám ukazuje svoje rany, metaforicky a doslovne. amma je práve tá postava, nad ktorou budem ešte dlho rozmýšľať a ktorá ma určite prinúti prečítať si sharp objects znova, po nejakom čase.
Toto bolo také slabé, že ani neviem, čo o tom napísať. Autorkin štýl ako siedmacky sloh, postavy nesympatické, okolnosti síce brutálne, ale nezachránili väčšinou nudný dej.
Veľmi zvláštny príbeh o rodinných tajomstvách, tragédiách, traumách. Thriller, ktorý sa vám dostane pod kožu ako žiletka a zanechá jazvu na vašej čitateľskej duši. Úprimne, dávno sa mi nestalo, aby ma záver tak nečakane prekvapil. Utešujem sa, že to bolo isto len nepozornosťou spôsobenou únavou, ale čo si budeme klamať. Bolo to fakt skvele napísané a ten koniec bol dokonalý.
Ak hľadáte niečo mierne šialené a psychologické, toto si nenechajte ujsť. Je to šmakocinka na tému, prečo som divná, keď mám tak divnú matku, o nevlastnej sestre ani nehovorím. Zľahčujem, no nenechajte sa zmiasť. Je to silná káva z oddelenia psychologických thrillerov, ktorú vám za seba určite odporúčam.
Musela sa vrátiť do rodného mesta, aby napísala článok o vraždách dvoch malých dievčat. Celú dobu tušíte, že to bude divné, nechutné a zvrátené a dúfate v to, že sa mýlite. So skrivenou tvárou to čítate a viete, že to nedopadne dobre. Tak obyčajné a nudné mesto sa to javilo. Ale každý za dverami svojho domu niečo dusí a skrýva. Rodinné tajomstvá, alebo skôr rodinné nechutnosti sa postupne odhaľovali a na konci… Keď si myslite, že vám ako tak odľahne, že je všetko vyriešené, tak sa ukáže, že je to ešte horšie než si dokážete predstaviť. Človek má dojem, že ten kto toto písal nemôže byt normálny.
Ťažký, ostrý, hmlistý, krutý príbeh. (Občas až absurdný.) No napínavý. Nenecháva za sebou príjemný pocit na jazyku, no odkladá sa ťažko. Rodinná dráma je jedna z tých najťažších. A tá atmosféra malého amerického mesta obklopeného lesom s vôňou malo-meštianstva a alkoholu je už viac menej klišé ale dodáva príbehu to, čo treba. Dala by som 3,5 ale nedá sa.
Ostré predmety už z anotácie sľubujú poriadny thriller, ktorý vám nedá spať. Čakali by ste teda, že bude plný zvratov, napätia a dych berúceho záveru. Po prečítaní som sa sama seba pýtala: Tak prečo tam potom nič z toho nebolo? A pritom to začalo celkom sľubne. Autorka nám na začiatku predstavuje rodinu Camille - jej matku Adoru, ktorá sa o ňu nikdy príliš nezaujímala, nevlastného otca Alana, ktorý tam bol len, aby sa nepovedalo a nevlastnú sestru Ammu, s ktorou sa v podstate ani nepoznali. A predstavuje nám aj samotnú Camille, ktorá si už odmala potrebovala všetko zapisovať, čo neskôr prešlo do extrému. Prvé strany sa mi čítali pomaly, ale keď prešlo k vypočúvaniu rodín a rozhovorom s detektívom Willisom, kniha ma začala baviť. Téma novinárstva mi sem prišla vhodná, nemala som tak pred očami vyslovene celý priebeh vyšetrovania, čo robilo celú knihu tajomnejšou, ale zároveň som mala dosť informácií na to, aby som mohla špekulovať nad vrahom. Čo mi príliš prekážalo bola práve rodina Camille. Už od prvého momentu sa mi zdala divná, ale na takej zvláštnej úrovni. Napríklad ma rozčuľovalo, keď dcéry oslovovali vlastnú mamu krstným menom. Do niektorých kníh to zapadá (viď Nástroje smrteľníkov), ale tu mi to nehorázne žralo nervy. Ale nešlo len o to. Amma mala trinásť rokov, ale vôbec sa na to nesprávala. Buď bola tvrdohlavá a neznesiteľná ako päťročný fagan alebo už drogovala a šikanovala ostatných. Neviem, či to bol zámer alebo čo, ale mne to skazilo celý dojem z knihy. Camille ma po polovici knihy tiež začala vytáčať. Bola to dospelá žena, ale v niektorých momentoch som mala pocit, že má šestnásť a ešte nestihla dozrieť. Dosť výrazne mi tam chýbali nejaké tie zvraty. Autorka si všetko nechávala na koniec a zo začiatku mi to vážne neprekážalo, ale potom som sa začala nudiť. A keď už sme pri tom rozuzlení, ani to ma nedostalo na kolená. Mala som podozrenie a ani som nečakala, že by to mohlo dopadnúť inak. Koniec mi celkovo prišiel taký unáhlený a odfláknutý, Camille vlastne len vyrozprávala, čo sa v ďalších mesiacoch udialo. Bol tu istý ‚moment prekvapenia‘, ktorý ma však vôbec neprekvapil. Na záver poviem len toľko, že táto kniha mala obrovský potenciál. Zápletka a vysvetlenie boli originálne a dobre premyslené, ale akosi to tam zaniklo medzi všetkým ostatným. Mám rada knihy, ktoré sa zaoberajú psychikou postáv, ale Flynnovej sa to podľa môjho názoru ani trochu nepodarilo. Preto hodnotím Ostré predmety dvomi hviezdičkami z piatich. Autorke určite dám ešte šancu vylepšiť si to u mňa pri jej knihe Stratené dievča, ale keď ma ani v tej nepresvedčí o svojom talente, v budúcnosti sa jej knihám radšej vyhnem, aj keby boli neviem ako ospevované a slávne.
Aj keď hlavnou témou knihy je vražda dvoch malých dievčat z malého mestečka, v pozadí je veľmi podrobne vykreslený nesmierne komplikovane vzťah matky s dcérou. Dosť významnú úlohu zohráva aj nevládna sestra, trinásťročná vypočítava potvora. Ale kto je vrahom dievčat? Je to niekto z obyvateľov malého mestečka, v ktorom sa všetci navzájom poznajú? Alebo je to niekto cudzí, kto tadiaľ iba prechádzal? Potešilo má, že 3/4 knihy ma vôbec netrápilo, kto je vrah, pretože dej matka stíhal. Premýšľať nás vrahom som skutočne naplno začala až pri vete ,,myslím si, že dievčatá zabil"... jasné, že Vám neprezradím, kto ich zabil a nezničím prekvapenie z odhalenia.
no je to tak za 3,5... kniha je mrazivá, ponurá, miestami úchylná ako to Flynnová vie, ale na rozdiel od Strateného Dievčaťa je táto až príliš chorá... možno v snahe prekonať svoju bestofku chcela autorka viac šokovať, ale mne to prišlo kontraproduktívne, no i tak je to kniha nadpriemerná a možno je čas pozrieť aj seriál ;)
Zostala som celkom smutná z toho prekladu do slovenčiny... Inak Flynn aj v tejto dokázala navodiť trpkú atmosféru života v dlhodobej úzkosti úplne geniálne. K tomu sa pripája jej svedomitá práca spočívajúca v štúdiu problematiky a príkladnej príprave. Nie je to veľký ruský román (😉), no rozhodne ani ľahký bestseller s plytkým dejom a zbytočnými epizódami len “pre efekt”.
Štyri hviezdičky, lebo téma je zaujímavá, postavy a prostredie boli dobre vykreslené a autorkin štýl písania je tak veľmi pútavý, že som knihu za doslova zhltla za tri dni. Zvrat v závere som vôbec nečakala. No hlavná postava mi bola strašne nesympatická a mnohé pasáže sa mi zdali až príliš zvrátené či zbytočne vulgárne. Vrelo odporúčam NEčítať pred spaním.
Z tejto mám veľmi zmiešané pocity a neviem ani, ako ju ohodnotiť. Snáď všetky postavy mi boli nesympatické. Príbeh bol v pohode, ale bol dosť predvídateľný a zvrat si autorka nechala až na úplný koniec, bez priestoru na detailnejšie objasnenie. Nebolo to zlé, ale mám z toho rozpačitý pocit.
Ostré predmety sú skutočne ostré. Režú do živého. Román, ktorý Gilian Flynn otvoril dvere do klubu spisovateľov bestsellerov, sa po dvanástich rokoch dočkal seriálovej verzie s elitnými hercami a v špičkovej produkcii HBO. Je lepšie prečítať knihu, alebo pozerať seriál? Dozviete sa na blogu: http://www.movieorbook.eu/2018/07/ost...
Znovu bestseller z ktorého mám rozpačitý pocit, viem že nie som mainstremový čitateľ ale toto ako väčšinový vkus je diagnóza, ktorú sa mi nechce robiť. V každom prípade dielko v tradícii "píš o úchylke, ľudia sa na to chytia" znášam lepšie v mužskom objektivistickom písaní (a kašlem na rodovú stereotypizáciu), ale presladená a nahypovaná emocionálna subjektivizácia ma čitateľsky neberie. Flynnová možno má námet, ale utopí ho v balaste a literárne ho nevie vygradovať. Detské násilie a sexualitu riešil už Sigi Freud (a to bolo dobrých pár rokov dozadu), teraz si o ňom konečne vďaka bulváru (objektívne dôkazy) a bestsellerom (emotívne vierohodné podanie) môže prečítať každý. Reality strip-show v ich-forme sa na papieri stáva relevantným žánrom, kto chce nech si ho užíva spolu so svojou vlastnou depkou.
Táto kniha vo mne vyvolala naozaj zmiešané pocity, také pri ktorých si nie som istá na čom som. Myslím, že to bola najhoršia kniha akú som kedy čítala, nejde o príbeh, pretože sa čítala ľahko a priam pútavo, ani o hrdinku, pretože nebola najhoršia. Ide skôr o ten príbeh. Zistila som, že nie som veľkým fanúšikom kriminálok. Táto kniha ma znechutila, pretože to všetko zakomponovanie a ostatné veci, psychické choroby atď., no ja proste neviem. Je ale vidieť, že autorka je nadaná, ja len neviem, kde vzala ideu na tak príšerné vraždy a ešte príšernejšieho vraha.
Od tohto som očakávala rozhodne viac. Možno to bolo tým českým prekladom, na ktorý sa mi veľmi ťažko zvykalo (od začiatku som mala pocit, že bol dosť zlý). A nie som ten typ, čo by si nechal skaziť dojem z knihy tým, že hneď uhádnem vraha, ale tentokrát sa to nedalo. Toľko tam bolo okatých náznakov, že iný páchateľ ani neprichádzal v úvahu. Aj čo sa týka akejsi vzťahovej línie, aj tá bola predvídateľná. Hlavná postava a vlastne aj všetky ostatné mi neboli veľmi sympatické. Dve hviezdičky v tomto prípade dávam za prostredie a originálny námet, nie však veľmi dobre prevedený.
Bolo to dobré,mrazilo ma,nechcela by som sa tam ocitnúť,ale ten koniec mi prišiel malo rozvinutý,hrozne rychlo uzavretý a pritom ten potencial tam bol. Akoby sa autorka chcela tej knihy čím skôr zbaviť. Dávam 3,5 *
Perfektné! Po Gone Girl som mal trocha obavy, že jej prvotina sa mi nebude až tak páčiť, ale bolo to výborne a miestami mi to pripomínalo Joy Fieldingovú.