Thoughts after two chapters:
In the first chapter, Kallis writes about the background and historical development of degrowth. The bottom line is that degrowth is not just about an economic approach, it is about multidisciplinarity (similarities with Ian Angus, for example). At the same time, "southern" perspectives critiquing colonialism (Latouche, Illich and Shiva) combined with the anthropological work of Mauss and Sahlins also fall under degrowth.
Another important element is conviviality, inspired by Illich (similarities with some anarcho-communists and ecological economists). Complex technological systems cannot be democratic or egalitarian. Degrowth is supposed to move towards decentralization and the use of simple ("convivial") technologies. Degrowth thus has utopian elements.
In the second chapter, Kallis gradually builds a foundation for his position - a combination of economics and politics:
From an economics perspective, a multidisciplinary approach can be seen. Kallis builds on the concept of Georgescu-Roegen, who applied the two laws of thermodynamics - which are used in physics - to economics. This leads to ideas of a future solar economy (unsustainability of non-renewable resources) that will have to adapt to the flow of the speed of sunlight - so production will have to decrease. It is also important to include all materials and energy in the social metabolism.
Politically, Kallis acknowledges Marx's conflict theory. He extends the term exploitation, following the lead of some Marxists, to any class society and beyond class appropriation (race, gender, ethnicity, but also ecosystems). Of course, ideology helps justify exploitation. It also looks critically at the role of the state in capitalism (something ignored by, for example, doughnut economics). Accumulation is inevitable in capitalism. It leads to surpluses (Bataille's "cursed part") that must be spent - through crisis, war or huge spending programs.
...to be continued
---------
V prvej kapitole Kallis píše o zázemí a historickom vývoji degrowthu. Podstatné je, že degrowth nie je len o ekonomickom prístupe, ide o multidisciplinaritu (podobnosť napr. s Ianom Angusom). Zároveň pod degrowth patria aj "južné" perspektívy, kritizujúce kolonializmus (Latouche, Illich a Shiva) v kombinácii s antropologickými prácami Maussa a Sahlinsa.
Ďalším dôležitým prvkom je konvivialita, inšpirovaná Illichom (podobnosť s niektorými anarcho-komunistami a ekologickou ekonómiou). Komplexné technologické systémy nemôžu byť demokratické ani rovnostárske. Degrowth má smerovať k decentralizácii a používaniu jednoduchých ("convivial") technológií. Degrowth tak má utopické prvky.
V druhej kapitole si Kallis postupne buduje základy pre svoju pozíciu - kombináciu ekonómie a politiky:
Z ekonomického hľadiska je vidieť multidisciplinárny prístup. Kallis vychádza z konceptu Georgescu-Roegena, ktorý na ekonómiu aplikoval dva termodynamické zákony - ktoré sa zvyknú využívať vo fyzike. To vedie k predstavám o budúcej solárnej ekonomike (neudržateľnosti neobnoviteľných zdrojov), ktorá sa bude musieť prispôsobiť toku rýchlosti slnečného svetla - takže výroba bude musieť klesať. Dôležité je tiež započítanie všetkých materiálov a energie do sociálneho metabolizmu.
Z politického hľadiska Kallis uznáva Marxovu konfliktnú teóriu. Termín vykorisťovanie, po vzore niektorých marxistov, rozširuje na akékoľvek triedne spoločnosti a nad rámec triedneho privlastňovania (rasa, pohlavie, etnická príslušnosť, ale aj ekosystémy). Samozrejme, ideológia pomáha vykorisťovanie ospravedlňovať. Kriticky sa pozerá aj na rolu štátu v kapitalizme (niečo, čo ignoruje napríklad ekonómia koblihy). Akumulácia je v kapitalizme nevyhnutná. Vedie k prebytkom (Batailleova "prekliata časť"), ktoré treba minúť - prostredníctvom krízy, vojny alebo obrovských výdavkových programov.
...