Nie je to len taký obyčajný mafiánsky román a je to jasné každému, kto sa do nej pustí. To, že to nie je len taká obyčajná fikcia, o to viac. Ale o čo teda ide a čo sa snaží dosiahnuť? Toto nie je provokatívna rétorická otázka, ja naozaj neviem, nerozumiem a chcela som vedieť (čakala som, že keď knihu dočítam, odpoveď sa mi nejak zjaví, ale neprišlo to). Začiatok knihy je brutálny, stred chaotický - prezývky sa miešajú, vzťahy takisto. Napriek výčitke, že kniha nemá jasný príbeh a celé to pôsobí ako nesúrodý guláš (zlyhanie autora alebo trefné poukázanie na chaotické poprepájanie mafie a štátu?), sa však nakoniec podarilo vytvoriť celkom schopný záver, ktorý dával tomu celému nejaký zmysel (a teraz nemyslím záver v zmysle deju, ale skôr jeho formuláciu, keďže ten dej až tak vytvorený autorom nebol).
Ale späť k tomu, čo ma na Svini najviac trápilo a prečo som si ju prečítala - prečo ju teda Soltész napísal? Videl šancu spísať absolútne fascinujúci príbeh, ktorý mu na striebornom podnose ponúkala realita našej krajiny? Veď úprimne, kto z nás si za posledné roky pri čítaní správ nepovedal “toto nemôže byť realita, toto musí byť zápletka nejakého mafiánskeho filmu”. Táto odpoveď je príliš cheap, príliš hlúpa na to, aby som sa s ňou uspokojila. Alebo chce autor objasniť, vysvetliť to, akej špiny sa môžu ľudia, ktorí majú moc, dopustiť, a aký chorý môže byť štát? Úctyhodné, ale old news pre kohokoľvek, kto čítal čo i len titulky novinových článkov za niekoľko posledných rokov. Má snáď kniha ambíciu, že práve ona bude informovať a presviedčať tých, ktorí pred tými udalosťami v realite zatvárali oči? Napriek tomu, že to rozhodne nemá byť úloha románu, ktorý je ešte stále fikciou.
Alebo ide o to, podporiť negatívnu emóciu v tých, ktorí postavám v knihe neverili ani v realite. Upevniť presvedčenie o tom, že hej, systém je zlý a títo ľudia sú ten systém. A potom už len sledovať ďalší vývoj, tento je za mrežami, tamtí už nie sú vo vláde - takže dobro zvíťazilo nad zlom, odteraz nám bude už len dobre a férovo. Pani poslankýňa daruje pánovi poslancovi lístok do kina na Sviňu (nič proti), lebo “aj on tam vystupuje” a naratív máme jasný. Len ten naratív podľa mňa nemá byť vytváraný romantizáciou reality ale realitou samotnou. A tá je dosť zlá sama o sebe, takže: ak si niekto potrebuje prečítať Sviňu na to, aby pochopil, že “spravodlivosť” bola roky v našej krajine veľmi pokrivenou verziou tej reálnej, tak asi je niekde chyba. Ak niekto nerozumie, ktorá narážka je na koho, a čo jednolivé udalosti opisujú, tak je lepšie mať za zdroj informácií noviny než román. A ak to vie, tak túto knihu podľa mňa čítať netreba.