Zuska Stožická predstavuje svoju druhú zbierku poviedok. Po debute Črepiny z oblohy prináša osem vedecko-fantastických príbehov, spájajúcich biologické vzdelanie, osobité nápady a poetický jazyk, ktoré autorke priniesli ocenenia v najvýznamnejších žánrových súťažiach (Cena Fantázie, Cena Karla Čapka, Daidalos). Očami detí, mimozemšťanov alebo stroskotancov preniká do svetov občas podobných a častejšie nepodobných tomu nášmu. Prostriedky vedeckej fantastiky využíva na prieskum miest mimo náš dosah a možnosti, miest, kde je niečo inak. No či už sa príbeh odohráva na sídlisku, aké poznáme z predrevolučných čias, v postapokalyptickej tajge, na palube výletnej plachetnice alebo v útrobách obrovského stromu, hlavný dôraz kladie autorka na dôsledné vykreslenie a hlboké pochopenie vnútorného sveta hrdinov.
Fantastické poviedky rôznej dĺžky aj charakteru, s pre mňa ohromujúcou schopnosťou autorky vymyslieť vždy nové a nové svety, obyvateľov, možnosti rozvoja deja. Niektoré mi sadli viac, iné menej, no tá posledná bola svojou originalitou vynikajúcim zavŕšením zbierky.
Zuska Stožická je v kontexte slovenskej fantastiky výnimočná. Bohato obdarená tým, čomu sa hovorí fantázia, dokáže vygenerovať ohromné množstvo originálnych nápadov a zároveň ich spracovať tak, že jej texty sú „o niečom“. Zďaleka nestoja len na povinnom scifistickom pocite úžasu. Nápady používa predovšetkým ako rekvizity pre podmanivo spracované ľudské príbehy, ktoré dokážu u vnímavého čitateľa dlho rezonovať. Knihy ako táto sú dôvod, prečo čítam scifi a fantasy...
Kniha Mamut farby malinového lekváru patrí medzi tie, v ktorých si svoje nájdu najmä čitatelia obľubujúci príbehy, nad ktorými sa dá uvažovať. A to je veľmi dobre. Pretože ak jedným z cieľom fantastiky je aj uvažovanie o našom svete, v zbierke Zusky Stožickej sa dajú nájsť mnohé pozoruhodné podnety...
nezvyčajné sci-fi poviedky. Ak sa vám páčia poviedky zasadené do rozličných svetov, vždy s novými postavami a hlavne s rozoberaním vnútorných svetov hrdinov, táto kniha je pre vás.
v tejto zbierke podľa mňa vynikali najmä tieto tri poviedky: Mamut farby malinového lekváru, Letec do večnosti a Za rituálmi barbarských Fyoranov.
Prvá poviedka mala nečakanú a uchvacujúcu pointu, druhá vynikala svojou originalitou a trpkosťou príbehu oboch hlavných hrdinov. No a tá posledná sa mi zapáčila kvôli spojeniu autorkiných znalostí biológie a sci-fi.
Nižšie hodnotenie dávam za občasné gramatické a logické chyby, či chyby v tlači.
Celkovo je to pekná, kompatibilná zbierka, i keď nie každá poviedka sa svojou akosťou vyrovnáva ďalšej.