Idea: contributo alla storia dell'estetica

by Erwin Panofsky

Muovendo da un'indagine sistematica sui canoni e i principi d'autorità classico-rinascimentali - la prospettiva, le proporzioni, l'idea - Panofsky ripercorre la vicenda delle diverse risposte date all'eterna questione del rapporto tra soggetto e oggetto dell'opera d'arte. Sulla scorta di un grande apparato documentario, egli mostra come l'iconoclastia platonica lasci il posto alla valorizzazione medievale dell'immagine quale specchio della Bellezza divina, e come il Rinascimento colmi la frattura tra realtà e invenzione con regole di composizione e prospettiva. Tra Manierismo e Classicismo, poi, torna a imporsi l'individualità dell'artista, che infonde nella propria creazione quell'Idea destinata a dare ordine e senso.

Genres: Art, Philosophy, Art History, Nonfiction, German Literature

177 pages, Paperback

First published January 1, 1924

About the author

Erwin Panofsky was a German art historian, whose academic career was pursued almost entirely in the U.S. after the rise of the Nazi regime. In 1935, while teaching concurrently at New York University and Princeton University (something he continued to do his entire career), he was invited to join the faculty of the newly formed Institute for Advanced Study at Princeton. From 1947 to 1948 Panofsky was the Charles Eliot Norton professor at Harvard University.

Panofsky's work remains highly influential in the modern academic study of iconography. Many of his works remain in print, including Studies in Iconology: Humanist Themes in the Art of the Renaissance (1939), and his eponymous 1943 study of Albrecht Dürer. His work has greatly influenced the theory of taste developed by French sociologist Pierre Bourdieu, in books such as The Rules of Art or Distinction. In particular, Bourdieu first adapted his notion of habitus from Panofsky's Gothic Architecture and Scholasticism.

Reviews

[Samuel · Rating 3 out of 5]

Prvý kniha, ktorú som prečítal od Erwina Panofskeho. Nebolo to zlé, ba práve naopak, obsahovo veľmi obohacujúce. Ale nečítalo sa to dobre, lebo často chýbal ešte aj v poznámkach preklad pojmov, ktoré Panofsky písal v pôvodnom (Latinskom, Gréckom, Talianskom) jazyku. Ak ste nevzdelaní ako ja, môže Vám tento fakt znepríjemňovať čítanie. Poznámkový aparát je naozaj bohatý a pre úplný zážitok z knihy je dôležité čítať aj ten. Samotná kniha pojednáva o pojme idea naprieč dejinami od antiky až po klasicizmus, pričom odpoveď na základu "Ako sa vyvíjal, menil tento pojem naprieč dejianmi umenia?" by mohla znieť nejak takto.

Platón pojem idea formuloval ako pojem, ktorý stál proti umeleckému zobrazovaniu. Idey tu existujú a my ich chceme poznať, no umenie nám v tom skôr bráni ako pomáha, pretože vytvára ďalší medzikrok medzi nás a idey. No už Cicero a Seneca, či Plotínos a novoplatonici chápali pojem idea inak ako Platón. Cicero stotožnil pojem idea s umeleckou predstavou Novoplatonici zas v podstate hovorili, že "umelecké diela, chápané ako napodobeniny zmyslového sveta, postrádajú vyšší duchovný/symbolický význam (svoju konečnú platnosť a autarkiu)."

Stredovek zas videl ako zdroj všetkých ideí Boha, a teda všetky snahy o zobrazenie sú len napodobeninami, odleskom ideí. A keďže stredovek až tak netrápili otázky umenia, ako otázky krásy, ukážme na tomto príklade, čo sa tým myslí. A je to v podstate veľmi jednoduché. Všetko, čo sa javí krásne tu na zemi v sebe nesie kúsok Božej krásy a pomáha nám nazerať na Božiu krásu. Ak umelec tvorí krásu, nesie v sebe "kvázideu", pretože idea je teologickým pojmom a kvázidea je odrazom.

Renesancia sa s pojomom idea a umenie a krása pohrala oveľa viac. Cieľom umenia malo byť podľa renesancie čo najvernejšie napodobenie skutočnosti. Príroda bola vzorom a umelec musel pozorovať prírodu, ktorá v jeho vnútri vytvárala/zdokonaľovala ideu. Teda zatiaľ čo doteraz bola idea niečo vnútorné, apriórne, čo sa dostáva von, no nikdy nie v úplnosti, tak teraz je idea niečo, čo závisí od vonkajšku, niečo aposteriórne, čo dostáva podobu v umeleckom prevedení.

Manierizmus sa vrátil zas k apriornemu charakteru idey a klasicizmus zas k renesančnému vnímaniu. A takto nejak sa to krútilo a pretváralo. Panofsky k dotvoreniu obrazu prináša dva konkrétne pohľady - Michelangela a Durera na pojem idea, ktoré považuje Panfosky za špecifické, no ich špecifickosť neviem úplne vystihnúť. Musím sa preto ku knihe ešte vrátiť, možno popravim vyššie popísané pohľady, a zároveň doplním potrebné informácie. Každopádne, pre tých, čo sa zaujímajú o umenie, dejiny umenia a vôbec majú chuť premýšľať o tom, čo je to umenie, je to veľmi inšpiratívne čítanie.

[Federico · Rating 5 out of 5]

Evoluzione del concetto di Idea platonica attraverso l'arte classica, medievale, rinascimentale, manierista e classicista. Il lavoro di Panofsky non si inquadra come un mero trattatello di matrice storico-aristica, bensì esso si dimostra capace di descrivere e spiegare i vari mutamenti di tale concetto metafisico, non analizzando il fenomeno all'interno dello spazio virtuale del dibattito filosofico in quanto tale, ma attingendo invece alla materia prima della storia dell'arte; mostrando infine come arte, letteratura e filosofia si intreccino e si influenzino l'una con l'altra, all'interno dello stesso universo simbolico-culturale.

[Antonio Gallego · Rating 4 out of 5]

tomé apuntes

[Bere Tarará · Rating 5 out of 5]

Un libro casi filosófico, es una excelente introducción para quienes desean entender la estética. Ojo: La edición de cátedra es un poco incómoda por su formato pequeño.

[Rémi Cooper · Rating 4 out of 5]

Clair et concis, si ça vous intéresse sincèrement ou si vous voulez avoir l'air intelligent

[Emilia Pratesi]

this shit change my way of reading art

[LauRa Rdrgz Frnndz · Rating 4 out of 5]

Las partes que he entendido me han encantado. Las que no he entendido, no puedo decir. Volveré a leerlo cuando vaya aprendido más de teoría del arte.

De acuerdo con el "la Idea es el resultado de la experiencia"(Goethe)

[Ly]

Mozolne czytanie na metodologię... Help me

[Azarmidokht · Rating 4 out of 5]

این کتاب کوچیک جمع‌وجور در اصل سخنرانی بوده که پیاده شده و در نتیجه خواندنش به نسبت متن اصلی پانفسکی ساده‌ست و از آن پیچیدگی‌ها و مثال‌های فراوان اثر چندانی نیست. طبق معمول از مفهوم ایده نزد افلاطون شروع کرده و به دُرر ختم کرده. برای زیبایی‌شناس‌ها و مورخین تاریخ هنر مخصوصا کسانی که پانفسکی رو می‌شناسند بحث تازه نیست حتی شاید باید گفت خیلی معمولی و پیش پاافتاده‌ست و خیلی مطلب خاص جدیدی ندارد.

[Naiara · Rating 4 out of 5]

Leídos los capítulos "Introducción" y "La Antigüedad"