Sekerou a nožom. Poviedky 1981 - 1999

by Peter Pišťanek, Dušan Taragel

Genres: Fiction, Short Stories

264 pages, Hardcover

First published January 1, 1999

About the author

Pišťanek was a prose writer who managed to come out with a new type of prose at the beginning of the 1990's. He began publishing at the end of the 1980's in Slovenské pohľady, the best literary magazine in those years. His novelistic debut, Rivers of Babylon was an unusual success with the readers as well as the critics. The author described what was then a non-traditional topic for the Slovak literature - the Bratislava underground - using very expressive language and a variety of stylistic levels. The characters that fill his novel are small-time crooks and bigime entrepreneurs-privatizers as well as prostitutes. The only ambition of these people is to make their life more pleasant which, in their understanding, means to cheat, exploit, or destroy the others. In this world, one person manages to make his way to the top, a man from the village, the main character Racz, due to his unswerving pursuit of power and money. Somewhere in the background of these activities, the revolutionary changes of 1989 (the break-up of the Soviet Empire, the liberation of Eastern Europe) unfold. Inspiration for this novel comes from the para-literature and Pišťanek stressed the rectilinear narrative and fast-paced plot. While he presented the situation in an impersonal, laconic manner, he was precise in his analysis of the actual situation, even though the subject of his work may have been rather bizarre and grotesque. The Young Dônč is a collection of three long short stories: Debutante, The Young Dônč, and Music. In the story The Young Dônč we encounter the topic of the degeneration of the Dônč family caused not only by alcoholism of all its members, but also by its accompanying feature: the total ignorance and disinterest in anything that goes on outside the territory of their own home. The author parodied here some texts of previous periods, nevertheless, his irony was aimed at the present. Even his story Music, with its grotesque elements, is a precise sociological probe of the "normalized" life of the Seventies. Pišťanek followed-up his successful novel by publishing Rivers of Babylon 2, or Wooden Village, and Rivers of Babylon 3, or Fredy's End. This trilogy is so unusual, provocative and controversial that it will take Slovak criticism and literature in general some time to come to terms with it. One should also not overlook his fascinating The Tales of Vlado the Great and The New Tales of Vlado the Great. These are satirical tales that combine the charm of Hassidic fairy tales, Sufi instructional tales, and Slovak folktales with Buddhist koans in
a transcendent manner, so that even the intended target was said to have enjoined reading them.

Rivers of Babylon (1991), The Young Dônč (Mladý Dônč, 1993), Rivers of Babylon 2, or Wooden Village (Rivers of Babylon 2, alebo Drevená dedina, 1994), The Tales of Vlado the Great (Skazky o Vladovi, 1995), The New Tales of Vlado the Great (Nové skazky o Vladovi, 1998), Rivers of Babylon 3, or Fredy's End (Rivers of Babylon 3, alebo Fredyho koniec, 1999)

Reviews

[Citatelkatami]

3.5

[Ján Mihalík · Rating 5 out of 5]

Po rokoch som sa vrátil k slovenskej literatúre a bol som prekvapený. Nebyť to slovenské, tak si myslím, že aspoň niektoré poviedky by mohli byť svetové - taký špecifický magický realizmus (Priekopník). Pri čítaní poviedky Sekerou a nožom som si zase vravel, prečo sa niekto toho nechytil a nesfilmoval - myslím si, že to bola práve ona, na ktorej som sa hodnú chvíľu smial cestou vo vlaku. A potom tie ostatné poviedky o obyčajnom živote, ktorý je príliš rovnaký bez ohľadu na politickú situáciu.
Priznám sa, že k prečítaniu tejto knihy ma doviedlo to, že sa dostala na index kníh nevhodných na povinné čítanie a potom aj nešťastná smrť jedného z jej tvorcov. Myslím si, že by sa o nej malo rozprávať na hodinách literatúry už len preto, že poukazuje aj na zneužívanie moci, čo je choroba mocných. Sex a vulgárne slová dnes sú také časté v spoločnosti, že prečítanie zmysluplnej knihy by nemalo ohroziť mládež - na viac ak sa o nej budú môcť porozprávať s učiteľom.

[Nina Marcineková · Rating 3 out of 5]

srandovné, vidno ale, že ešte nevypiplané. najlepšia je o vplyve pitia kávy na riešenie bytovej otázky. super je aj mato grosso - z nej som mala rozprávky pre neposlušné deti vibe a vlastne sa mi to aj v doslove potvrdilo. na priekopníkovi som sa zasekla asi na týždeň, vytáčalo ma, že je text taký rozkúskovaný.

[maťa · Rating 3 out of 5]

Drsné, realistické, klasicky slovenské a miestami bizarné. A samozrejme, všetko s veľkou dávkou irónie.

Najviac sa mi páčili poviedky Ako sa Ďuro obesil, Mato Grosso a O vplyve pitia kávy na riešenie bytovej otázky (tu som cítila dosť Ťapákovci vibes).

[Danairin · Rating 1 out of 5]

I didn’t need to read all of those stories to find out that this book is absolutely horrible. I am too disgusted and confused to write a review (ever).

[Virtue · Rating 1 out of 5]

Toto je jedna z prvych knih, ktore priniesli degeneraciu do kulturne vyspelej spolocnosti, v ktorej do roku 1989 prevladal trend rastucej umeleckej hodnoty vydavanych knih. Je to zbierka poviedok zosmiesnujucich cloveka: cloveka prace, cloveka zo slovenskeho vidieka, cloveka, ktory si zije jednoduchy zivot a pritom sniva, cloveka, ktory ma v manzelstve male problemy, lebo velka laska je uz prec, ale do rozvodu je nastastie daleko a rodina si plni svoje funkcie...Je to zbierka poviedok, ktore okydavaju a znevazuju bezne zivoty ludi. Zivoty, ktore su pre spolocnost dolezitejsie ako bohemske vystrelky autora, ktory nakoniec po zhovadeni vsetkeho v zivote uz ani nemal dovod zit a skoncil to so sebou sam. Pliziva korupcia hodnot v slovenskej spolocnosti po roku 1989 bola zakerna ako zhubny nador a ked naplno prepukol, uz sa s tym nedalo nic robit. Na Slovensku su uz generacie ludi, ktori vyrastli pod vzormi z reklam, upadkovych filmov a s vychovou ucitelov, ktori z nich nevybrusili diamanty, ale nechali ich zhnit a stat sa hlusinou. Vydavanie knih ako je tato, reality shows zosmiesnujuce ludi na ulici a provokujuce ucastnikov k primitivnemu a barbarskemu spravaniu sa maju spolocneho menovatela. Pistanek sa vysmieval zo vztahov manzelov, ktorych po par rokoch pohltil stereotyp, ale neviem ci by sa mu lepsie zilo v tychto casoch, ked vztahy medzi muzmi a zenami su programovo rozostvavane genderistami na statnych uradoch a v mimovladkach platenych zo spinavych zdrojov. Co mal z vysmechu mladeho kvalifikovaneho robotnika, ktory v praci buchal po sude, lebo to mal v popise prace, a pritom si predstavoval ze je hrdina, ktory bojuje za dobru vec? Pracu odviedol a o rodinu sa postaral. Teraz v rezime po roku 1989 by mu podnik davno zavreli a namiesto do prace by chodil do herni prehravat podporu. Jeho dieta by vyrastalo pod hlukom buchamia exekutorov na dvere a nakoniec by fetovalo v bratislavskom Pentagone alebo by sa predavalo kamionistom na parkovisku. Na Slovensko prisla s rokom 1989 obrovska tragedia a zahmlievanie tejto reality sa robi aj pomocou podlych knih. Su to nie len klamstva a propaganda falosnych historikov ako je Zavacka a Kovac, ale aj prznenie hodnot cloveka, za ktorymi su taki pistankovia, banovia, vacvalove, soltesovia a ine generatory degeneracie a moralneho upadku. Zaradenie tejto knihy do povinneho citania pre studentov je uz len metastaza spolocensko-kulturnej rakoviny, ktora postihla spolocnost po roku 1989. Ti, ktorym sa topaci ani nevedia o co vsetko ich taketo zvratene knihy pripravuju. Mozno by im to teraz priznal aj Pistanek, ale ten uz nikomu nic nepovie.

[Tomas · Rating 5 out of 5]

„Ján sedel za bubnami a hral do tanca. Vyrátal si, že keď mu na svadbe bude hrať vlastná kapela, vyjde ho to o tisíc korún lacnejšie. Zabudol však, že bude musieť hrať s ňou. Aj zháňal za seba náhradu, ale nikoho nezohnal. Cez prestávky sa bavil so svadobčanmi, prijímal gratulácie, pripíjal si. Anna sedela za vrchstolom a zazerala. Rozdávala kyslé úsmevy. Dúfala, že napokon sa niekto nájde, kto si sadne za bubny a Ján bude spolu s ňou sedieť za vrchstolom. Bol by vystretý v novom obleku a dôstojne by sa zhostil svojej úlohy ženícha.

Ján však nič. Alebo hral, alebo sa zabával so svadobčanmi. Občas Anne zakýval, že je akože všetko v poriadku. Všetci sa bavili, boli spokojní. Ján pil víno aj tvrdé. Občas si odskočil, skontrolovať, čo sa deje v kuchyni. Postupne sa opil, až napokon zabudol, že hrá na vlastnej svadbe. Bol šťastný. Taká svadba, to je už niečo!

O polnoci kapela zahrala tuš a Ján pristúpil k mikrofónu. Reku, Sólo pre mladomanželov! Vykríkol. Sadol si za bicie a spustil rezkú.“

[Lind.A · Rating 5 out of 5]

Jedna z mála kníh, na ktoré sa pamätám a ku ktorým sa kedykoľvek vrátim, formujúca moje čitateľstvo a literárny vkus, veľmi trefná, veľmi precízna, veľmi vtipná. Kedysi dávno dávno sme si vety z nej medzi priateľmi citovali...

[Slavo · Rating 3 out of 5]

Kvalita preráža na povrch, ale pri niektorých vidno, že sú to polotovary.

[Matej Masaryk · Rating 3 out of 5]

veľmi neviem, ako k tejto knihe "kriticky" pristúpiť. poctivý pisťanek a poctivá pištankovčina (pisťankovská tarageľovčina) z obdobia (pred obdobím), keď to ešte neznamenalo trpko-ironický úsmev. na druhej strane ide o prvotiny, varianty neskorších próz alebo "útržky a nápady z čistej nezaťaženej kreativity" (Taragel v autorských poznámkach), takže tie štyri hviezdičky mi moje čitateľské ego dať nedovolí. Všetko sa to číta výborne, ale v mojom prípade zároveň s vedomím, že neskôr sa to Pišťankovi podarilo v podstate rovnakým spôsobom a ešte lepšie, respektíve jeden zaujímavý Taragelov text (záverečná próza) nie je dokončený.

[Veronika Sebechlebská · Rating 3 out of 5]

Slovenská antibukolika...

...alebo ľúbivý mix hororov Hory majú oči a Hostel, šmrncnutý autentickým jazykom a iróniou, situovaný do obdobia reálneho socializmu, socialistického realizmu a všeobecného idiotizmu, takže aktuálny na furt.

[Katarína Harčová · Rating 5 out of 5]

Najlepšie vyjadrenie slovenskej povahy a vraj aj rokov 80tich.

[Susana789 · Rating 4 out of 5]

Tak na počiny tejto autorskej dvojice som vždy mala slabosť :-).

[Zuzana]

nedocitane, strasne mi ten styl prisiel predvidatelny a prvoplanovy po par poviedkach