What do you think?
Rate this book
Naše mesto #3
Beštia
Dominik Dán sa opäť pohybuje na hranici medzi fikciou a skutočnosťou. Tretí román Beštia sa dohráva tesne po veľkých zmenách, presnejšie po nekrvavej revolúcii a amnestii v roku 1990, po ktorej sa na slobodu dostáva mnoho nenapraviteľných zločincov. Niektorí využijú pád železnej opony a opustia republiku. Za jedným z nich sa polovicou Európy tiahne krvavá stopa, ktorá sa však vracia domov. Skúsený recidivista po sebe necháva zversky zmasakrované a zneuctené telá žien, ale žiadne odtlačky prstov. Kriminalistom však prichádza na pomoc nová metóda – analýza DNA. Atraktivitu knihy zvyšujú aj zmeny perspektívy, striedavo sledujeme konanie vraha, Hlas, čo ho núti vraždiť, a snahu detektívov chytiť beštiu v ľudskej koži. Beštia časovo predchádza prvým dvom Dánovým románom Popol všetkých zarovná a Nehanebné neviniatko. Richard Krauz je v ňom začínajúcim detektívom, stretneme sa s bývalým eštebákom a budúcim siskárom Ivanom Canisom a v závere románu prichádza na Oddelenie vrážd aj Jozef „Chosé“ Fischer…
302 pages, Hardcover
First published July 20, 2006
13 people are currently reading
160 people want to read
About the author
Dominik Dán
41 books263 followersDominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 37 reviews
June 21, 2018
3,8*
Moja druhá dánovka a rozhodne nie posledná. Hoci mi zo začiatku trvalo, kým som sa do toho dostala (niečo na jeho písaní mi proste nesedí), no potom to už šlo. Človek by si povedal, že čítať román o tak medializovanom prípade bude okukané a nudné a nič nové neprinesie, no podľa mňa sa s tým autor pekne vyhral a rozhodne to stálo za to.
Moja druhá dánovka a rozhodne nie posledná. Hoci mi zo začiatku trvalo, kým som sa do toho dostala (niečo na jeho písaní mi proste nesedí), no potom to už šlo. Človek by si povedal, že čítať román o tak medializovanom prípade bude okukané a nudné a nič nové neprinesie, no podľa mňa sa s tým autor pekne vyhral a rozhodne to stálo za to.
May 25, 2016
TOTO sa parádne čítalo! Nesmierne dobré!
August 8, 2024
This is a good crime novel with some historical perspective on DNA analysis and the process of how things were done without computers. Fascinating, although of the 5 Dominik Dan novels I’ve read so far, this one was the least interesting.
First and foremost, was the lack of any detective or mystery. The killer is known (to the reader) from the very beginning. So the only thing left unexplained is the sock story. Another negative for me was that it was disconnected from the first 2 novels. This book precedes book #1 in the timeline, being #3 in the series. It was disturbing. Last and perhaps least was the description of broken brain triggers. Somehow it did not resonate with me.
First and foremost, was the lack of any detective or mystery. The killer is known (to the reader) from the very beginning. So the only thing left unexplained is the sock story. Another negative for me was that it was disconnected from the first 2 novels. This book precedes book #1 in the timeline, being #3 in the series. It was disturbing. Last and perhaps least was the description of broken brain triggers. Somehow it did not resonate with me.
August 19, 2025
Je to hrozné čítanie, vzhľadom na to, že predlohou bol skutočný kriminálny prípad, beštiálny vrah, Ondrej Rigo, ktorý si vyberal byty na prízemí, ženy umlátil k smrti a potom ich zneužil, okradol. Vraždil dva roky, nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku a Holandsku, tesne po Nežnej revolúcii. Dánovka ma v tomto konkretnom prípade brutálne upútala, ale teraz chcem niečo príjemnejšie.
January 8, 2021
wow ! štýl písania Dominika Dána je neskutočný, nedá sa od toho odtrhnúť ! ... len jedna vec chýba tejto knihe - upozornenie, že to nie je najvhodnejšie čítanie na noc a tiež veľmi neodporúčam čítať ľuďom, ktorí bývajú v bytoch na prízemí :D
May 15, 2024
Pokúsim sa napísať svoje dojmy po Slovensky ako čo obvikle robím-na jaziku na ktorom som čítala napíšem ako sa mi to zdalo.
Bolo toto moje prvé čítanie od Dominika Dána. Thrllery su pre mňa oddychová literatúra; mnoho knih zabudnem, nektore si zapametám a mislim si že Beštia bude patrit do druhej skupine, čiastočne preto že je to skutočný príbeh o ktorom som doteraz nevedela, tiež bola vtipna čo nie je bežne.
V blizkej budúcnosti budem pokračovať z Danom.
Bolo toto moje prvé čítanie od Dominika Dána. Thrllery su pre mňa oddychová literatúra; mnoho knih zabudnem, nektore si zapametám a mislim si že Beštia bude patrit do druhej skupine, čiastočne preto že je to skutočný príbeh o ktorom som doteraz nevedela, tiež bola vtipna čo nie je bežne.
V blizkej budúcnosti budem pokračovať z Danom.
May 22, 2024
Príbeh mal možno trošku pomalší rozbeh, ale keď sme sa ocitli v Našom meste, už to išlo v zabehnutých mantineloch. Aj keď, tým z predošlých kníh sa len formuje a aj Krauz je zatiaľ iba zelené ucho. Sériové vraždy ako z Myšlienok vraha, avšak profilovanie je 90. rokoch skôr na smiech. Práve tá dobovosť a vyšetrovanie v prostredí, kde je test DNA skôr výstrelok ako bežná prax ma nesmierne bavilo. Plus oceňujem aj kontakt s realitou, keďže vyšetrovanie netrvá dni, ale sú to mesiace mravčej práce obrovského množstva ľudí. Séria Naše mesto si ma definitívne získala a ďalšia kniha bude nasledovať už čoskoro.
August 31, 2017
Bolo to zaujimave čítanie. Vrah bol veľmi zaujímavý,aj keď nechutný a zlý. Vždy ma ten hlas vedel zmiasť. Proste to bola beštia. Knihu určite odporúčam. Jedna z lepších Dánoviek.
8/10.
8/10.
October 7, 2024
Jedna z jeho najlepších kníh a človeku sa až nechce veriť, že niečo také sa reálne stalo. Kniha opisuje pátranie po najväčšom vrahovi, aký na Slovensku vyčíňal.
February 23, 2015
Naposledy jsem detektivku v jednu ráno dočítal...vloni na podzim - byl to Uzel od stejného autora, jako je tato kniha. Bestie Dominika Dána má podobné rysy, jako slavné "colombovské" detektivky: víte, kdo je vrah od první chvíle. A ten, kdo zná největší slovenské kriminální případy tak také ví, kolik lidí bude muset zemřít, než Richard Krauz a jeho vyšetřovací parta vraha dopadnou. Přesto vás to táhne dál. Slabinou knihy je, pokud dobře znáte příběh, který Dominik Dán převyprávěl, tak vás kniha nemá ničím překvapit a stává se tak trošku rutinou. Dánův styl je velmi spartánský, pokud jste namlsaní severskou krimi (ale i britskou), ta střídmost ve vyprávění vás překvapí. Nemohu ale říct, že bych to považoval za nevýhodu, díky které bych chtěl snížit hodnocení. U knih tohoto typu hodnotím především to, jestli mě to bavilo číst a nehodnotím už to, jestli to bylo napsané tak, jak jsem u žánru zvyklý. A Bestie mě bavila hodně. Fakt hodně.
Hodnocení: 80%
Hodnocení: 80%
October 7, 2022
Někteří slováci jsou fakt hrozně sprostí :)))))
August 15, 2022
Beštia je moja druhá kniha od Dominika Dána a musím povedať, že Dominik Dán určite nebude patriť k mojim obľúbeným spisovateľom kriminálok ani k obľúbeným spisovateľom všeobecne. Väčšinou som pri hodnotení kníh veľmi milosrdná, ale po zvážení všetkých pre a proti som zistila, že veci, ktoré sa mi nepáčili výrazne prevyšovali nad tými, ktoré sa mi páčili.
V podstate sa mi páčilo len to, že kniha je o živote a vraždách jedného z najväčších sériových vrahov Slovenska, hoci si nie som istá nakoľko to sedelo so skutočnými udalosťami, ale tie základné veci ako modus operandi, počet a mená obetí, obdobie, to ako ho chytili atď. sa zhodovalo, takže mám vieru v to, že sa toho zhodovalo ešte viac. Nevadilo mi teda ani to, že to pre mňa nebola kriminálka v pravom slova zmysle, pretože vraha som už poznala od samého začiatku. Ale tu s pozitívami v podstate končím.
Dán mi nesedí predovšetkým svojim sexizmom a škatuľkovaním čo sa žien týka. Ženy sú preňho očividne len objekty, buď pekné alebo škaredé, ale stále len objekty, ktoré neopisuje na základe ich charakterových vlastností, ale zásadne len na základe očí, poprsia, zadku či postavy celkovo. Často ich nenazýva menami, lebo meno zrejme nie je dôležité, sú to len "tie mandľové oči" a "tie pekné troječky". Nehovoriac o tom, že trúsi veľmi nevhodné vtipy typu: "Choď na dovolenku, veľa pi, plávaj a trt*aj...aaaaa počkať, ty ideš s manželkou, tak to aspoň plávaj," čím robí úplne zo všetkých policajtov nie len totálnych podvádzačov manželiek, ale aj zo samotných manželiek ženy, s ktorými proste nie je sranda, s ktorými si neužijú dovolenku alebo s ktorými si jednoducho neužijú (viete čo tým myslím)...
Ďalší policajt si zase dovolil ženu len tak znenazdajky obchytkávať vo výťahu. Capla ho po ruke, ale zároveň sa usmiala, lebo podľa autora vraj "všetky ženy poteší, keď o ne niekto prejaví záujem". Nie, sexuálne obťažovanie skutočne žiadnu ženu nepoteší, aj keď je ten chlap fešák.
A už vôbec nie je príjemné žartovať o mŕtvole - s hlavou rozmliaždenou na kašu a posmrtne sexuálne zneužitou, že "tá už asi urobená bola". To mi naozaj nepríde ako vhodný čas na sexuálne žartíky.
Autorov humor celkovo mi skutočne nesadol. Nebudem tvrdiť, že som sa vôbec nezasmiala, občas sa stalo, že ma niečo dobre pobavilo, ale bolo to veľmi zriedkavé. Autor sa snaží byť vtipný v každučkom dialógu, ale čím viac sa snaží, tým trápnejšie a hlúpejšie to vyznie.
Dialógy všeobecne mi prišli trápne, neprirodzené a len som nad nimi pretáčala očami, nehovoriac o tzv. sedláckom vyjadrovaní, ktoré mi pri niektorých postavách nevadilo, ba priam sa k nim hodilo, ale pri ostatných, najmä pri policajtoch ma slová typu "keré" a "veď sa neondej" doslova štvali.
Musím podotknúť, že ma v jeho štýle písania vyrušovalo aj to, ako často znenazdajky prerušil vetu uprostred, aj keď po správnosti by ešte mala pokračovať. Áno, často by zrejme pokračovala nejakou nadávkou alebo iným vulgarizmom, ale v iných chvíľach mu nevadilo používať hrubé nadávky, takže nevidím dôvod a zmysel ich neskôr takto hlúpo cenzurovať, zvlášť keď v niektorých prípadoch by si človek len ťažko bol domyslel, ako mala daná veta pokračovať, pretože nie vždy to bolo úplne zrejmé.
Ďalej ma rušilo aj opakovanie. Opakovanie je vraj síce matkou múdrosti, ale v tomto prípade naozaj nebolo potrebné desať ráz opakovať všetko, čo o vrahovi vedeli - že mal takú a takú krvnú skupinu, že mal takú veľkosť nôh, že mal vlasy takej a takej farby atď. A už vôbec nebolo potrebné z pohľadu samotného vraha opakovať ako prebieha jeho vražda, zakaždým to totiž bolo úplne to isté.
Autor ale neprestal až kým sa nedostal tesne k samotnému aktu nekrofílie, čiže k aktu, kde mi boli opisy vyslovene nechutné a nepríjemné. Nie som citlivka, počula a čítala som toho už dosť, ale toto bola aj na mňa silná káva.
Objavili sa ale aj ďalšie zbytočné opisy, bez ktorých by sa kniha v pohode zaobišla, napríklad - opisy komplikovaného vypočúvania chlapca, ktorý očividne nepobral veľa inteligencie / opisy toho, ako má jeden vyšetrovateľ hnačku a behá po záchodoch / hlúpe reči medzi policajtmi o manželkách, sexe, jedle atď. Všetky boli zo série "autor sa snaží byť vtipný a nevyšlo to."
A posledná perlička, autor nerozoznáva rozdiel medzi pojmom "sériový vrah" a "masový vrah" a neustále ho nazýva masovým vrahom, čiže nesprávnym označením. Túto chybu robí mnoho ľudí, ale autor kriminálok by ten rozdiel poznať mal a nedá sa ani vyhovárať na to, že v roku, v ktorom bola kniha vydaná sa tie pojmy ešte nerozlišovali, pretože výraz "sériový vrah" sa začal používať už po roku 1970.
Mohla by som pridať aj iné veci, ktoré mi udreli do očí, ale myslím, že táto recenzia je už tak dosť dlhá. Kto vie, možno je to tým, že toto je tuším len autorova tretia kniha v poradí a tak ešte nebol dostatočne vypísaný. Možno sú jeho novšie knihy lepšie, najmä menej sexistické, ale to posúdiť neviem, tak posudzujem túto a to dvoma hviezdičkami.
V podstate sa mi páčilo len to, že kniha je o živote a vraždách jedného z najväčších sériových vrahov Slovenska, hoci si nie som istá nakoľko to sedelo so skutočnými udalosťami, ale tie základné veci ako modus operandi, počet a mená obetí, obdobie, to ako ho chytili atď. sa zhodovalo, takže mám vieru v to, že sa toho zhodovalo ešte viac. Nevadilo mi teda ani to, že to pre mňa nebola kriminálka v pravom slova zmysle, pretože vraha som už poznala od samého začiatku. Ale tu s pozitívami v podstate končím.
Dán mi nesedí predovšetkým svojim sexizmom a škatuľkovaním čo sa žien týka. Ženy sú preňho očividne len objekty, buď pekné alebo škaredé, ale stále len objekty, ktoré neopisuje na základe ich charakterových vlastností, ale zásadne len na základe očí, poprsia, zadku či postavy celkovo. Často ich nenazýva menami, lebo meno zrejme nie je dôležité, sú to len "tie mandľové oči" a "tie pekné troječky". Nehovoriac o tom, že trúsi veľmi nevhodné vtipy typu: "Choď na dovolenku, veľa pi, plávaj a trt*aj...aaaaa počkať, ty ideš s manželkou, tak to aspoň plávaj," čím robí úplne zo všetkých policajtov nie len totálnych podvádzačov manželiek, ale aj zo samotných manželiek ženy, s ktorými proste nie je sranda, s ktorými si neužijú dovolenku alebo s ktorými si jednoducho neužijú (viete čo tým myslím)...
Ďalší policajt si zase dovolil ženu len tak znenazdajky obchytkávať vo výťahu. Capla ho po ruke, ale zároveň sa usmiala, lebo podľa autora vraj "všetky ženy poteší, keď o ne niekto prejaví záujem". Nie, sexuálne obťažovanie skutočne žiadnu ženu nepoteší, aj keď je ten chlap fešák.
A už vôbec nie je príjemné žartovať o mŕtvole - s hlavou rozmliaždenou na kašu a posmrtne sexuálne zneužitou, že "tá už asi urobená bola". To mi naozaj nepríde ako vhodný čas na sexuálne žartíky.
Autorov humor celkovo mi skutočne nesadol. Nebudem tvrdiť, že som sa vôbec nezasmiala, občas sa stalo, že ma niečo dobre pobavilo, ale bolo to veľmi zriedkavé. Autor sa snaží byť vtipný v každučkom dialógu, ale čím viac sa snaží, tým trápnejšie a hlúpejšie to vyznie.
Dialógy všeobecne mi prišli trápne, neprirodzené a len som nad nimi pretáčala očami, nehovoriac o tzv. sedláckom vyjadrovaní, ktoré mi pri niektorých postavách nevadilo, ba priam sa k nim hodilo, ale pri ostatných, najmä pri policajtoch ma slová typu "keré" a "veď sa neondej" doslova štvali.
Musím podotknúť, že ma v jeho štýle písania vyrušovalo aj to, ako často znenazdajky prerušil vetu uprostred, aj keď po správnosti by ešte mala pokračovať. Áno, často by zrejme pokračovala nejakou nadávkou alebo iným vulgarizmom, ale v iných chvíľach mu nevadilo používať hrubé nadávky, takže nevidím dôvod a zmysel ich neskôr takto hlúpo cenzurovať, zvlášť keď v niektorých prípadoch by si človek len ťažko bol domyslel, ako mala daná veta pokračovať, pretože nie vždy to bolo úplne zrejmé.
Ďalej ma rušilo aj opakovanie. Opakovanie je vraj síce matkou múdrosti, ale v tomto prípade naozaj nebolo potrebné desať ráz opakovať všetko, čo o vrahovi vedeli - že mal takú a takú krvnú skupinu, že mal takú veľkosť nôh, že mal vlasy takej a takej farby atď. A už vôbec nebolo potrebné z pohľadu samotného vraha opakovať ako prebieha jeho vražda, zakaždým to totiž bolo úplne to isté.
Autor ale neprestal až kým sa nedostal tesne k samotnému aktu nekrofílie, čiže k aktu, kde mi boli opisy vyslovene nechutné a nepríjemné. Nie som citlivka, počula a čítala som toho už dosť, ale toto bola aj na mňa silná káva.
Objavili sa ale aj ďalšie zbytočné opisy, bez ktorých by sa kniha v pohode zaobišla, napríklad - opisy komplikovaného vypočúvania chlapca, ktorý očividne nepobral veľa inteligencie / opisy toho, ako má jeden vyšetrovateľ hnačku a behá po záchodoch / hlúpe reči medzi policajtmi o manželkách, sexe, jedle atď. Všetky boli zo série "autor sa snaží byť vtipný a nevyšlo to."
A posledná perlička, autor nerozoznáva rozdiel medzi pojmom "sériový vrah" a "masový vrah" a neustále ho nazýva masovým vrahom, čiže nesprávnym označením. Túto chybu robí mnoho ľudí, ale autor kriminálok by ten rozdiel poznať mal a nedá sa ani vyhovárať na to, že v roku, v ktorom bola kniha vydaná sa tie pojmy ešte nerozlišovali, pretože výraz "sériový vrah" sa začal používať už po roku 1970.
Mohla by som pridať aj iné veci, ktoré mi udreli do očí, ale myslím, že táto recenzia je už tak dosť dlhá. Kto vie, možno je to tým, že toto je tuším len autorova tretia kniha v poradí a tak ešte nebol dostatočne vypísaný. Možno sú jeho novšie knihy lepšie, najmä menej sexistické, ale to posúdiť neviem, tak posudzujem túto a to dvoma hviezdičkami.
April 7, 2019
Rzutem na taśmę sięgnąłem po kolejny tom cyklu o Richardzie Krauzie. "Bestia" to trzeci tom cyklu jeśli chodzi o chronologię wydania. Książka została opublikowana w 2006 roku. Natomiast jeśli chodzi o chronologię wydarzeń "Bestia" jest szóstym z kolei tomem na 27 tomów które dotychczas się ukazały. Akcja "Bestia" toczy się w latach 1990-92.
Sięgając po to książke przeczytałem iż oparta jest na faktach. Seryjny morderca o którym jest w książce mowa istniał naprawdę i nazywał się Ondrej Rigo. Będąc mniej więcej w połowie książki zacząłem szperać w Internecie aby znaleźć więcej informacji na temat na temat serii morderstw popełnionych przez Ondreja Rigo. Na YouTube można też znaleźć reportaż telewizyjny opowiadający o śledztwie policji oraz o tym jak działał ów seryjny morderca. W historii Słowacji była to największa seria bardzo brutalnych morderstw popełnionych przez jednego sprawcę.
Po obejrzeniu reportażu oraz przesłuchaniu audiobooka "Bestia" w całości muszę stwierdzić iż niniejsza książka Dominika Dana to prawie reportaż, trochę fabularyzowany, ale jest to w zasadzie reportaż. Wszystkie szczegóły poszczególnych morderstw które opisane są w książce opowiadają rzeczywistym zdarzeniom. Czas i miejsce również.
Ondrej Rigo był recydywistą i zanim zaczął seryjnie mordować miał za sobą już kilka odsiadek za drobniejsze przestępstwa. Wyszedł z więzienia na mocy amnestii tuż po aksamitnej rewolucji. Wykorzystał otarcie granic na zachód i wyjechał na początku 1990 roku do Niemiec. Tam dokonał swojego pierwszego morderstwa. Jego drugie morderstwo miało miejsce już w innym zachodnioeuropejskim kraju gdzie mieszkała jego siostra. Kolejne morderstwa zaczął popełniać na Słowacji dokąd po krótkiej tułaczce po zachodniej Europie powrócił po kilku miesiącach.
Rigo, "Bestia" został aresztowany dopiero w 1992. Nie przyznał się do winy. Policja miała trudne zadanie udowodnienia mu jego winy. Podobnie jak w poprzednich książkach Dominika Dana w przypadku "Bestii" autor opisuje nam metody kryminalistyczne które umożliwiają śledczym i prokuraturze udowodnić przed sądem winę oskarżonego. Niestety przestępcy, zbrodniarze mają to do siebie, że działają dość perfidnie, w wyrafinowany sposób bez odpowiednich metod kryminalistycznych nie byłoby możliwe skazanie ich przed sądem. Dominik Dan w bardzo dokładny sposób opisuje ten aspekt pracy policji. Postęp technologiczny jest dość istotny jeśli chodzi o pracę policji.
Jestem bardzo ciekaw czy ta książka zostanie przetłumaczona na język polski. Jeśli się ukarze to mocno ją polecam. Wszystko, lub prawie wszystko co jest w niej opisane naprawdę się wydarzyło.
Sięgając po to książke przeczytałem iż oparta jest na faktach. Seryjny morderca o którym jest w książce mowa istniał naprawdę i nazywał się Ondrej Rigo. Będąc mniej więcej w połowie książki zacząłem szperać w Internecie aby znaleźć więcej informacji na temat na temat serii morderstw popełnionych przez Ondreja Rigo. Na YouTube można też znaleźć reportaż telewizyjny opowiadający o śledztwie policji oraz o tym jak działał ów seryjny morderca. W historii Słowacji była to największa seria bardzo brutalnych morderstw popełnionych przez jednego sprawcę.
Po obejrzeniu reportażu oraz przesłuchaniu audiobooka "Bestia" w całości muszę stwierdzić iż niniejsza książka Dominika Dana to prawie reportaż, trochę fabularyzowany, ale jest to w zasadzie reportaż. Wszystkie szczegóły poszczególnych morderstw które opisane są w książce opowiadają rzeczywistym zdarzeniom. Czas i miejsce również.
Ondrej Rigo był recydywistą i zanim zaczął seryjnie mordować miał za sobą już kilka odsiadek za drobniejsze przestępstwa. Wyszedł z więzienia na mocy amnestii tuż po aksamitnej rewolucji. Wykorzystał otarcie granic na zachód i wyjechał na początku 1990 roku do Niemiec. Tam dokonał swojego pierwszego morderstwa. Jego drugie morderstwo miało miejsce już w innym zachodnioeuropejskim kraju gdzie mieszkała jego siostra. Kolejne morderstwa zaczął popełniać na Słowacji dokąd po krótkiej tułaczce po zachodniej Europie powrócił po kilku miesiącach.
Rigo, "Bestia" został aresztowany dopiero w 1992. Nie przyznał się do winy. Policja miała trudne zadanie udowodnienia mu jego winy. Podobnie jak w poprzednich książkach Dominika Dana w przypadku "Bestii" autor opisuje nam metody kryminalistyczne które umożliwiają śledczym i prokuraturze udowodnić przed sądem winę oskarżonego. Niestety przestępcy, zbrodniarze mają to do siebie, że działają dość perfidnie, w wyrafinowany sposób bez odpowiednich metod kryminalistycznych nie byłoby możliwe skazanie ich przed sądem. Dominik Dan w bardzo dokładny sposób opisuje ten aspekt pracy policji. Postęp technologiczny jest dość istotny jeśli chodzi o pracę policji.
Jestem bardzo ciekaw czy ta książka zostanie przetłumaczona na język polski. Jeśli się ukarze to mocno ją polecam. Wszystko, lub prawie wszystko co jest w niej opisane naprawdę się wydarzyło.
August 16, 2019
Dej knihy sa odohráva v minulosti - po revolúcii a amnestiách v 90 rokoch. Hlavný hrdina Ondrej dostáva amnestiu a je prepustený na slobodu. Jeho jedinou záľubou a silou, ktorá ho ženie dopredu je vôňa krvi a dôkaz jeho sily. Vyberá si ženské obete a vkráda sa k nim cez otvorené okná. Sexuálne ich zneužíva a následne brutálne zavraždí. Oddelenie kriminálky nachádza zmasakrované telá a zanechané ponožky (použité, aby neboli zanechané odtlačky). Ondrej si ale dáva pozor, aj napriek tomu, že niektoré obete prežijú, nie je ho možné nájsť. Polícia pátra po vrahovi, vychádzajú von zaujímavé skutočnosti, ale bohužiaľ sa nedarí nájsť ho. Až šťastnou náhodou a za použitia novej technológie - DNA - sa policajtom podarí nájsť a usvedčiť vraha.
This entire review has been hidden because of spoilers.
April 27, 2020
Přiznám se, Dominik Dán je můj oblíbený autor.
Dánovky jsou si dost podobné, ale tahle je výjimečná a mám pocit, jako by ji napsal někdo jiný.
Začátek ze zahraničí mi přišel skoro až odfláknutý, ale to přisuzuji tomu, že u toho autor, narozdíl od slovenské části, nebyl. Slovenská už je iné kafe a nedá se od ní odtrhnout.
Nejsmutnější na všem je, že vše je podle skutečného případu. Kontury už jsem znal, protože jsem před několika lety viděl dokument ze série Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (3. epizoda Nočný vrah) .
Dánovky jsou si dost podobné, ale tahle je výjimečná a mám pocit, jako by ji napsal někdo jiný.
Začátek ze zahraničí mi přišel skoro až odfláknutý, ale to přisuzuji tomu, že u toho autor, narozdíl od slovenské části, nebyl. Slovenská už je iné kafe a nedá se od ní odtrhnout.
Nejsmutnější na všem je, že vše je podle skutečného případu. Kontury už jsem znal, protože jsem před několika lety viděl dokument ze série Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (3. epizoda Nočný vrah) .
May 19, 2017
Výborná kniha. Oproti dvom predchádzajúcim dielam Popol všetkých zarovná a Nehanbené neviniatko táto kniha neopisuje iba vyšetrovanie oddelenia vrážd ale zobrazuje nám aj myslenie vraha Ondreja a tzv. Hlas, ktorý ho nabáda k ďalšiemu besneniu v uliciach Nášho Mesta. Kniha sa čítala veľmi lahko, a ako u ostatných knižkách od autora, výborný dej dopĺňajú skvelé hlášky detektívov.
December 31, 2019
Brutalita riadna.
April 15, 2020
Super kniha, vrelo odporucam milovnikom krimi!
This entire review has been hidden because of spoilers.
May 12, 2020
Knihu som zhltol za par vecerov. Skvele napisane, lahko stravitelne (aj ked udalosti v nej su na zvracanie). Najviac sa mi pacili technicke detajly vysetrovania a popis situacie po revolucii,
October 5, 2023
Perfektne to všetko spojil s tou genetikou.
A popis rétoriky úžasný.
A popis rétoriky úžasný.
May 10, 2025
Výborné to bolo, zimomravé, napínavé až do konca 👌
November 28, 2025
Musím povedať, že síce mi bolo z knihy miestami nevoľno, páčilo sa mi ako bola napísaná a čítala sa veľmi dobre. Moja prvá skúsenosť s Dominikom Danom, ale určite nie posledná
January 28, 2023
Aj keď je vidieť, že autor ešte nebol tak vypísaný ako dnes, je to doteraz jedna z jeho najlepších kníh. Leví podiel na tom však má prípad Beštie, ktorej sa kniha venuje. Ondrej bol u nás (našťastie) iba jeden.
December 26, 2023
Beštia je môj premiérový román s autorom Dominikom Dánom a nemôžem si pomôcť, kniha vo mne zanechala zmiešané pocity.
Veľké plus má u mňa autor tým, že knihu postavil na základoch reálneho sériového vraha, ktorý vraždil nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Autor odviedol peknú prácu v spojení reality a fikcie a táto kombinácia výmyslu a reality sa mne osobne veľmi pozdávala.
Za pozitívum tiež považujem zasadenie príbehu do autentického prostredia nového režimu, v ktorom sa každý snažil prísť na to, že kde presne má miesto v tomto novom a zvláštnom svete. Tiež sa mi páčil autorov prístup k „novým faktom“, ako boli analýzy DNA, profilovanie vrahov a podobne. Bolo zábavné sledovať ako postavy tieto veci považovali za niečo ako utópiu, poprípade až čarodejníctvo. Dnes sa s týmto technikami ráta už bežne a bolo super sledovať, že ako ľudia vnímajú tieto veci ako novinky.
Čo sa mi však na knihe nepáčilo bol autorov zvláštny, až primitívny štýl písania. Ide síce o jedno z jeho prvých kníh, ale od jedného z najznámejších slovenských autorov by som očakávala asi trocha viac... a nie písanie založené na nedokončených vetách a primitívnom slovníku. Prišlo mi to viac rušivé, než zaujímavé. Tiež mentalita postáv bola popísaná... nuž, zase použijem to isté slovo, ale primitívne. Každý dialóg bol založený na tom, že jedna strana bola za čistého debila a nerozumela pomaly ani slovu „áno“. Nie som si istá prečo sa autor rozhodol vykresliť každú postavu ako imbecila a len niektorým detektívom občas doprial sekundu slávy (tie tiež nemali dlhé trvanie). Možno tým chcel vystihnúť inteligenčný kvocient slovenskej policajnej scény, ale ak vyšetrovanie na Slovensku naozaj prebieha takýmto štýlom, tak by som sa nečudovala, ak by na Slovensku prehliadli hoci aj existenciu Jacka Rozparovača.
Celkovo by som knihu nehodnotila len ružovo, ale som rada, že som sa do nej pustila. V budúcnosti dám možno šancu aj autorovým novším dielam a zistím či sa vyliečil z divného štýlu písania.
Veľké plus má u mňa autor tým, že knihu postavil na základoch reálneho sériového vraha, ktorý vraždil nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Autor odviedol peknú prácu v spojení reality a fikcie a táto kombinácia výmyslu a reality sa mne osobne veľmi pozdávala.
Za pozitívum tiež považujem zasadenie príbehu do autentického prostredia nového režimu, v ktorom sa každý snažil prísť na to, že kde presne má miesto v tomto novom a zvláštnom svete. Tiež sa mi páčil autorov prístup k „novým faktom“, ako boli analýzy DNA, profilovanie vrahov a podobne. Bolo zábavné sledovať ako postavy tieto veci považovali za niečo ako utópiu, poprípade až čarodejníctvo. Dnes sa s týmto technikami ráta už bežne a bolo super sledovať, že ako ľudia vnímajú tieto veci ako novinky.
Čo sa mi však na knihe nepáčilo bol autorov zvláštny, až primitívny štýl písania. Ide síce o jedno z jeho prvých kníh, ale od jedného z najznámejších slovenských autorov by som očakávala asi trocha viac... a nie písanie založené na nedokončených vetách a primitívnom slovníku. Prišlo mi to viac rušivé, než zaujímavé. Tiež mentalita postáv bola popísaná... nuž, zase použijem to isté slovo, ale primitívne. Každý dialóg bol založený na tom, že jedna strana bola za čistého debila a nerozumela pomaly ani slovu „áno“. Nie som si istá prečo sa autor rozhodol vykresliť každú postavu ako imbecila a len niektorým detektívom občas doprial sekundu slávy (tie tiež nemali dlhé trvanie). Možno tým chcel vystihnúť inteligenčný kvocient slovenskej policajnej scény, ale ak vyšetrovanie na Slovensku naozaj prebieha takýmto štýlom, tak by som sa nečudovala, ak by na Slovensku prehliadli hoci aj existenciu Jacka Rozparovača.
Celkovo by som knihu nehodnotila len ružovo, ale som rada, že som sa do nej pustila. V budúcnosti dám možno šancu aj autorovým novším dielam a zistím či sa vyliečil z divného štýlu písania.
December 17, 2020
Po obsahovej stránke je to veľmi dobrá kniha, avšak prednes Jozefa Vajdu ju úplne v mojich očiach zabila. Geišberg je jednoducho lepší a presvedčivejší rozprávač ako teatrálny Jozef Vajda.
August 7, 2015
Tedy, dost dobré. Zpočátku jsem byla malinko rozhozená (viz předchozí komentář), ale po polovině to dostalo parádní spád a přidal se humor (* navíc), který to alespoň trochu odlehčil, ale neznevážil. Policejní práce vypadala hodně reálně, takže uvěřitelné - o to děsivější.
Určitě si od tohoto autora ještě něco přečtu.
Určitě si od tohoto autora ještě něco přečtu.
Read
August 18, 2014Not even going to finish this one..
January 7, 2013
Pri niektorých stránkach ma až mrazilo!! :D ale som nad mieru spokojná :)
July 15, 2015
Dominika Dána môžem hocikedy :)
Displaying 1 - 30 of 37 reviews