Demokrati

Demokrati #1-2

by Janko Jesenský

Spoločensko-kritický román Demokrati (1934 – 1938) je najrozsiahlejšia próza spisovateľa, básnika a prekladateľa Janka Jesenského. Na príbehu nerovného ľúbostného vzťahu medzi mladým okresným úradníkom doktorom Landíkom a kuchárkou Hankou autor zobrazuje spoločenské vzťahy a politickú situáciu v malom slovenskom meste tridsiatych rokov 20. storočia. Zarážajúco aktuálna epicko-satirická analýza parlamentnej demokracie z pera jej principiálneho obhajcu je jedným z najsilnejších diel slovenskej literatúry.
Janko Jesenský sa narodil 30. 12. 1874 v Turčianskom sv. Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenských s predikátom z Horného Jasena. Po ukončení právnických štúdií a zložení advokátskej skúšky si v roku 1905 založil v Bánovciach nad Bebravou samostatnú advokátsku prax. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval k trenčianskemu pluku, no čoskoro ho ako „pansláva" uväznili a v roku 1915 prevelili na ruský front. Krátko nato prebehol, pripojil sa k československým légiám a neskôr sa zúčastnil na bojoch proti boľševikom aj na legendárnej „sibírskej anabáze". Stal sa podpredsedom Československej národnej rady a svoje literárne schopnosti osvedčil aj prácou na slovenskej prílohe vojenského časopisu Čechoslovan. Po skončení vojny sa v roku 1919 vrátil do ČSR a aktívne sa zapojil do politického života i literárneho života novej republiky. Dvakrát zastával funkciu župana, roku 1929 sa stal viceprezidentom krajinského úradu. V tom čase publikoval množstvo neobyčajne populárnych humoresiek, noviel a poviedok. V rokoch 1930 – 1939 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Svoj ostrý nesúhlas s rozbitím Československej republiky vyjadril podpisom protestného memoranda, ktoré 14. marca 1939 odoslali bývalí legionári poslancom Slovenského snemu. Na existenciu Slovenského štátu potom reagoval sériou politických básní a pamfletov, ktoré sa po ilegálnom vyvezení do Londýna stali súčasťou Československého vysielania BBC a neskôr vyšli knižne pod názvom Na zlobu dňa. Janko Jesenský zomrel 27. 12. 1945 v Bratislave.

Genres: Fiction

408 pages, Hardcover

First published January 1, 1934

Reviews

[Baja · Rating 3 out of 5]

Je to spoločenský román, kde autor pomocou šikovného využitia satiry a paródie kritizuje politické a spoločenské pomery v 1. Československej republike.
Hlavná dejová línia, ľúbostný vzťah Dr. Landíka a kuchárky Aničky, je prerušovaná obrazmi z politického prostredia.

Kniha ma na prvý pohľad odradila svojou hrúbkou. Nechápte ma zle, hrubé knihy mi absolútne nevadia. Ale slovenská klasika, ktorej nie som vyslovený fanúšik, rozpísaná na 500 strán ma mierne vydesila. Ešte sa k tomu pridala skúsenosť mojej slovenčinárky, milovníčky slovenskej klasiky, ktorá mi povedala, že kniha ju neskutočne nudila a ani je nedočítala. Preto som sa do nej púšťala s veľkými obavami. Ale boli zbytočné. Rozhodne to nebola najlepšia slovenská klasika akú som čítala, ale nebola ani zlá. Taký priemer. Nenadchne ale ani neurazí.

Názov a obálka knihy
Názov nie je nejaký prvoplánový, v knihe sa satiricky a ironicky rieši demokratický systém v tých časoch, takže názvu nemôžem nič vytknúť. Ale tá obálka. Ach. To je niečo príšerné. Akože fakt nie. Prosím

Dej
Dej bol celkom priemerný ako celá kniha. Čítal sa niekedy celkom sám, čo pochválim, ale miestami som sa musela do čítania nútiť a niektoré pasáže ma nebavili a nudili ma. Autor má obľubu rozprávať dej a odbehnúť niekde úplne inde niečo nám opísať, čo až také dôležité pre knihu nie je. To by som ešte vedela pochopiť, ale tie opisy boli niekedy aj na štyri strany. Celkovo by z vychutnávania príbehu uberalo aj mnoho archaických a odborných slov, ktorých význam som si musela vyhľadať. Taktiež sa v knihe nachádzalo dosť veľa preklepov a gramatických chýb. Aj keď to vyzerá, že knihu len kritizujem, nie je to tak. Napriek tomu, že knihe môžem veľa vecí vytknúť, príbeh v celku nebol vôbec zlý a páčilo sa mi aj použitie irónie na opísanie demokracie a politickej situácie.

Postavy
Hlavná vec, čo mi na knihe vadilo bolo priveľa postáv, ktoré počas knihy "zanikli" a autor sa už o nich nezmienil. Spätne keď sa na to pozerám, až tak mi to už nevadí. Ale to množstvo postáv na mňa bolo trochu priveľa. Nakoľko dielo je písané satiricky, veľa postáv mi k srdcu neprirástlo a skorej mi prišli k smiechu, ale to bolo ich úlohou. Jediné postavy ktoré som si obľúbila bol Landík a Anička. Anička bola najlepšou postavou z celej knihy.

Aj keď mám knihe veľa vecí vytknúť, v celku to nebola taká zlá kniha a neľutujem, že som si ju prečítala. Rozhodne bola lepšia ako Tri gaštanové kone. Ak si ju chcete prečítať, dobré pre vás. Ale ak by som vám mala ja odporučiť slovenskú klasiku, na popredné priečky by sa asi nedostala. Ako som už spomínala, nesklame ale ani nenadchne.

[Matej Masaryk · Rating 2 out of 5]

Najslabšie dielo od Jesenského, aké som čítal - rozvláčne, štruktúrne nevyvážené, tézovité a často aj nepríjemne melodramatické. A že to viackrát má duchaplnosť a vtip - samozrejme, veď je to Jesenský. Jeho autorské pozitíva však viac vyniknú (a vynikajú) v kratších žánroch.