Od obhajoby lidských práv k vidině velkého byznysu. Jak Česko hledalo svůj vztah k Číně
Česko bylo v posledních třiceti letech v pohledu na Čínu a naše vztahy k ní rozdělené na dva tábory. Ten první vidí tuto zemi zjednodušeně jako totalitní mocnost, která potlačuje práva svých obyvatel, ten druhý jako ekonomického obra, který nabízí ohromnou příležitost pro český byznys. Čína však není pouze totalitní říše zla, či naopak jen továrna na peníze. Je to země, v níž žije asi pětina všech obyvatel světa, má hlubokou historii a kulturní svébytnosti a je klíčovým politickým hráčem, se kterým je třeba počítat.
Česko-čínské objímání reportéra Jakuba Zelenky mapuje, jak se česká zahraniční politika vůči Pekingu utvářela, a přináší svědectví státníků či úředníků, kteří ve své době sehráli rozhodující roli, například Jiřího Paroubka, Petra Nečase, Martina Bursíka nebo Jana Fischera. Mnozí z nich o tomto tématu promlouvají vůbec poprvé. Kombinací analýz a rozhovorů s klíčovými aktéry kniha vykresluje komplexní obrázek česko-čínských vztahů za uplynulé tři dekády.
Vznik knihy byl podpořen Nadačním fondem nezávislé žurnalistiky.
Česko-čínske vzťahy boli v druhej polovici minulého desaťročia mimoriadne visibilnou a citeľnou súčasťou českej zahraničnej politiky, no aj spoločnosti a každodennej reality, viac než v minulosti či u tej slovenskej - napríklad vo veľkosti a intenzite českej komunity v Pekingu a Šanghaji, ktoré som sám zažil. Bohužiaľ, kto by od tejto knihy čakal komplexný pohľad na vzťahy týchto dvoch štátov, prípadne spoločností, by prečítaní tejto knihy ostal sklamaný.
Táto kniha sa totiž venuje takmer výlučne len politickým vzťahom medzi Českom a Čínou od roku 1989 a to prakticky len z českého pohľadu a so zameraním na známejšie kauzy či vyjadrenia politikov. Dát je minimum, graf ani jeden a tak máme len náznaky toho ako tieto vzťahy naozaj vyzerajú - aj keď treba dodať, že autor dal niekoľkokrát najavo že ekonomické vzťahy s Taiwanom a Južnou Kóreou sú významnejšie než tie s Čínou - ako veľmi a čo to znamená sa však nedozvieme.
Aj keď niekoľko kapitol sa venuje napríklad vzťahom v 90s, kedy sa rozvíjali aj ‘napriek’ havlovskému dôrazu na ľudské práva v zahraničnej politike či podnikaniu skupiny PPF v Číne, drvivá väčšina knihy je o vzťahoch niekoľkých politikov s takým trochu neurčitým konceptom Číny a teda veľmi určitými ekonomickými záujmami.
Kniha je určite užitočná v tom ako dokumentuje vývoj týchto vzťahov po sinusoide jednotlivých období - od boostu za Paroubka (2005-2006), cez ochladenie za Topolánka (kde hrali rolu hlavne Bursík a Katerina Jacques zo Strany zelených) a Fischera, reštart za Nečasa (a jeho boja proti ‘dalajlamizmu’) a zlatú éru za Sobotku. Babišova éra je zaujímavá a komplexná, nakoľko on sám sa o Čínu nezaujímal viac než bolo kvôli budovaniu dobrých vzťahov so Zemanovým hradom nutné, no zároveň mal v koalícii ČSSD, ktorí boli dlhodobími nositeľmi myšlienky nadväzovania vzťahov s Čínou. No práve Babišova éra je v podstate analyzovaná najslabšie (čo sa dá trochu pochopiť, nakoľko v roku 2021, keď kniha vychádzala, bol Babiš stále premiérom.
Samotného obsahu je však relatívne málo a ešte menej toho, čo by bolo nad rámec reportážnej práce z existujúcich článkov v novinách. Chýba reálny úvod a záver a aj keď prakticky všetky kapitoly analyzujú rozhovory medzi nimi, do veľkej miery sa opakujú v tom čo hovoria. A aj keď je jasné aký je autorov pohľad na tému, reálnej evaluácie, napríklad čo sa týka motívov jednotlivých aktérov či toho ako sú prepojené, je mimoriadne málo.
Rovnako tak úplne absentuje akákoľvek debata o spoločenských, kultúrnych či vzdelávacích výmenách, ktoré v sledovanom období značne narástli. Okrem PPF nevieme o vzťahoch českých firiem v Číne nič. Autor síce hovorí o tom, ako aj Zemana čínske investície do Česka sklamali, ale Zelenka reálne zhodnotenie neprinesie.
Rovnako tak chýba akýkoľvek pohľad na to, ako vnímajú Česko reálni Číňania, čo je mimoriadna škoda, nakoľko Havlove, Kunderove či Patočkove texty sú v Číne (teda v určitých skupinách intelektuálnych elít) mimoriadne obľúbené a hrali dôležitú rolu napríklad aj okolo roku 1989, nakoľko pražská jar a disent reprezentovali možnú cestu ktorou sa chcela istá skupina intelektuálov vydať. Povedomie o Česku a Československu je v u skupín v nejakej forme kritických či alternatívnych k dnešnému režimu širšie a hlbšie než ako o nejakej náhodnej malej krajine v strednej Európe.
Asi najzaujímavejšou časťou knihy sú rozhovory z ktorých vychádza väčšina jej čiastočne nového obsahu. Rozhovory s Paroubkom a Nečasom znejú dosť absurdne - od ich nafukovaní vlastných prínosov pre budovanie česko-čínskych vzťahov až po spochybňovanie českých bezpečnostných zložiek a agentúr. Dáva to zmysel, nakoľko obaja dnes pracujú v podstate ako (dosť neúspešní) čínski lobisti, no je obdivuhodné že pri nich ešte aj Peter Drulák vyzerá ako lucidný a inteligentný diplomat. Asi najlepší rozhovor je s Dušanom Navrátilom, bývalým šéfom NBU a následne NÚKIBu.
Táto kniha je v podstate dobrou ukážkou českej (a slovenskej) žurnalistiky - relatívne kvalitná reportážne, slabá analyticky a publicisticky.
Shrnutí vztahů mezi námi a Čínou od vzniku ČR po cca začátek koronavirové pandemie. První polovina - ta dál v minulosti, týkající se zejména období prezidenta Václava Havla - je pro mě příliš vzdálená minulost. Ta druhá, u které si už člověk pamatuje, co se ve společnosti dělo, je mnohem lepší, neboť doplňuje už známé dění méně známými událostmi, které se děly v pozadí a jmény, které za tím byly.
I was folllowing the particular stories as they were happening. However to read them all in one go puts different picture to the whole approach of Czech Republic and who were the guys with straight back and who were bending as the Chinese whispered.