“Nazdavam sa, ze uz je nacase, aby som ti povedal, ze napriek svojim sestdesiatim piatim rokom som v biblickom slova zmysle zenu nespoznal. Nie som krasavec, neda sa povedat, ze by moj vyzor zeny lakal, a navyse, najkrajsie obdobie mladosti som stravil medzi knihami a papiermi. (...) Co vsak neznamena, ze by som nemal oci na mieste a nevsimal si, neprezeral mnohe zeny rozneho veku na plavarnach a plazach, takze som schopny porovnavat.”
Obcas si vyberiem knihu, o ktorej nic neviem, len na zaklade obalky alebo nazvu, ak je este aj z edicie Kniznica modernej prozy od vydavatelstva Tatran, ktora ma najkrajsiu graficku upravu na svete (tajne ich tuzim vlastnit vsetky), niet co vahat. Tato na mna zmurkla v antikvariate Steiner.
Novinar na dochodku zacne pisat zene, 56-rocnej vdove, ktorej inzerat najde v casopise v cakarni u lekara. Citame vsak len jeho listy a len z ich obsahu vnimame posun ich vztahu od vykania cez tykanie az po dovernosti a osobne stretnutie. Eugenio Sanz Vecilla je samotar, mizogyn, nizky a obezny panko oblubujuci pokojny zivot na dedine. Nema rad ruch mesta, nevyzna sa v hudbe, nikdy nemal vazny vztah a jeho ideal zeny je jeho mrtva sestra (s ktorou v listoch svoju novu priatelku stale porovnava). Okamzity swipe right. Right?
Napriek uvodnej nesympatickosti s Eugeniom postupne zaciname sucitit, pri citani jeho listov sa smejeme, ked dranka fotku vyvolenej, ked sa rozplyva nad jej postavou a priznava sa ku kuceravym myslienkam, len aby sa jej v dalsej vete postazoval, ze trpi zapchou a kyselinou.
Korespondencia graduje az k osobnemu stretnutiu, no ako dopadne, nebudem prezradzat. Zaverecna pointa v poslednom liste ma poriadne prekvapila.
“Osobne som presvedceny, ze jeden z najvlastnejsich priznakov upadku zapadneho sveta spociva v rastucej nechuti ku kuchyni. Nie je vobec zriedkavym javom, ked pocujeme, ako dnesne mlade dievcata vravia, ze ony veru nestracaju cas varenim.”
“Kvalita masa u zeny je podstatna, obzvlast u zrelej zeny. A nemyslim tym teraz na celulitidu. Odpudzuje ma makke, ochabnute, biele maso, ako i suche, tucne alebo svalnate.”
“Moja neboha sestra Rafaela si vzdy tam na vidieku, v lete den co den lihala polonaha na logii vedla mna.”