Takže, bejby, mýlila si sa. Aj tučniaky mávajú depresie. Zdolajú púť, ťažkú a plnú nástrah, pretože vedia, čo ich čaká na jej konci. Teplo lásky, v ktorej zabudnú na tie najukrutnejšie mrazy. Keby sa ich príbeh skončil tam, mali by naozaj krásny život bez nároku na depresie. Lenže samičky sa jedného dňa vydajú na vlastnú púť. Tučniak ostane opäť sám. Stojí na mieste, kde ju zazrel po prvý raz, a odvtedy bude jedinou náplňou jeho života pozorovanie ľadovcovej krajiny a nádej, že sa raz milovaná vráti. Vidí ju v každej kryhe, vločke, v závanoch vetra počuje jej hlas. Signálom, známym len im dvom, jej po vetre posiela zúfalý odkaz: prosím, vráť sa, láska. Bez tvojho tepla ma rozožiera chlad! Nikdy neprestane čakať. Nikdy!
Na druhej kapitole som sa do knihy nenávratne zamilovala. Pretože autorka má fantastický štýl písania, je veľmi vtipná a vlastne som sa pobavila pri takmer každej vete. A príbeh je skutočný! Teda nie je, ale v pohode by mohol byť. Je veľmi realistický. Je to príbeh, aký by sa kľudne mohol stať vám či vášmu susedovi. Ani neviem, kam by som ho zaradila. Je to romantický príbeh, ale zároveň nie je. Je to príbeh o živote. A o tučniakoch. Svojim spôsobom je veľmi obyčajný (v tom najlepšom slova zmysle). V mnohých ďalších ohľadoch nie je. A už dávno som sa s postavou nestotožnila práve tak moc ako s ňou. Kniha sa číta extrémne rýchlo no i tak toho veľa v čitateľovi zanechá. Na necelých 250 stranách je to skvelý výkon. Zároveň je napísaná výborne, chytro a vtipne. Boli scény, kde som bola deprimovaná a smutná, aj scény, kde som sa škerila ako idiot a bolo to milé. Na konci som bola emočne vyprahnutá, koniec som milovala aj nenávidela, ale kniha vlastne nemohla skončiť inak. Ťažko uveriť, že ide o autorkinu prvotinu, no ja si rada prečítam aj jej nasledujúcich 30 kníh. Snáď už na nich pracuje, má čo robiť. A zatiaľ vám všetkým silno odporúčam prečítať si Tučniakov. Lebo je až trestuhodné, aká nenápadná, málo známa a málo propagovaná táto kniha je. Oh, a ešte jedna vec. Závidím tučniakom!
Táto knižka ma vyliečila z "knižného bloku" - dva mesiace som sa do ničoho nevedela začítať a až pri tejto som sa dostala späť do knižného sveta.
Má svoje muchy (nebojte sa, je ich málo), ale myslím, že jej ich môžem odpustiť už len pre to ako je písaná - forma i jazyk. Hoci nenávidím knihy vo forme listov, tu prebieha komunikácia cez email a asi som prišla na jej čaro. A hlavne často mi utkveli v hlave random vety, o ktorých som ešte pár dní premýšľala.
Ešte musím povedať, že sa mi páči ako príbeh skončil. Tak som sa cítila dobre, síce tak prázno (ako ked dočítate niečo, čo sa vás dotkne), ale dobre. Nie všetko sa dalo očakávať.
Autorke by som sa veľmi pekne chcela poďakovať, že mi výtlačok zaslala na recenziu, lebo neľutujem, že som ho čítala.
Štýl písania je hneď od prvých strán náramne chytľavý a pútavý. Je tam množstvo krásnych myšlienok, v ktorých sa nájde nejeden jedinec. Tučniaky nemajú depresie
Tento fakt vás upúta hneď na začiatku. Položíte si otázku, aký musí byť krásny ich život, keď netrpia jednou z najťažších psychických chorôb. Fakty, ktoré sa dozvedáme o týchto tvoroch sú náramne zaujímavé a pekne to dopĺňa základnú linku.
Hlavná postava Miriam mi miestami liezla na nervy. Všetko v jej živote bolo zle, každý človek okrem babi stál za nič a mala som pocit, že sa jej nič nepáčilo. Chcela zmenu od života, ale nedokázala zmeniť svoje myslenie. Na druhej strane som jej rozumela, lebo ak vám neustále niečo nevychádza, už ste natoľko demotivovaný, že nevládzete byť plný eufórie a pozitívneho myslenia. Jednoducho sa chcete na všetko vykašlať.
Pri čítaní dokážem vnímať horúci piesok pod nohami, kvapky dažďa pichajúce tvár, vôňu rozkvitnutej čerešne, paralyzujúci strach - stačí, ak je to dobre napísané. Ale prečo to nejde aj s láskou? - Miriam, str. 38
Realisticky podané
Dej je tak pravdivý, že je to miestami smutné. Množstvo z nás narazí v živote na bod, kedy nevie, čo ďalej. Strácame samých seba, utápame sa a nevieme nájsť správnu cestu. Toto bol príklad Miriam.
Jej vzťah s Máriom fungoval najskôr cez emaily a následne vytvorili vlastný zamilovaný príbeh, lebo to ona hľadala. Miriam a Mário si vytvorili Sašu a Petra, takže čitateľ mal možnosť sledovať dve dejové línie. Jedna bola skôr depresívna a tá druhá mala nádej byť šťastná.
To v akom duchu sa niesol celý príbeh sa dalo predpokladať, ako aj skončí, ale skrátka som tomu nechcela veriť.
Pozitívne hodnotím aj psa-nepsa Oskara. Tomuto prirovnaniu porozumiete až vtedy, keď si to prečítate. Iné postavy okrem Miriam a Mária nemajú priestor, takže sa o nich dozvedáte iba povrchné záležitosti. Tomu prislúcha aj vzťah, ktorý s nimi Miriam má.
Semafor by iste vedel rozprávať stovky príbehov, no nikdy sa tým neobťažoval, načo aj, všetky boli na jedno kopyto - zamyslené tváre, neprítomné výrazy, tiché tóny pesničiek zo spomienok - poznávacie značky samoty. Na osamelosti nie je nič zaujímavé, všade je rovnaká, nie je dôvod o nej vravieť, stačí si ju prežiť. - Miriam, str. 137
Záverečné hodnotenie
V knihe sa určite našlo a ešte nájde množstvo ľudí, ktorí stoja na stopke a uvažujú, čo so svojím životom. Je tak reálna, až to dakedy zabolí. Pretože životy a osudy nás všetkých nie sú vždy pozitívne a krásne ako v americkej reklame. Počas 248 strán som sa smiala, hnevala, tešila, bola trošku rozvášnená, ale i smutná. To sú presne emócie, ktoré v dielach hľadám a asi aj preto nemám čo vytknúť. Štýl autorky je nákazlivý a jednoduchý, čiže otáčate stranu za stranou. Odporúčam ju každému, kto práve prežíva strastiplné a nejasné obdobie. Možno práve toto vám ukáže slnko medzi hmlou. A ako povedal profesor Albus Dumbledore: ,,Šťastie možno nájsť aj v najväčších dobách temna, ak vieš prikázať svetlu svieť." 5/5.
Miriam je viac menej troska, ktorá má iba svojho psa, občasný sex s Erikom a prácu, ktorá ju nebaví. Rada číta knihy a tak raz pri hľadaní reálneho príbehu o láske, začne písať ten svoj.
Je to úplne klasická otrepaná slaďárna. Našťastie menej rozprávková, viac realistická. Autorkin štýl písania je veľmi príjemný. Až taký príjemný, že som knihu zhltla za dva dni.
Skrátka toto je veľmi dobrá, nie moc hrubá, oddychová romantika s dávkou vtipu a reálneho života. Plus obsahuje asi ten najkrajší úryvok o láske, aký som kedy čítala:
“Cítim, že to, čo ťa trápi, je túžba po láske. Takej, ktorá nezraňuje. Takej, akú si v skutočnom svete nenašla. Lenže ťa sklamem. Láska sa nedá nájsť medzi riadkami. Nevystupuje na veľkých scénach. Láska sedí v publiku medzi dvoma ošúchanými stoličkami, dvoma obyčajnými ľuďmi. Skrýva sa v letmých dotykoch, pohľadoch bez slov, drobných, starostlivých gestách a v každodennej rutine. Knihy sú o veľkých scénach a láska je biele miesto po poslednom riadku.”
Som milo prekvapená, ako sa ma kniha dotkla a ako sa mi po dlhej dobe opäť niečo strašne ľahko a samo čítalo. Konečne som sa opäť nevedela dočkať, kedy budem mať chvíľu čas a siahnem po nej.
Príbeh dvoch ľudí, ktorí si píšu a zaľúbia sa do seba, hoci sa nepoznajú. Možno tematicky vám to príde ako niečo mimo realitu, niečo, sa deje len v knihách, v podaní autorky je to príbeh bežný. Bez zbytočného prikrášľovania vám naservíruje život priemerného dievčaťa, ktorým môže byť ktokoľvek z nás. A práve táto fikcia tak blízka realite sa mi nesmierne páčila.
Je to miestami smutné, no vo veľkej miere je to vyvážené tou správnou dávkou humoru, kedy si hlavná hrdinka dokáže urobiť zopár veľmi trefných žartov aj sama zo seba. Také akurát, aby ste nepadli spolu s Miriam do depky a aby ste si možno uvedomili, že nielen ten váš život nie je vždy ľahký a osud má častokrát zvrátený zmysel pre humor.
Ach, a ten koniec! Ten koniec bol pre mňa koniec. Chápete, čo tým myslím? Ak nie, tak si prečítajte knihu a potom môžeme podebatovať o živote a vesmíre. Ten koniec bol dôvodom, prečo kniha dostala 5/5 a nie menej. Chvíľami som žmúrila očami nad štýlom, ktorý mi nesedel, najmä vyjadrenia Mária. Mnohými replikami, hlavne na začiatku, predstavoval pre mňa typ muža, nad ktorým skôr prevrátim oči, než padnem do kolien. Preto som si celý čas vravela, ten príbeh je skvelý, tak uveriteľne reálny! No niečo tu neladí s mojimi chúťkami. Ale nech. Je to kniha, ktorá si určite zaslúži váš čas a pozornosť. Je krásna, no i smutná zároveň. Je milá, jemná a vtipná. Taká zo života.
Hlavná hrdinka, Miriam, má dvadsaťšesť rokov a žije si obyčajným, stereotypným životom. Čas jej vypĺňa jej domáci psí miláčik, Oskar, a milujúca babi. Jedinou starosťou je pre ňu neúprosný čas, ktorý jej pripomína, čo všetko sa už nevráti. Keď sa už rozhodne pre zmenu, zasiahne ju životná rana. Musí sa znovu postaviť na nohy, a tak svoju útechu hľadá v mailovej schránke. Nečakaná poznámka sa zmení na jedinečný osudový príbeh, ktorý si postupne vytvára so záhadným neznámym.
Po knihe som siahla najmä vďaka pozitívnym recenziám a nezvyčajnému názvu. Kto by už len odolal tučniakom? Avšak tento netypický názov odkrýva úplne odlišný príbeh, aký som čakala. To však nič nemení na fakte, že sa tučniaky stali akousi symbolikou, ktorá bola veľmi pekne premyslená.
Musím povedať, že námet príbehu bol naozaj jednoduchý, nič prekombinované, avšak to, čo sa ukrývalo medzi riadkami, bolo naozaj nezvyčajné. Toľko krásnych myšlienok, životných postrehov či hlbokých zamyslení som už dávno nenašla v jednej knihe. Vďaka tomu sa kniha čítala oveľa príjemnejšie, dokonca s úsmevom na perách. Vráťme sa ale k hlavnému deju príbehu. Toto bola konečne kniha, kde nedominoval bohatý alfa samec a dokonalá mladá žena a spolu netvorili dokonalý pár s nejakými, zväčša nepodstatnými životnými problémami (aj keď takéto typy príbehov sama obľubujem). Na tejto knihe ma však zaskočila jej prirodzenosť, prostorekosť až totožnosť s reálnym svetom. Autorka nám ukázala bežného a nedokonalého človeka, bažiaceho po normálnom, tradičnom vzťahu. Avšak ako aj sami vieme, nie vždy máme to šťastie. A práve tento (dnes už nevšedný) námet si ma získal. Z knihy som cítila dokonca akúsi pokoru a úctu voči životu, spontánnosť a zároveň aj istú uvoľnenosť. Dej plynul naozaj prirodzene a ľahučko bez nejakých násilných či neprirodzených prvkov. Taktiež oceňujem aj kratšie kapitoly, ktoré do knihy perfektne zapadali a aj časti doplnené o mailovú konverzáciu.
Podľa môjho názoru si kniha určite zaslúži vašu pozornosť, keďže nejde o bežný príbeh, ktorý čítajú najmä romantické či erotické duše. Úprimne si myslím, že každý si v nej nájde to, čo práve potrebuje.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Moje hodnotenie je 4,5/5 Tak krásny, hlboký príbeh a ničí má to, že nie je tak veľmi ospevovaný. Chápem aj ja som mala predsudky, predsa tučniaky ? Čo mám čítať nejakú encyklopédiu. Nie, nie je to encyklopédia a ani nič podobné. Je to príbeh, ktorý sa reálne môže stať, či už vám alebo niekomu blízkemu. Je to príbeh, ktorý sa číta veľmi ľahko, pretože dej stále plynie a nebudete v ňom pociťovať nudne pasáže. A je to príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí chciat nechtiac pocítili k sebe niečo. Musím povedať, že sa kniha čítala veľmi dobre a páčili sa mi časti, keď si písali e-maily, a čo vymysleli v nich. A hlavne tie e-maily prišlo mi to také, že presne tatko sa s niekým môžete v tejto dobe spoznať...len cez internet. Hlavní hrdinovia si má získali aj keď rada by som o nich vedela, aj viac z reálneho svetu a nie len virtuálneho. Ale hlavná hrdinka spravila výborne rozhodnutie, ktoré sa mi veľmi páčilo a s postavami sa viacerí ľudia môžu stotožniť, pretože ich autorka napísala veľmi reálne. V knihe môžete prežiť depresie, smútok no zároveň sa budete usmievať a smiať. Keď som si prečítala pár kapitol hneď som vedela, že sa mi tento príbeh bude páčiť. Autorka vložila do knihy skvelý humor, zaujímavého psa, veľmi krásne myšlienky, emócie, originálne skladanie viet a koniec, ktorý ma trýzni, ale zároveň musím priznať že aj páči. Ale aj tak dúfam, že sa dočkám pokračovania Tučniakov a keď nie tak verím, že autorka niečo ešte napíše. A na to, že je to jej prvotina tak klobúk dolu. Odporúčam si prečítať, pretože táto kniha si zaslúži oveľa viac pozornosti.
Musím priznať, že aj keď nechcene, od knihy som mala veľké očakávania. Začítala som sa do nej rýchlo, keďže autorka má jednoduchý štýl písania, ktorý vás ihneď vtiahne do deja. Pozitívny názor mám i na krátke kapitoly, pri ktorých som mohla knihu kedykoľvek odložiť a nemusela mať nepríjemný pocit, že som knihu nechala rozčítanú v strede kapitoly. Toto sa mi veľmi páčilo. Dej ubiehal plynule, žiadne zbytočné päťdesiat stranové opisy, práve naopak. Pred polovicou knihy som však z obsahu deja nemala priveľkú radosť, keďže sa mi niektoré udalosti zdali príliš predvídateľné. Počas čítania do hlbších útrob knihy som prijala fakt, že sa nedočkám žiadnych neočakávaných zvratov alebo nečakaných prekvapení, tak som svoje sústredenie upriamila na čítanie medzi riadkami... myšlienky... A veru tých bolo neúrekom! Jedna za druhou. Myšlienky, či už nádherné postrehy života alebo na zamyslenie sa striedali medzi stranami a bolo radosť si ich opätovne čítať, zamýšľať sa nad nimi. Nápad príbehu sa mi páčil – tri príbehy v jednom. I komunikácia postáv cez mailové schránky sa mi páčila a posledná strana nemohla byť lepším koncom. Kniha je príjemná, niekomu sa môže zdať pochmúrnejšia, ale myšlienky v nej i za tú dávku pochmúrnosti stoja! Navyše prirovnanie života k tučniakom, najmä na posledných stranách, bolo niečo, čo sa mi možno z celej knihy páčilo najviac. Nuž, nesmiem zabudnúť na Oskara – ten ma vskutku prekvapoval a opäť bol do deja vsunutý s vlastnou dôležitosťou. Knihu odporúčam na spríjemnenie poobedia, alebo ako večerný oddych.
“... Lenže samičky sa jedného dňa vydajú na vlastnú púť. Tučniak ostane opäť sám. Stojí na mieste, kde ju zazrel po prvý raz, a odvtedy bude jedinou náplňou jeho života pozorovanie ľadovcovej krajiny a nádej, že sa raz milovaná vráti. Vidí ju v každej kryhe, vločke, v závanoch vetra počuje jej hlas. Signálom, známym len im dvom jej po vetre posiela zúfalý odkaz: prosím, vráť sa, láska. Bez tvojho tepla ma zožiera chlad.”
- už tieto vety ma chytili za ❤️. Pustila som sa do knihy s veľkým očakávaním. Všade, kde som ju zazrela ju chválili. Tak som sa na ňu tešila.
Pekný, romantický, veľmi milý príbeh. Milovníci romantiky si určite prídu na svoje.
Hneď na začiatku, ako som čítala, tak som vedela, že to bude skvelá kniha. Páčil sa mi zavedený humor do konverzácii hlavných postáv a tiež už celkom vtipne sa kniha začínala. No ako sa hovorí, po smiechu príde plač, ani tu to to nebolo ináč. Autorka zmieta emóciami ako na horskej dráhe. Myslím si, že oči žiadneho čitateľa nenechá príbeh suchými.
Jediné minus, resp. čo sa mi na knihe vadilo, bol celkom predvídateľný záver a nie som stotožnená s tým, že to končilo ako končilo. Prirýchlo, unáhlene, kúsok otvorene...
Chcela by som viac z príbehu, viac z Miriam a z Maja. Chcela by som vedieť, ako sa ich príbeh ďalej vyvíja, čo sa s nimi deje, ako žijú... a veľmi dúfam, držím palce autorke, aby ste sa to aj vy ostatní, čo ste knihu čítali, dozvedeli spolu so mnou. 🐧 zatiaľ ostávame a čakáme ako tučniaci ❤️
Novela z pera slovenskej autorky Ivany Alexi je niečo, čo vás chytí za srdce. Možno podľa anotácie čakáte zamilovaný príbeh (a áno, aj ho sčasti dostanete) a možno čakáte, že sa to viac bude točiť okolo tučniakov. Veď kto by nemiloval tie krásne vtáky, čo nemávajú depresie a vo vode sa cítia najlepšie? No keď sa začítate, v knihe objavíte iné posolstvo. Nejde o ďalší romantický príbeh, v tejto knihe spoznáte skutočný život - ktorý nie je ľahký a občas nie je ani krásny.
Na príbehu sa mi najviac páčila celá realistickosť zobrazenia Miminho života. Jej príhody s babi (a jej zubami ❤️😂), Oscar (❤️❤️❤️), vzťah-nevzťah s Erikom, Sisa a nakoniec Mário. Dá sa Mário považovať za kladnú či zápornú postavu? Podľa mňa, je niekde medzi. Nie je ani dobrý a ani zlý, pretože ľudia sú už raz taký, majú svoje chyby a hoci ja by som sa na mieste Mimi zachovala k nemu oveľa horšie, fandím jej. Že to dokázala, že si nakoniec našla svoju cestu.
Príbehu dodávajú šmrnc práve príbehy týkajúce sa zvierat - Oscar, kocúr, mucha. Po tejto knihe sa na muchy nikdy nebudem pozerať ako predtým 😅
Páčilo sa mi aj Mimino zmýšľanie, ktoré bolo tak dokonale autenticky ženské, až my liezlo na nervy -- pretože ja rozmýšľam rovnako 😂
Jediné, čo by som trochu zmenila by bolo oddelenie časti "reality" a písaného príbehu. Zo začiatku sa mi to dosť plietlo a bývala som zmätená.
Autorkin štýl písania bol svieži a veľmi dobre sa čítal. Asi preto som knihu „zhltla“ na jedno posedenie. Kniha neobsahuje len jeden príbeh, ale rovno dva. Jeden, ktorý rozpráva o hlavnej postave a jej „e-mailovom“ kamarátovi a druhý, ktorý spoločne píšu, prostredníctvom e-mailu. Príbeh rozpráva o Miriam, ktorá si prechádza depresívnym obdobím a snaží sa nájsť lásku a nájsť samu seba. Jej charakter autorky vystihla veľmi skvelo. Tak ako to naozaj je, aký je človek v realite. Žiadna žena bez chýb a stále šťastná. V príbehu nenájdete nádhernú romantiku, kde sú dvaja zaľúbenci vezú na obláčiku šťastia k dúhe a nepršia na nich trblietky a srdiečka. Budem sa opakovať, ale autorka skvelo vystihla realitu v živote. V príbehu sa nachádzajú pasáže, pri ktorých som vybuchovala smiechom (Nie som zrelý na vzťah. A čo som „sakra“ avokádo :D Musela som sem napísať :D). V knihe sa nachádza veľa krásnych myšlienok. Veľmi sa mi páčili otázky, ktoré si hlavná postava stále kládla a tak som mohla, spolu s ňou na tieto otázky odpovedať. Neskutočne ma bavili pasáže s Oscarom. Jednoznačne aj ja chcem takého psa. Po knihe som siahla na základe dobrých recenzií a zaželala som si ju pod stromček. A takisto kvôli tučniakom. Veď kto by nemiloval tučniakov 🖤
K tejto knihe môžem povedať len jedno veľké wau. Na to, že je to prvá kniha autorky som poriadne prekvapená, veľa krat som sa popri čítaní pristihla ako sa smejem alebo ako sa kniha týka môjho života, hľadala som podobnosti, dej bol až tak priveľmi reálny, neuveriteľne, nič príliš nereálne, kľudne by sa to mohlo stať mne ci Vám, kľudne aj zajtra … moje pocity pri tejto knihe sa menili rýchlosťou svetla. Koniec bol pre mna ako taká depresia pre tučniaky. Po prečítaní knihy sa cítim taká prázdna, koniec je príliš otvorený. Čakala som úplne úplne iný koniec, dúfala som v nieco iné, s koncom jednoznačne nesúhlasím. Ale inak som veľmi prekvapená. Tesim sa na ďalšie knižné výtvory od pani autorky. Už snáď čoskoro …
Z knihy som bola nadšená! Príbeh v príbehu mam veľmi rada a autorka veruže vie písať! Krásne opisy zaľúbenia cez internet, flirtu, intímnych chvíľ, také reálne, živé, neumelé... veľmi sa s tým viem stotožniť a samej mi bilo srdce počas kapitoly č. 32! Páčili sa mi opisy, humor Mária, nádherný vzťah vnučky s babi, hlavná hrdinka. Samozrejme, ako život, tak aj príbeh M&Ms musel mať to nejaké ALE a kapitola č. 36 by ani nemusela existovať, ALE... ( :) ) nepohnevám sa (a dúfam) za pokračovanie. Na debut je to skvelé, štýl mi sadol a rada si od autorky prečítam aj ďalšie knihy :)
Kniha, v ktorej sa nic podstatne nedeje, pribeh pomerne gycovy, predvidatelny, bez akcie, bez poriadnej zapletky. Pre mna tato kniha presiahla hranicu cervenej kniznice a to skutočne nie je moj vkus. Ten, kto ma vsak takyto zaner rad, moze byt spokojny, dialogy su kratke a dobre pisane, kto ma rad lahke prvoplanove metafory a ľúbostné obrazy, asi nebude sklamany. Pre mna bolo jedinou vyhodou knihy, ze bola pomerne kratka, takze som sa netrapila dlho.
Toto bolo také milé čítanie. A to ja sa knihám od slovenských autoriek vyhýbam obrovským oblúkom, ale som rada, že som tu spravila výnimku. Absolútne mi tam nič neprekážalo, ani to že sa to dalo trochu predvídať, bola to taká pokojná, pekná kniha, ktorá ma zahriala pri srdiečku. Viac takýchto kníh treba jednoznačne.
Posledných pár strán ma úplne odrovnalo a záver? O tom vlastne neviem čo si myslieť, prečítala som si ho 3 krát a stále som tam nenašla to, čo by mi prezradilo kam sa uberá osud hrdinky... možno 5 krát nebolo dosť 🙈