Dialóg medzi ľuďmi s úplne odlišnými názormi sa často nezaobíde bez obviňovania, zosmiešňovania či vzájomných útokov. Konzervatívci nerozumejú, prečo liberáli premýšľajú tak, ako premýšľajú, a liberáli nechápu konzervatívcov o nič viac o dialóg sa však snaží málokto. Kniha rozhovorov skúseného novinára a autora stoviek rozhovorov, liberála Karola Sudora s matematikom a bývalým politikom, konzervatívcom Vladimírom Palkom je tak ojedinelým počinom. V rozhovore sa dotýkajú všeobecnejších výbušných tém, ktoré slovenskú spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdeľujú Istanbulský dohovor, interrupcie, eutanázie či vzťah katolíckej cirkvi k Jozefovi Tisovi. Sudor je mimoriadne dobre pripravený a Palko úprimne a z odstupu odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa vtedajších káuz. Cez osobnejšie rozhovory o živote v socializme, o sviečkovej manifestácii až po pôsobenie vo vrcholovej politike sa snaží Karol Sudor pochopiť zmýšľanie kresťanského konzervatívca, prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré ho formovalo, jeho vnútorný svet, dilemy, trápenia a výzvy. To, prečo má niekto z môjho pohľadu zvláštne, nepochopiteľné názory, musí mať predsa svoje dôvody, vraví Karol Sudor. A možno mi trochu pomáhate, aby som pochopil sám seba. Nikdy by som nepovedal, že raz budem takéto veci vykladať práve liberálovi. Ale je to inšpirujúce. Myslím si, že sme sa v našom rozhovore dosť natrápili, aj sme vzájomne zápasili, aj sme si v niečom porozumeli. Vladimír Palko
1. Nesúhlasím s hystériou, ktorá sprevádzala vydanie knihy. Aj keď s niekým nesúhlasíme, mali by sme sa s ním rozprávať. 2. Sudor si však nevybral rovnocenného partnera. Palko je dogmatik, ktorý napríklad zákaz kondómov nedokázal vysvetliť a odvolal sa na to, že katolicizmus vníma ako celok. Žiaľ, nekriticky. 3. Rád by som zdôraznil, že nemôžeme stotožňovať konzervatívcov s veriacimi. Niekedy som mal pocit, že Palko si vieru vedome vybral, pretože mu ponúka jasné odpovede na zložité otázky a on sa akoby bál situácií, ktoré nie sú jednoznačné. Ako matematik, žiaľ, často rozmýšľa len v jednotkovej sústave. Buď je niečo správne alebo nie. Buď poznáte katolícku pravdu, alebo sa mýlite. 4. Aj keď sa na všetkých okrem katolíkov pozerá zvrchu, aspoň uznáva, že aj oni môžu žiť v súlade s Bohom, čo som teda od neho nečakal a potešilo ma to. 5. Ak by respondent nebol dogmatik a ešte by aj mal vyššie EQ, dal by som aj päť hviezdičiek.
Kniha sa skladá akoby z troch častí. 1. O Palkovom živote, 2. o politike a 3. o kultúrno-etických otázkach s takou malou podtémou o viere. Tá kniha je výnimočná svojim počinom (liberál sa pýta konzervatívca a hanlivo ho nenálepkuje, ale rešpektuje ho, čo je u našich liberálov, ale vlastne už aj konzervatívcov celkom výkon). Obsahom je tiež celkom dobrá, aj keď má zopár väčších i menších nedostatkov a celkový rezultát je, že Palko to dal lepšie, o dosť lepšie ako Sudor.
Časť o politike je asi najlepšia. Obaja aktéri sú tam totiž väčšinou vecní a vidno, že majú dobrý prehľad. Najmä Sudor je tam lepší ako v ďalšej časti. V časti o kultúrno-etických témach totiž Sudor už nehrá na argumenty, ale na citové vydieranie. Je škoda, že Palko pristáva na túto hru a neodmietne to hneď na začiatku, lebo napr. potraty sú skutočne otázkou či embryo je plod človek a či ho môžeme zabiť, a nie otázkou, či vznikne potratová turistika. Sudor dáva jeden srdcervúcejší príbeh za druhým a Palko sa snaží (treba povedať, že v drvivej časti veľmi obstojne) odpovedať. Keby Palko hneď na začiatku odmietol tento prístup a povedal, že hard cases makes bad law a autori by sa bavili o podstate, tak tá kniha by bola o dosť hutnejšia, šťavnatejšia, hlbšia, lepšia. Občas je z Palkovej strany v tejto oblasti cítiť taký Mikloškovský závan. Napr. prečo odmietol odpovedať pri otázkach o antikoncepcii a vyhovoril sa, že to je skrátka učenie katolíckej cirkvi? Nemá problém rozprávať o vzťahu s nevlasntými súrodencami a otcom a o tomto má? V knihe sa vyplavujú aj niektoré historické mýty v ktorých naši liberáli žijú. Ukázalo sa to napríklad pri debate o disente. Tam je pekne vidieť ako je Sudor mimo a je super, že Plako mu tu neustúpi ani o milimeter. No a hlavný nedostatok tej knihy-niekedy sa Sudor zbytočne stokrát (ale, že fakt stokrát) pýta na to isté a Palko vždy odpovedá to isté (napr. kauza Šátek). Zbytočne to predĺžuje knihu a odrádza čitateľa.
Na záver už len dve poznámky k Palkovi: 1. Palko v knihe dáva jasný príklad toho, ako by mal konať, odpovedať na otázky a reagovať na liberálov kresťanský politik. Ponajprv, má mať jasno v dôležitých otázkach dnešnej doby. A má sa snažiť byť zmierlivý, no zároveň jasný, čitateľný a v dôležitých otázkach nekompromisný a neústupčivo sa biť za pravdu. Presne takýto nám dnes chýbajú. 2. Keď to človek číta, tak si vraví, kto zo súčasných kresťanských politikov by to takto dal a bojí sa odpovede.
Nemusíte s ním súhlasiť, ale je takmer povinnosťou si opačný názor vypočuť.
Tejto knihe bolo vyčítané, že vôbec nemala vyjsť. Vraj ľudia ako Palko by v dnešnom mediálnom priestoru nemali vôbec dostávať priestor šíriť svoje prehistorické názory. Mne sa ako prehistorické javí skôr toto.
Prestávame debatovať o veciach, ktoré nás polarizujú a pritom je to tak veľmi potrebné. Obidva tábory si vecnými argumentami môžu od seba zobrať veľmi veľa. A mám pocit, že práve takto celá debata Karola Sudora s Vladimírom Palkom dopadla. Veľmi dobré čítanie.
Základným problémom celej knihy je nešťastné uchopenie definícií konzervativizmu a liberalizmu. Pre Palka totiž "konzervativizmus=kresťanstvo" (a "kresťanstvo=ortodoxný rímsky katolicizmus"), čo je extrémne reštriktívne (a nesprávne) chápanie. Navyše pre Palka je liberalizmom všetko, čo nespadá do jeho definície konzervativizmu. Takže dochádza k divným tvrdeniam - napríklad, že .týždeň je liberálne médium.
Druhou veľkou nevýhodou je, že Karol Sudor je omnoho lepšie pripravený ako Palko-respondent. A tak je Sudor v atraktívnej pozícii hľadača pravdy a Palko sa zhosťuje pasívnejšej úlohy vykladača dogmy, ktorú bezvýhradne akceptuje. Čo samozrejme končí frustráciou, lebo aktívne hľadajúci človek sa odpovede, vysvetľujúcej životné postoje konzervatívca, vlastne nedočká.
Kniha má v zásade dve časti, historicko-politickú, ktorá má význam ako primárny zdroj pre históriu nežnej revolúcie aj prvých rokov Slovenska. Tá druhá časť, názorovo-postojová, je bohužiaľ výrazne menej čitateľsky vďačná, hlavne preto, že Palko nie je schopný uspokojujúco a zrozumiteľne vysvetliť svoje ľpenie na dogmách (ak navzájom nedávajú zmysel, hovorí o "mystériu" a nesnaží sa im hlbšie rozumieť). Nikdy o nich nepochyboval (ako na konci knihy sám priznáva), preto si ich ani nepotreboval vnútorne odobriť a na jeho odpovediach to vidieť.
Určite sa to však oplatí prečítať, pretože to poskytuje veľmi hlboký pohľad na to, ako zásadne dokáže rozhodovanie človeka ovplyvniť externá dogma akéhokoľvek druhu.
Túto knihu som nechcela čítať. Nechcela som si zbytočne zvyšovať tlak, nechcela som sa konfrontovať s názormi, o ktorých viem, že s nimi nesúhlasím, nechcela som počúvať argumenty, o ktorých som bola dopredu presvedčená, že moje názory nezmenia. No potom som si uvedomila, že môj prístup je pokrytecký. Ako môžem byť zástancom dialógu, ako môžem po niekom chcieť, aby ma počúval a snažil sa mi porozumieť, keď sama niečo také odmietam? Keď dopredu súdim a nedám druhej strane šancu?
Strčiť hlavu do piesku, žiť si pokojne vo svojej bubline je jednoduché. Rovnako je jednoduché nechcieť počúvať názory, ktoré považujeme za bludy. No tým, že im nedávame šancu, že sa nad nimi nesnažíme zamyslieť, tým, že sa ani nepokúsime trochu odosobniť od toho, čo si myslíme a neskúsime sa na veci pozrieť inými očami, robíme to, čo kritizujeme na druhých.
Karol Sudor nám priniesol asi najucelenejšiu a najkvalitnejšiu liberálno-konzervatívnu diskusiu, aká na Slovensku vznikla. Oceňujem komplexný pohľad na Palka počnúc jeho detstvom, vďaka čomu bolo možné lepšie pochopiť jeho pohľad na vec. Bavila ma najmä časť o politike, ktorá mi priblížila situáciu na Slovensku v časoch pred mojim narodením a v období, keď som bola ešte dieťa.
Táto kniha nespraví z liberála konzervatívca ani z konzervatívca liberála. Dokonca nemusí našimi názormi ani trochu zamávať. No určite nám pomáha navzájom si o trochu lepšie porozumieť a občas dokonca ukáže aj to, že hovoríme to isté, len inými slovami.
O témach, pri ktorých sa inde kričí a fabuluje sa v tejto knihe rozpráva a argumentuje. Síce by sa mohli rozoberať ešte na mnohých stranách a aktéri rozhovoru by sa zrejme i tak v mnohom nezhodli, považujem to za milý pokus o dialóg a vzájomné porozumenie či pochopenie. Určite si ani Palko ani Sudor nezaslúžili toľko nezmyselnej kritiky, koľko sa na nich po predstavení knihy sypalo.
Presne toto v dnešnej dobe potrebujeme - knižka rozširuje obzory obom stranám (a hlavne tým, ktorí si nedávajú inak námahu sledovať “tú druhú” stranu debaty), hovorí veľa o Palkovom osobnom živote a ku koncu spoločenským témam - to je tá “juicy” časť.
Súhlasil som raz s Karlom, raz s Vladimírom, odporúčam, ak Vás takéto debaty zaujímajú.
V niektorých častiach som súhlasil s Karolom Sudorom, v niektorých s Vladimírom Palkom a v mnohých veciach stále nemám jasný názor. Karol Sudor nemá na Slovensku konkurenciu, nepresviedča, diskutuje, argumentuje a je výborne pripravený.
Čítal som už dávnejšie, pred pandémiou Covid-19 a vojnou na Ukrajine. Veľmi ma zaujímal rozhovor "liberála" s "konzervatívcom". Žiaľ, oba pojmy sú dnes pokrivené. Kniha bola pre mňa prínosom.