Nádych

by Radovan Potočár, Peter Cvik (illustrator)

Nadýchnuť sa, zadržať dych a ponoriť sa... Mladí hrdinovia debutovej zbierky poviedok Radovana Potočára (*1993) sa strácajú, aby sa vzápätí zjavili kdesi inde. Minulosť i prítomnosť sú ohybnejšie, než by sa mohlo zdať. Postavy splývajú alebo sa ostro vymedzujú jedna voči druhej. Čo hľadáme? A čo sme ochotní obetovať? Otázok pribúda, odpovede sú čoraz hmlistejšie.

Genres: Fiction

136 pages, Hardcover

First published January 1, 2018

Reviews

[Barbara Vojtašáková · Rating 4 out of 5]

Konečne som sa k tejto knihe dostala, bolo to odľahčujúce a príjemné. Strany Nádychu sa síce minú veľmi rýchlo, no akási plynulosť a neukončenosť v človeku ostane aj po dočítaní.

[Bouquiniste · Rating 4 out of 5]

Desať poviedok o dospievaní a dozrievaní. Pri prvých sa spôsob písania, štýl, oblúk zdajú viac amorfné než jasne definované, postavy nemajú kontúry – alebo ak, tak načrtnuté nespojitou, bodkočiarkovou linkou: postoje, názory, zážitky pretekajú od jednej k druhej, od jedného Tomáša k inému, od Aleny, cez Lenku až po ďalšiu Alenu. Kto je kto? Je každý chlapec Tomáš? Je každý Tomáš Potočár? Táto stratégia typizovaných postáv sa objavuje aj v knihe Kataríny Vargovej Šura. Je to vplyv redaktorky Marty Součkovej? Román s bodkočiarkovými kontúrami namiesto zbierky poviedok? Trochu ma to irituje: Kedy a ktorá babka žije? Ktorý rodičovský pár sa rozviedol a ktorý spolu stále žije?

Neviem, či je to práve postupným zrením (postáv aj autora), ale kým začiatok som vnímala ako vyslovene rozpačitý (prvé dve poviedky som prečítala najskôr a potom knihu odložila, a keď som sa k nej vrátila, vôbec som si ich nepamätala), približne v polovici ma to konečne chytilo a vtiahlo.

[Filip Struhárik · Rating 4 out of 5]

Jednohubka, ktorá z nudného večera urobila večer príjemný.

[Diana Krajnikova · Rating 4 out of 5]

Prijemne citanie, nenasilne silne ale hlavne smutne. Nie dramaticky smutne. Len tak banalne kazdodenne smutne a mozno teda o to smutnejsie.

[Lulsa · Rating 3 out of 5]

Jedna hviezdicka dolu za nasilu vsunute "dramaticno"- kradez stoeurovky a sex so starym nemcom- z Aleny, nudneho dievcata co stretneme hocikde to robi nepravdepodobnu postavu ktoru by si Tomas tak ako je vykresleny urcite nevybral
Druha hviezdnicka dole za logicke nedostatky- vidno ze niektore texty boli pisane pre sutaze a s ostatnymi nepasuju- napr v prvej poviedke su rodicia spolu, v poviedke otec by vedel su uz rozvedeni, s tym ze tomas si vybral mamu, inde sa zas pise ze mama sa s nim nerozprava, zase inde ze rodicia su pri nom obaja ked nechce ist dalej studovat. To si fakt toto clovek nevsimne ked ide vydat svoju prvu knizku? Ani nikto z timu korektorov a xy ludi co to citaju pred vydanim si to nevsimne? Mna to hrozne vyrusilo. A tiez mi pripadalo nedotiahnute ze prvu poviedku rozprava brat a potom sa uz nikde nevyskytne? Povazuje Tomasa za svoju dvojicku ale Tomas na neho nikde ani naznakom nemysli? Ani ho nenavstivi, ani nekontaktuje ani v jednej spomienke nezahrnie? Not fuckin believeble. Iba to dokazuje ze ze tie texty najprv stali osamote a potom sa ich pokusil poskladat. Tak este pol hviezdy dole.

[Alexandra Jurišová · Rating 3 out of 5]

Stále neviem, aké hodnotenie dať tejto knihe. Asi skôr 3 * než 4 *. Je to trochu presolené, aj keď nie úplne zlé.