Prvý výber z básnickej tvorby významnej a najviac prekladanej slovenskej poetky. Mila Haugová začínala v roku 1980 Hrdzavou hlinou. O niekoľko rokov neskôr už jej poézia „pomaly zarastá striebrom a zelenou s trochou červenej / hrdze“. Až sa napokon farba hliny v Cetonii aurata (2013) zaskvie zlatou a celý alchymistický proces jej písania akoby sa tak zavŕšil. Spôsob jej básnenia je nevyčerpateľný (a nevyčerpávajúci). „Čokoľvek ti poviem bude logikou srdca“, upozorňuje. A čitateľ si môže z jej bohatej ponuky srdca vyberať.
Dlho nemí. Začíname otvárať ústa. Je tu slovo - so všetkým, čo bolo pred ním. Všetko sa začína chvením...
~ Mila Haugová
Nezvyknem čítať poéziu. Je to výrazne mimo mojej komfortnej čitateľskej zóny a aj keď si poviem, že to skúsim, nikdy neviem, kde začať. Ako spozná kvalitnú poéziu človek, ktorý poéziu nečíta? Poézia predsa ani zďaleka nie je o rýmoch, ale o hlase srdca.
Úplnou náhodou som raz zastihla epizódu @vecerashavranom o láske. Pre mňa dovtedy nepoznaná šou ma príjemne prekvapila. Hostia predniesli kopu zaujímavých myšlienok a na záver boli požiadaní aby odporučili divákom knižku. Jeden z hostí (ktorého meno si už bohužiaľ nepamätám, ale tuším bol básnik?) začal rozprávať o Mile Haugovej. O slovenskej poetičke, ktorá patrí medzi naše najprekladanejšie a najplodnejšie autorky. A niečo ma na spôsobe, akým o nej rozprával zaujalo. Natoľko, že som potrebovala Milu Haugovú a jej tvorbu spoznať osobne.
Nakoniec som siahla po tomto výbere z jej tvorby. A aj keď neverím, že ako absolútny laik v poézii ju dokážem oceniť tak, ako by si pravdepodobne zaslúžila, som rada, že som vystúpila zo svojej komfortnej zóny. Nie sú to básničky ako si často pod poéziou predstavíme. Sú to útržky umeleckej duše zachytené na papieri. Netreba v nich hľadať logiku, treba ich precítiť. 💫
Večerné čítania som si spríjemnila zbierkou vybraných poetických diel Mily Haugovej. Knihu hodnotiť nebudem, pretože sa necítim povolaná hodnotiť poéziu.
"...píšem a robím od detstva skoro stále to isté: milujem a nerozumiem ... MH