What do you think?
Rate this book
Prager Sagen
Rare Book
- GenresCzech LiteratureHistory
376 pages, Hardcover
First published January 1, 1972
About the author
Václav Cibula
23 books2 followersPhDr. Václav Cibula byl prozaikem, dramatikem, překladatelem (ze španělštiny a francouzštiny) a redaktorem.
Absolvent gymnázia v rodném Slaném, v letech 1945-1949 studoval dějiny literatury v Praze na Karlově univerzitě (posléze získal akademický titul PhDr.). Krátce pracoval v deníku Lidová demokracie a mezi lety 1964 až 1990 pak v Československém rozhlase. Autor řady rozhlasových her, jako prozaik proslul zejména osobitým převyprávěním řady legend, bájí, skazek a pověstí.
Absolvent gymnázia v rodném Slaném, v letech 1945-1949 studoval dějiny literatury v Praze na Karlově univerzitě (posléze získal akademický titul PhDr.). Krátce pracoval v deníku Lidová demokracie a mezi lety 1964 až 1990 pak v Československém rozhlase. Autor řady rozhlasových her, jako prozaik proslul zejména osobitým převyprávěním řady legend, bájí, skazek a pověstí.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 3 of 3 reviews
January 22, 2020
Tohle je prostě klasika. Když jsem byla malá, četl mi je táta, dnes se k nim vracím s láskou sama.
March 26, 2026
Pražské povesti v podaní pána Cibulu sa pre mňa oficiálne stali jednou z najlepších kníh, ktoré som tento rok prečítal – a suverénne tou najzábavnejšou.
Niekoľko rokov sa táto zbierka historických príbehov o Stovežatej povaľovala na rôznych poličkách. Dnes som nesmierne rád, že to tak bolo a že som po nej nesiahol skôr. Prechádzať poučnými, miestami tajuplnými, zábavnými, vtipnými, ale aj napínavými príbehmi má totiž úplne iný náboj vtedy, keď tie miesta poznáte a viete si ich predstaviť v reálnych kulisách.
Jednoducho – na tieto pražské povesti som musel dorásť. A zároveň si aspoň niekoľkokrát naplno objaviteľsky užiť Druhý Rím, prekrásnu Prahu.
Významný český spisovateľ, autor, zberateľ, dramatik a scenárista Václav Cibula vytvoril v časoch vrcholiacej komunistickej „normalizácie“ niečo, čo bolo vtedajšiemu mainstreamu úplne cudzie.
Jeho geograficko-historické členenie povestí (podľa jednotlivých častí Prahy a viac-menej aj chronologicky) nepredstavuje len ucelený literárny útvar na pobavenie čitateľa. Ide oveľa ďalej. Cibulove príbehy sú povesti par excellence – nesú jasné morálne ponaučenie a sú podané štýlom, ktorý necháva čitateľovi priestor premýšľať nad ich „pravdivosťou“.
A úprimne – zaujímalo by ma, či som jediný, kto to takto vníma.
Jeho brilantné prerozprávanie najznámejších príbehov pražských dejín – pravdivých, vymyslených aj menej známych – síce v úvode, najmä pri mytologických kapitolách o Vyšehrade a počiatkoch Prahy, miestami znie až podozrivo „ideologicky“ (v duchu doby svojho vzniku), no veľmi rýchlo sa vyjasní skutočný obraz: katolícka Praha.
Práve tento najdôležitejší nábožensko-spoločenský rozmer, na ktorom v podstate všetky povesti stoja, v texte ostal. A vďaka tomu vzniká autentický obraz niečoho, čo charakterizovalo pražské kráľovské mestá jednoznačne pred celým svetom.
V príbehoch vystupujú krásne panny aj odpudivé baby, čestní junáci aj prefíkaní podliaci. Zbožní mnísi, ale aj neverní rehoľníci. A popri tom čarodejníci, vodníci, kostlivci, bezhlaví duchovia, čerti, škriatkovia a ďalšie podivné bytosti. Nezabúdajme ani na mysterióznych židov a tajuplné reálie ich mestského nažívania.
Celý tento svet verne odráža pestrý kolorit autentickej (stredovekej) spoločnosti – so všetkými slabosťami, sklonmi k hriechu, ale aj so schopnosťou postaviť sa osudu, konať hrdinsky a obstáť v rozhodujúcich chvíľach.
V prvom rade plnia Cibulove povesti funkciu poučného zrkadla. Jednoduchou, až rozprávkovou formou nastavujú obraz života podľa – alebo proti – Desatoru. A pripomínajú niečo, čo dnešný človek už takmer úplne stratil: vedomie nadprirodzeného sveta.
Toto je presný opak moderného naturalizmu. A povedzme si úprimne – koho dnes skutočne obohacuje čítanie plytkých politických frašiek o prezidentoch, parlamentoch a stranách? Kedy si priznáme, že katolícka monarchia vytvárala neporovnateľne bohatší, pôvabnejší a inšpiratívnejší kultúrny svet?
Aj preto patrí Cibulovi vďaka. Dokázal to pripomenúť už v časoch, keď to bolo najmenej vítané.
Povesti sú napísané mimoriadne inteligentným štýlom. Čitateľ prechádza celou škálou emócií, vytvára si vzťah k postavám, stotožňuje sa s nimi a rastie spolu s nimi. Pre plnší zážitok odporúčam čítať ich ako autentický výklad miestnych dejín.
Výborný je aj samotný formát. Povesti sa líšia dĺžkou, no každá končí výraznou pointou – jednoduchou, údernou a pre žáner typickou. Niektoré končia veselo, iné smutne, ďalšie tragicky či víťazne. Práve v tejto rozmanitosti sa skrýva ich sila.
Mínusy? Snáď len to, že sa autor vedome vyhýbal legendám. Na druhej strane – existujú aj ďalšie zbierky pražských povestí, takže je kde pokračovať (zatiaľ som ešte nečítal).
Bohu vďaka za tento knižný oddych – takmer až pútnickú cestu dejinami jedného z mojich najobľúbenejších európskych miest.
Navštevujte Prahu. A skúste si tieto príbehy predstaviť priamo na tých miestach. Zistíte, že mesto zrazu dostane úplne iný rozmer.
Presne toto dnes potrebujeme: znovu objaviť povesti ako nositeľky nemennej pravdy, opravdivej krásy a podmanivého tajomstva. Niečo, čo nielen pobaví, ale aj povznesie – a znovu zapáli detskú fascináciu nad dejinami a nadprirodzeným svetom.
Niekoľko rokov sa táto zbierka historických príbehov o Stovežatej povaľovala na rôznych poličkách. Dnes som nesmierne rád, že to tak bolo a že som po nej nesiahol skôr. Prechádzať poučnými, miestami tajuplnými, zábavnými, vtipnými, ale aj napínavými príbehmi má totiž úplne iný náboj vtedy, keď tie miesta poznáte a viete si ich predstaviť v reálnych kulisách.
Jednoducho – na tieto pražské povesti som musel dorásť. A zároveň si aspoň niekoľkokrát naplno objaviteľsky užiť Druhý Rím, prekrásnu Prahu.
Významný český spisovateľ, autor, zberateľ, dramatik a scenárista Václav Cibula vytvoril v časoch vrcholiacej komunistickej „normalizácie“ niečo, čo bolo vtedajšiemu mainstreamu úplne cudzie.
Jeho geograficko-historické členenie povestí (podľa jednotlivých častí Prahy a viac-menej aj chronologicky) nepredstavuje len ucelený literárny útvar na pobavenie čitateľa. Ide oveľa ďalej. Cibulove príbehy sú povesti par excellence – nesú jasné morálne ponaučenie a sú podané štýlom, ktorý necháva čitateľovi priestor premýšľať nad ich „pravdivosťou“.
A úprimne – zaujímalo by ma, či som jediný, kto to takto vníma.
Jeho brilantné prerozprávanie najznámejších príbehov pražských dejín – pravdivých, vymyslených aj menej známych – síce v úvode, najmä pri mytologických kapitolách o Vyšehrade a počiatkoch Prahy, miestami znie až podozrivo „ideologicky“ (v duchu doby svojho vzniku), no veľmi rýchlo sa vyjasní skutočný obraz: katolícka Praha.
Práve tento najdôležitejší nábožensko-spoločenský rozmer, na ktorom v podstate všetky povesti stoja, v texte ostal. A vďaka tomu vzniká autentický obraz niečoho, čo charakterizovalo pražské kráľovské mestá jednoznačne pred celým svetom.
V príbehoch vystupujú krásne panny aj odpudivé baby, čestní junáci aj prefíkaní podliaci. Zbožní mnísi, ale aj neverní rehoľníci. A popri tom čarodejníci, vodníci, kostlivci, bezhlaví duchovia, čerti, škriatkovia a ďalšie podivné bytosti. Nezabúdajme ani na mysterióznych židov a tajuplné reálie ich mestského nažívania.
Celý tento svet verne odráža pestrý kolorit autentickej (stredovekej) spoločnosti – so všetkými slabosťami, sklonmi k hriechu, ale aj so schopnosťou postaviť sa osudu, konať hrdinsky a obstáť v rozhodujúcich chvíľach.
V prvom rade plnia Cibulove povesti funkciu poučného zrkadla. Jednoduchou, až rozprávkovou formou nastavujú obraz života podľa – alebo proti – Desatoru. A pripomínajú niečo, čo dnešný človek už takmer úplne stratil: vedomie nadprirodzeného sveta.
Toto je presný opak moderného naturalizmu. A povedzme si úprimne – koho dnes skutočne obohacuje čítanie plytkých politických frašiek o prezidentoch, parlamentoch a stranách? Kedy si priznáme, že katolícka monarchia vytvárala neporovnateľne bohatší, pôvabnejší a inšpiratívnejší kultúrny svet?
Aj preto patrí Cibulovi vďaka. Dokázal to pripomenúť už v časoch, keď to bolo najmenej vítané.
Povesti sú napísané mimoriadne inteligentným štýlom. Čitateľ prechádza celou škálou emócií, vytvára si vzťah k postavám, stotožňuje sa s nimi a rastie spolu s nimi. Pre plnší zážitok odporúčam čítať ich ako autentický výklad miestnych dejín.
Výborný je aj samotný formát. Povesti sa líšia dĺžkou, no každá končí výraznou pointou – jednoduchou, údernou a pre žáner typickou. Niektoré končia veselo, iné smutne, ďalšie tragicky či víťazne. Práve v tejto rozmanitosti sa skrýva ich sila.
Mínusy? Snáď len to, že sa autor vedome vyhýbal legendám. Na druhej strane – existujú aj ďalšie zbierky pražských povestí, takže je kde pokračovať (zatiaľ som ešte nečítal).
Bohu vďaka za tento knižný oddych – takmer až pútnickú cestu dejinami jedného z mojich najobľúbenejších európskych miest.
Navštevujte Prahu. A skúste si tieto príbehy predstaviť priamo na tých miestach. Zistíte, že mesto zrazu dostane úplne iný rozmer.
Presne toto dnes potrebujeme: znovu objaviť povesti ako nositeľky nemennej pravdy, opravdivej krásy a podmanivého tajomstva. Niečo, čo nielen pobaví, ale aj povznesie – a znovu zapáli detskú fascináciu nad dejinami a nadprirodzeným svetom.
December 11, 2025
The first section including legends like the Maiden's War really blew me away. Many of the stories from the middle ages were excellent as well, from familiar tales like the blinding of the clock maker to many ghost stories. Most fascinating for me are stories involving 'wassermänner,' these feel deeply slavic. The sagas about the Jewish Ghetto and the adventures of Rabbi Löw were beautifully told. This is a big book and although I enjoyed what I read, I felt like I'd had enough about two thirds through it. Especially the femicides got to be a bit of a grind, and the crusades/turks stories were also unpleasant. I borrowed it from the main branch of the Vienna public libraries and the children's librarian had to get it out of storage for me. "Please be careful," she cautioned me. This added to the feeling of wonder and legends and all that. It's an edition from the DDR, translated from the original and now I am curious about children's books from 1970s DDR. Are they all this cool?
Displaying 1 - 3 of 3 reviews