Môj rodný cintorín

by Dušan Mitana

Genres: Fiction

184 pages, Paperback

First published January 1, 2000

About the author

Do literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.

Reviews

[Veronika Sebechlebská · Rating 4 out of 5]

Tak som sa po roku opäť donútila vziať do ruky pôvodnú slovenskú tvorbu a opäť si hovorím, že by som to asi mala robiť častejšie. Mitanova dedina je presne taká ako dedina z mojich spomienok. Absurdná a postmoderná.

Na miestach, kde autor opisuje úskalia dedinského protokolu som sa smiala nahlas, ale oceniť to asi môže len ten, kto to zažil.

[Minea · Rating 5 out of 5]

Skvelá kniha, plná humoru, aj takého mierne čierneho, írečité dialógy v "paránnom" lieskovskom nárečí...Mitana perfektne zachytil kolorit svojej rodnej dediny. No a ja som mu to skoro uverila! Až keď som si prečítala s ním nejaké rozhovory, tak som zistila, že to bola fikcia, v skutočnosti nepochádza z hrobarskej rodiny, ani nežil v blízkosti cintera.
Perlička - keď ju budete čítať, tak vedzte, že mená na hroboch, pomedzi ktoré chodievali postavy tejto knižky, ehm...vykonávať malú potrebu :-) sú mená Mitanovych literárnych kritikov :-D
Duško, dobre mi to pallo. Pán Boh zaplat! :-D

[Branislav Breza · Rating 4 out of 5]

Pri druhom čítaní (po rokoch) oceňujem postmoderné odkazy na názvy diel iných autorov. Bolo to fajn, ale ako nevýhodu beriem už autorom spomenutú myšlienku, ktorá pre mňa charakterizuje toto dielo: Život je ako rozprávanie bez konca. Pri treťom resp. ďalšom čítaní možno pochopím a docením aj úryvky z knihy od Jána Maliarika; teraz som nemal nervy na ich dešifrovanie.

[Miroslav Kormoš · Rating 5 out of 5]

Já už temu Mitanovi ani revjú písat nejdem. Raz darmo, dobré to je, zase som to za dva dni sesžral.

[Zuzka · Rating 4 out of 5]

Po sto rokoch, v lete idem bomby

[Blazz J · Rating 4 out of 5]

4/5. Dva metra globoki, dva metra široki, pravilni robovi, so bili njihovi grobovi. Mitana je otroštvo preživel v hiši v bližini pokopališča, obdan z dedkom šamanom, a agnostikom, mamo evangeličanko, bratom katolikom, sam pa je, deset-dvanajstletnik pod odejo najraje prebiral državljansko biblijo v norost zapeljanega znanega krščanskega aktivista, v ne več šteti socialistični petletki slovaškega podeželja.

[Drejc Kokošar · Rating 4 out of 5]

Zgodba, ki je hkrati tako blizu in tako daleč. Sproščeno ozračje zgodbe o odraščanju na podeželju se prepleta s svetom abstraktnega, filozofskega in političnega mnogoboja v povojni Češkoslovaški. Absurdno, vulgarno, a hkrati humorno in sproščeno branje. Verjetno bolj blizu moškim kot ženskam s svojim hrabalovskim pripovedovanjem.

[Lone_wolf · Rating 5 out of 5]

“Začal som chápať, že tomuto životu vôbec nerozumiem, a vtedy som si zaumienil: Raz na to prídem, raz pochopím, prečo je to také, aké to je, prečo je to tak, ako to je… Buď to pochopím, alebo sa na to vyseriem a obesím sa na rodnom cintoríne, jak sirota žijúcich rodičov.”

[Dominika Hvorková · Rating 3 out of 5]

asi iba Mitana vie do knižky skryť inteligentné a zároveň riadne hulvátske vtípky. okrem toho samozrejme aj veľa múdrostí. napríklad, že slivovica je horšia ako alkohol.

[ron · Rating 4 out of 5]

Čo si mal rád, to ti zostane, ostatné je hovno.