What do you think?
Rate this book
Rusko, Ukrajina a my
Rozhovory Tomáša Gálisa a Alexandrom Dulebom
Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom.
V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.
Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.
Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom.
V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.
Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.
168 pages, Unknown Binding
Published February 3, 2016
1 person is currently reading
55 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 17 of 17 reviews
March 20, 2016
Vždy, keď človek číta alebo počúva Alexandra Dulebu, má pocit, že lepšie rozumie tomu, čo sa okolo nás deje. Jeho knižný rozhovor s Tomášom Gálisom je ďalším potvrdením tohto pocitu. Žiadne povrchné dumky a insitné úvahy, ale odpovede plné faktov, backgroundu, porozumenia. Hrozne dobré to je.
Dávam 5 hviezdičiek, hoci možno by som dal aj 4,5. V niektorých momentoch mi prekážalo vedenie rozhovoru. Otázky akoby nemali ambíciu viesť rozhovor nejakou silnejšou tematickou alebo chronoligickou líniou, proste sa objavili a zvrtli debatu iným smerom, ako by som bol čakal. Mínusom je aj chýbajúci register, zišiel by sa.
Ale inak je to rozhodne #mustread
Dávam 5 hviezdičiek, hoci možno by som dal aj 4,5. V niektorých momentoch mi prekážalo vedenie rozhovoru. Otázky akoby nemali ambíciu viesť rozhovor nejakou silnejšou tematickou alebo chronoligickou líniou, proste sa objavili a zvrtli debatu iným smerom, ako by som bol čakal. Mínusom je aj chýbajúci register, zišiel by sa.
Ale inak je to rozhodne #mustread
June 6, 2016
v plynúcom rozhovore veľmi zrozumiteľne predstavený súčasný stav ukrajiny aj iných postsovietských krajín v kontexte zahraničnej politiky Ruska. pre mňa - politologické laíča - skvelý zdroj informácií, výraznejší ako dva plus jeden dokumentárny film a jedna návšteva plná rozhovorov.
Read
June 21, 2022Skvelý rozhovor, z ktorého som sa veľa dozvedel. Najviac sa mi páčili chvíle, keď sa Tomáš Gális pýtal podvratné otázky typu "prečo by nebolo dobré, keby sa o malých nejako dohodli veľkí, z Trianonu predsa Slovensko profitovalo resp. po Viedenskom kongrese bol v Európe sto rokov pokoj" a Alexander Duleba mu odpovedal:"Boli tu lokálne vojny a systém nakoniec zlyhal v prvej svetovej vojne. Mierové kongresy veľmocí nič nevyriešili. Európa nemá na výber: alebo sa vrátime do vestfálskeho systému vzťahov, alebo tu budeme mať úspešný projekt EÚ. Z hľadiska medzinárodných vzťahov nič tretie neexistuje. Buď toho súčasťou bude Ukrajina, Rusko, i Bielorusko, alebo sa to zvráti a autoritatívne režimy s použitím násilia a vojen vrátia Európu späť do obdobia pred prvou svetovou vojnou."
Tejto knihe by sa zišlo urobiť pokračovanie resp. aktualizáciu o súčasné dianie.
Verím, že sa tak stane.
Tejto knihe by sa zišlo urobiť pokračovanie resp. aktualizáciu o súčasné dianie.
Verím, že sa tak stane.
March 26, 2022
Tak toto bola kniha nadupaná informáciami o situacii a udalostiach na Ukrajine uplne na maximum🤩 👌🏻vobec nevadi,že je staršieho dáta…praveze az zaràza jej aktuálnosť. Velmi ucelený pohlad, nie len na lokálnu sitáciu ale aj smerovanie a tendencie EÚ v otázke Ukrajiny a Ruska. Páčilo sa mi,že v knihe nájdeme mnoho údajov z histórie,čo nám pomáha lepšie pochopiť vec. Tesim sa,že som na knihu narazila, hoci to bola náhoda, pretože mi doplnila mnoho faktov. Odporúčam ak Vás zaujima táto téma vsetkymi 10timi 😊
July 12, 2025
Je zaujímavé čítať rozhovory o Rusku a Ukrajine ešte z obdobia anexie Krymu. Miestami naivné, miestami som premýšľala nad tým, ako je možné, že sme tie do očí bijúce "red flagy" zo strany "osloboditeľov" nechali len tak bez povšimnutia žiť svojím vlastným životom...
"Teraz sa rozhoduje o tom, v akej Európe budeme žiť. Ak sa niekomu páči ruská Európa, odporúčam im, nech tam ide na pol roka - rok a nech si to užije ako obyčajní občania a nie ako politickí papaláši." (s. 149)
"Tí, čo o sebe hovoria, že sú alternatívni, veria konšpiračným teóriám, alternatívnym médiám, tomu, že všetko je kúpené, skorumpované a riadené, sú podľa mňa najskôr frustrovaní. Je to frustrácia neúspešných ľudí. Keď je človek neúspešný v nejakom systéme, vždy uverí, že to nie je pre jeho neschopnosť, ale pre systém..." (s. 155 - 156)
"Teraz sa rozhoduje o tom, v akej Európe budeme žiť. Ak sa niekomu páči ruská Európa, odporúčam im, nech tam ide na pol roka - rok a nech si to užije ako obyčajní občania a nie ako politickí papaláši." (s. 149)
"Tí, čo o sebe hovoria, že sú alternatívni, veria konšpiračným teóriám, alternatívnym médiám, tomu, že všetko je kúpené, skorumpované a riadené, sú podľa mňa najskôr frustrovaní. Je to frustrácia neúspešných ľudí. Keď je človek neúspešný v nejakom systéme, vždy uverí, že to nie je pre jeho neschopnosť, ale pre systém..." (s. 155 - 156)
September 2, 2016
Ja som, ako ukrajinec, najprv čítal knihu, aby skontrolovať fakty. Musím povedať, že bol som prekvapený vysokoú kvalitou informácií, ktorá bola uvedená v knihe. Ale našiel som v texte trochu miest, ktorý nemali skutočnej dôkazy.
> Napríklad aj Bohdan Chmelnickij v roku 1653 prisahal vernosť cárovi jazykom, blízkym cirkevnej slovančine.
Všetko, čo vieme o ukrajinčine a ruštine 17 storočia je písomné pramene. Ale v tamto čase ešte uživali
cirkevnú slovančinu ako jazyk vedy, religii a vyučovania. To bola ako latinčina v katolíckom svete.
A ešte to moglo byť len v roku 1654.
> Ak bol niekto Rus alebo Rusín, znamenalo to, že mal ruskú vieru, t.j. že kresťan východného obradu.
Môže to bolo tak pre katolikov, ale to ne bolo úplne tak. Aj teraz keď chcel by som povedať že som obyvateľ Kyjevskoj Rusi, hovoril by som že som Rusín.
> Rusíni sú východní Slovania, ale nikdy nedošli k štatotvornému programu.
Ale to ni je pravda. Snažili sa, ale bez úspechu.
08.10.1938 bola vytvorená prvá autonómna vláda na čele s Andrejem Brodijem.
26.10.1938 A. Brodij, ktorý sa snažil držať prouhorsku politiku, bol odstránený a premiérom zvolený Augustin Vološin. Nová autonómna vláda Podkarpatskej Rusi premenovala krajinu na "Karpatská Ukrajina".
14.03.1939 Slovenský parlament v Bratislave vyhlásil akt nezávislosti a zriadenie Slovenskej Republiky.
15.03.1939 Pri návšteve Berlína, prezident Č-SR Emil Hácha bol donútený prijať zriadenie nemeckeho protektorátu.
15.03.1939 Parlament Podkarpatskej Rusi vyhlásil plnú štátnu nezávislosť Karpatskej Ukrajiny.
18.03.1939 Väčšina územia Podkarpatskej Rusi bola obsadená maďarskými vojskami.
> Ale nežijú tam len Ukrajinci, ale najmä Rusíni. Drvivá väčšina obyvateľstva sú Rusíni.
Len statistika hovorí že väčšina Rusinov je menej 1%.
> Čiže Krym bol symbolický dar? Výzeralo to ako maškaráda, ale pre pripojenie Krymu k Ukrajine hovorili aj logické a logistické argumenty.
V sovietskych časoch Rusko vzalo mnoho ukrajinských etnických území - takže môžeme povedať, že to bola výmena. Avšak táto skutočnosť nebola nikdy spomenutá Ruskom.
> Napríklad aj Bohdan Chmelnickij v roku 1653 prisahal vernosť cárovi jazykom, blízkym cirkevnej slovančine.
Všetko, čo vieme o ukrajinčine a ruštine 17 storočia je písomné pramene. Ale v tamto čase ešte uživali
cirkevnú slovančinu ako jazyk vedy, religii a vyučovania. To bola ako latinčina v katolíckom svete.
A ešte to moglo byť len v roku 1654.
> Ak bol niekto Rus alebo Rusín, znamenalo to, že mal ruskú vieru, t.j. že kresťan východného obradu.
Môže to bolo tak pre katolikov, ale to ne bolo úplne tak. Aj teraz keď chcel by som povedať že som obyvateľ Kyjevskoj Rusi, hovoril by som že som Rusín.
> Rusíni sú východní Slovania, ale nikdy nedošli k štatotvornému programu.
Ale to ni je pravda. Snažili sa, ale bez úspechu.
08.10.1938 bola vytvorená prvá autonómna vláda na čele s Andrejem Brodijem.
26.10.1938 A. Brodij, ktorý sa snažil držať prouhorsku politiku, bol odstránený a premiérom zvolený Augustin Vološin. Nová autonómna vláda Podkarpatskej Rusi premenovala krajinu na "Karpatská Ukrajina".
14.03.1939 Slovenský parlament v Bratislave vyhlásil akt nezávislosti a zriadenie Slovenskej Republiky.
15.03.1939 Pri návšteve Berlína, prezident Č-SR Emil Hácha bol donútený prijať zriadenie nemeckeho protektorátu.
15.03.1939 Parlament Podkarpatskej Rusi vyhlásil plnú štátnu nezávislosť Karpatskej Ukrajiny.
18.03.1939 Väčšina územia Podkarpatskej Rusi bola obsadená maďarskými vojskami.
> Ale nežijú tam len Ukrajinci, ale najmä Rusíni. Drvivá väčšina obyvateľstva sú Rusíni.
Len statistika hovorí že väčšina Rusinov je menej 1%.
> Čiže Krym bol symbolický dar? Výzeralo to ako maškaráda, ale pre pripojenie Krymu k Ukrajine hovorili aj logické a logistické argumenty.
V sovietskych časoch Rusko vzalo mnoho ukrajinských etnických území - takže môžeme povedať, že to bola výmena. Avšak táto skutočnosť nebola nikdy spomenutá Ruskom.
October 23, 2022
Alexander Duleba dokáže vysvetliť záležitosti, o ktorých je aj táto kniha, vždy jasne a zrozumiteľne. Kniha vyšla v roku 2016, ale keď som ju čítala teraz, veľakrát som obdivovala jej vysokú aktuálnosť v kontexte súčasného vojnového konfliktu na Ukrajine. Ako knihe už vyčítali viacerí, rozhovor občas trochu zbytočne odbehol od hlavnej línie, ale inak to bolo dobré, plné hodnotných informácií, vysvetlení a Dulebových postojov, ktoré nám dnes určite môžu pomôcť lepšie pochopiť to, čo sa deje na Ukrajine.
January 19, 2021
Kniha rozhovorov o histórii Ukrajiny, vzťahoch k Rusku a našom vlastnom kontexte od asi najpovolanejšieho človeka na túto tematiku. Výborná pre získanie širšieho kontextu a pochopenia historických súvislostí, z ktorých vyplýva súčasný stav.
May 17, 2019
putava forma, vysvetlujuci kontext pre pochopenie situacie na ukrajine a v satelitoch byvaleho sovietskeho zvazu
March 13, 2022
Kniha hodná prelistovania, štýl nebol pre mňa. Nedokázal som sa povzniesť nad tvrdenie, že Rusko má európsku mentalitu, možno si pod tým predstavujem niečo iné, než autor.
February 15, 2016
Ak máte radi vyjadrenia Alexandra Dulebu, ktoré sme mohli v poslednej dobe často počuť v rôznych médiách, tak budete mať radi aj túto knihu.
Duleba v nej ukazuje presne to za čo ho majú jeho fanúšikovia radi- má jasný názor na vec (netvrdí, že pravda je niekde uprostred, alebo, že ju v skutočnosti nemôžeme poznať, ale jasne pomenuváva problémy, vinníkov a možné riešenia), vďaka svojím širokým vedomostiam nás mnohé naučí o Rusku, Ukrajine, EÚ a vlastne celom postsovietskom priestore, a najmä svoje postoje a poznatky vie podať zrozumiteľne, no zároveň fundovane. Preto sa kniha dobre číta a z tohto pohľadu ju môžem len odporučiť.
Ak by som mal knihe niečo vytknúť boli by to dve veci.
Za prvé, Galisov štýl kladenia otázok. Zdá sa mi, že Galis skáče z témy na tému a, že knihe akoby chýba nejaká ucelená štruktúra podľa ktorej vieme kde sme začali a kam nás autor svojim otázkami vedie. Možno aj preto sa niektoré otázky (a odpovede) opakujú a niektoré nakoniec ostanú nezodpovedané. Knihe by tiež pomohlo keby bol Galis pri kladení otázok viac kritický voči Dulebovým odpovediam a nebral takmer všetko ako hotovú vec, ale trochu viac ho potrápil.
Druhá výčitka je skôr technického charakteru, konkrétne, že knihe chýba tak základná vec ako je obsah. Preto je ťažšie sa v nej orientovať a ak sa človek chce k niečomu vrátiť, alebo si niečo nájsť je odsúdený len na listovanie a vlastnú pamäť.
Na druhej strane publikácia má moderný obal s použitím vhodných farieb (čo pri odbornejšej literatúre treba vždy oceniť). Zároveň sa vyhla prílišne bulvárnemu obalu i názvu (ako to býva u niektorých kníh vydávaných novinármi). Taktiež fotografia Vladimíra Šimícka na obale veľmi vhodne komunikuje obsah samotnej knihy (Duleba presne taký, ako ho poznáme). Vďaka tomu pre túto knihu neplatí, že ju netreba súdiť podľa obalu. Treba.
Duleba v nej ukazuje presne to za čo ho majú jeho fanúšikovia radi- má jasný názor na vec (netvrdí, že pravda je niekde uprostred, alebo, že ju v skutočnosti nemôžeme poznať, ale jasne pomenuváva problémy, vinníkov a možné riešenia), vďaka svojím širokým vedomostiam nás mnohé naučí o Rusku, Ukrajine, EÚ a vlastne celom postsovietskom priestore, a najmä svoje postoje a poznatky vie podať zrozumiteľne, no zároveň fundovane. Preto sa kniha dobre číta a z tohto pohľadu ju môžem len odporučiť.
Ak by som mal knihe niečo vytknúť boli by to dve veci.
Za prvé, Galisov štýl kladenia otázok. Zdá sa mi, že Galis skáče z témy na tému a, že knihe akoby chýba nejaká ucelená štruktúra podľa ktorej vieme kde sme začali a kam nás autor svojim otázkami vedie. Možno aj preto sa niektoré otázky (a odpovede) opakujú a niektoré nakoniec ostanú nezodpovedané. Knihe by tiež pomohlo keby bol Galis pri kladení otázok viac kritický voči Dulebovým odpovediam a nebral takmer všetko ako hotovú vec, ale trochu viac ho potrápil.
Druhá výčitka je skôr technického charakteru, konkrétne, že knihe chýba tak základná vec ako je obsah. Preto je ťažšie sa v nej orientovať a ak sa človek chce k niečomu vrátiť, alebo si niečo nájsť je odsúdený len na listovanie a vlastnú pamäť.
Na druhej strane publikácia má moderný obal s použitím vhodných farieb (čo pri odbornejšej literatúre treba vždy oceniť). Zároveň sa vyhla prílišne bulvárnemu obalu i názvu (ako to býva u niektorých kníh vydávaných novinármi). Taktiež fotografia Vladimíra Šimícka na obale veľmi vhodne komunikuje obsah samotnej knihy (Duleba presne taký, ako ho poznáme). Vďaka tomu pre túto knihu neplatí, že ju netreba súdiť podľa obalu. Treba.
May 2, 2016
Je Ukrajina umelý štát? Čo je to Ukrajina? Kto sú to Ukrajinci? Prečo je Rusko také veľké? Kde sa vzal Putin? Oklamal Západ Rusko? Je ruská zahraničná politika racionálna? Aký scenár čaká Donbas? Súvisí ruské angažmán v Sýrii s Ukrajinou? Môže sa Rusko naplno integrovať do európskych štruktúr?
Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba v rozsiahlom knižnom rozhovore s publicistom Tomášom Gálisom, ktorý vyšiel pod názvom Rusko, Ukrajina a my. V tomto knižnom interview respondent odpovedá na množstvo otázok, ktoré sú orientované na dejiny, migračné vlny a fungovaniu štátov vo východnej Európe, s dôrazom aj na ich problematický postsovietsky vývoj, pričom z hľadiska chronológie sa mnohé otázky dotýkajú samotnej prítomnosti.
viac tu: https://dennikn.sk/blog/377575/
Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba v rozsiahlom knižnom rozhovore s publicistom Tomášom Gálisom, ktorý vyšiel pod názvom Rusko, Ukrajina a my. V tomto knižnom interview respondent odpovedá na množstvo otázok, ktoré sú orientované na dejiny, migračné vlny a fungovaniu štátov vo východnej Európe, s dôrazom aj na ich problematický postsovietsky vývoj, pričom z hľadiska chronológie sa mnohé otázky dotýkajú samotnej prítomnosti.
viac tu: https://dennikn.sk/blog/377575/
February 13, 2016
Vynikajúci prehľad toho, čo sa deje na východ od Slovenska v posledných dekádach. Odkrytie mnohých príčin súčasného stavu vecí z minulosti. Kvalitné argumenty pre každého kto sa chce vyjadrovať k Ukrajine a Rusku.
Jediným problémom knihy mi prišiel prepis rozhovorov, kedy sa na viacerých miestach jedna myšlienka v jednom prehovore opakuje viac krát. To by bolo potrebné lepšie upraviť pred vydaním knihy.
Jediným problémom knihy mi prišiel prepis rozhovorov, kedy sa na viacerých miestach jedna myšlienka v jednom prehovore opakuje viac krát. To by bolo potrebné lepšie upraviť pred vydaním knihy.
March 29, 2016
Duleba ako vždy výborný, naozaj je to výborná kniha pre človeka, ktorý chce lepšie pochopiť dnešnú Ukrajinu (hoci pre hlbšie pochopenie a viac historického pozadia odporúčam napríklad Borderland od Anny Reidovej). O čosi slabšie bolo vedenie rozhovorov - spovedač mohol byť asertívnejší, niekedy boli otázky až trochu škôlkarske a občas sa zjavili bez kontextu úplne z luftu.
Ale celkovo velice super, strávil som s tým príjemné popoludnie.
Ale celkovo velice super, strávil som s tým príjemné popoludnie.
October 14, 2016
Very good reading full of useful informations. I totaly recommend it ;)
May 24, 2017
"Tí, čo o sebe hovoria, že sú alternatívni, veria konšpiračným teóriám, alternatívnym médiám, tomu, že všetko je skorumpované a riadené, sú podľa mňa najskôr frustrovaní. Je to frustrácia neúspešných ľudí. Keď je človek neúspešný v nejakom systéme, vždy uverí, že to nie je pre jeho neschopnosť, ale pre systém, a tak ho začne vyzývať. Preto sa šíri tento protestný nacionalizmus, ktorý nemá konštruktívnu agendu, ktorý nevie, čo bude potom."
Displaying 1 - 17 of 17 reviews