J. G. Tajovského poznáme predovšetkým vďaka jeho krátkym prózam Mamka Pôstková a Maco Mlieč. Málokto však vie, že začiatky písania jeho divadelných hier sa spájajú s neuhasiteľnou láskou k rodnému jazyku, v ktorom vyučoval slovenské deti napriek silnej maďarizácii. Ako trest mu školská vrchnosť uložila preradenie do malej dedinky Dohňany, kde sa stretol s Ferkom Urbánkom a začala sa jeho cesta dramatickej tvorby. Veselohru Statky-zmätky napísal Tajovský počas svojho pobytu v rumunskom Nadlaku a prostredníctvom vyhranených charakterov podáva kritický obraz zemianstva, predstavuje jeho dušu bez príkras a umožňuje čitateľovi kontakt s prízemnosťou a bezbrehým pachtením za majetkom, pre ktoré sa zabúda na dobré mravy a rodinné putá.
Spisovateľ, prozaik, dramatik, vedúca osobnosť druhej vlny slovenského literárneho realizmu
Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu. Vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára. Rodisko sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť, čo mu pomohlo pri zblížení sa s banskobystrickými národovcami. Národné presvedčenie bolo neskôr dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s vrchnosťou (cirkevnou i štátnou). Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami a českými realistami. Prebúdzal národné povedomie dedinského a robotníckeho ľudu, sústredil sa najmä na odhaľovanie jeho zlého sociálneho postavenia, študoval jeho život (piesne, obyčaje, porekadlá, jazyk) a z neho čerpal hlavnú tematiku vo svojej prozaickej i dramatickej tvorbe.
V predmníchovskej republike zastával československú orientáciu, polemizoval s ľudákmi. Zostával buržoáznym demokratom, no dôsledná vernosť humanistickým ideálom z neho spravila účastníka niektorých akcií organizovaných komunistickými intelektuálmi. Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Jeho próza je pestrá žánrovo i tematicky. Svojou tvorbou akcentoval jej sociálnu podobu. Popritom ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho tvorba bola argumentom v generačnom boji hlasistov najmä proti názorom a tvorbe Vajanského. V dielach zachytával aj folklór, predstavoval obraz súčasnej dediny a jej majetkové vzťahy.
konecne nejaka zena v sk literature, ktora ako-tak pozna svoju hodnotu. ocakavala som existencnu krizu pri citani, ale bavilo ma to. take vibes klasickej slovenskej reality sou, a ked bro vytiahol revolver, akoze ?😭😭
Šťastie sa neskrýva v majetku, ale v láske. Pre niektorých sú však „statky“ – majetky a vidina veľkého bohatstva na prvom mieste. Dohadovanie pre všetky strany „výhodného"" sobáša so sebou prináša smutno-smiešne situácie a poukazuje na to, ako posadnutosť hromadením majetku ničí medziľudské vzťahy.
Pokračujem v edícii Slovenská klasika a tak som dočítala Statky - zmätky. Je to úplne z iného súdku ako Keď báčik z Chochoľova umrie, takže neviem porovnať, ktorá bola lepšia a ktorá horšia. Stätky - zmätky rozoberajú vážnejšie témy a nie je to také vtipné ako Keď báčik z Chochoľova umrie.
Názov a obálka Názov príbehu sedí úplne presne, počas príbehu zistíme prečo. Všetky knihy z tejto edície majú pekné, jednoduché, vkusné obálky a táto je jedna z najkrajších z nich. 5*/5*
Anotácia Anotácia nám priblíži trochu autora aj príbeh. Pri tejto knihe som pochopila o čom kniha je, za to jej dávam palec hore. Neviem však, prečo je kniha klasifikovaná ako veselohra, od veselohry to podľa mňa malo dosť ďaleko. 5*/5*
Dej Dej sa prekvapivo ľahko čítal, čo je celkom výnimka v porovnaní s ostatnými klasikami. Občas som sa strácala v menách postáv a kto práve hovorí, nakoľko to bolo písané ako divadelná hra. Kniha pojednávala o vážnejších témach, príbeh bol trošku pochmúrnejší. Napriek tomu bol zaujímavý. A páčil sa mi koniec knihy, ktorý podľa môjho názoru zaváňal miernym feminizmom ;) 4*/5*
Postavy: Postavy boli v podstate dobré. V niektorých situáciách mi liezli na nervy, ale to bol asi ich cieľ. Zuzku som si neskutočne obľúbila a páčilo sa mi, že si nenechala skákať po hlave aj keď všetci boli proti nej. 4*/5*
Nie je to kniha, z ktorej by som padla na zadok, ale bolo to príjemné prekvapenie po mojich nočných morách s ostatnou klasikou. Ak máte na povinnom čítaní siahnuť po nejakej slovenskej klasike, určite odporúčam. Krátke, ľahko čitateľné a vážnejšou témou
Tak toto ma fakt bavilo. Síce som to čítala dlho, dialógy boli realistické a dej pekne plynul. Kebyže mám túto veselohru niekedy hrať, s nadšením sa do toho pustím.
original Statky-zmätky len tých cca 170 strán som prečítala rýchlo. premyslená hra, veľa zapletiek. proste príbeh o tom jak málo mali ľudia peňazí a museli si od kade koho požičiavať. ak mám byť úprimná nezávidím, ale taký bol život. Tajovský to popísal tak, ako keby to on sám bol zažil. najviac mi bolo ľúto chudinky Zuzky ako sa k nej Palčíkovci zachovali, čo miesto nej parádnicu Betu pozvali. Poznámka bokom: SVIŇA ĎURO. odporúčam každému určite, nech si spravi vlastný obraz o tom aké to kedysi bolo ťažké... samozrejme nedá sa to vôbec porovnať s dnešnou dobou 21. stor. (je tam aj dost sexizmu a toho ze zena patri do kuchyne, ale to je jedno lebo tak to kedysi bolo. treba sa s tym zmierit a predsa len je to fikcia). keby mi to dali ako povinné čítanie urcite by som sa nehnevala. dalo sa to veľmi dobre čítať, taká oddychovka.
musím, ale podotknúť že kniha, ktorú som ja čítala nebola ako táto... že len Statky-zmätky ako príbeh sám o sebe. v knižke sa nachádzali ďalšie príbehy, či skôr poviedky, od Tajovského. niektoré dobré, iné som zrakom preskakovala a pamätala si len útržky... totižto tato kniha je od mojej babky. kniha bola vydaná niekedy v roku 1976 (pozn. dokopy má cca 300 strán - tých posledných 30 strán som nedočítala.) ak by som žila v tej dobe kedy bola knižka vydaná, hneď by som po nej siahla. tak či tak ma zaujala, keďže sme ju spomínali počas maturitného ročníka a chcela som zistiť, že či je to také zaujímavé ako nám to bolo odprezentované ak teda rátam aj video od Baštrng ;). nesklamala som sa a to je dobre.
Dielo, ktoré by nemalo byť za mňa povinné dielo, bolo celkom nudné, hlboké myšlienky sa v diele ledva nájdu. Akurát chovanie Ďurka a Palčíkovcov ma naozaj odrádzalo a hnevalo.
“Nechaj pletky, nariekanie. Veď ako bude. Ak ma srdce potiahne, trafím ja k tebe i potom.”
“Kým bol chlapec, robil ako chlapec, a keď príde k rozumu, bude z neho človek.”
“Láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá.”
“Oni majú spolu žiť...Ale nie pre majetok. My sa tiež trápime, robíme, a čo zarobíme, strovíme, ale pri pokoji.”
“Mužom som jej, a predsa neviem porozumieť nikdy jej vôli.”
“Ľuto mi jej je, ale či si ja mám svoju mladosť pre ňu zjesť?”
celý čas som chcela dať 1⭐, ale koniec bol ZASLÚŽENÝ, tak dám 2⭐ inak v tejto knihe nie je NIČ, čo by malo nejakú cenu. nudné, bez osobnosti — nepáči sa mi, že je to písané ako hra. inak by to možno bolo aspoň trochu znesiteľné
Nie som fanúšik drámy, dej bol celkom ľahko pochopiteľný a vyjavoval veľmi realistický stranu Slovenského vidieku. Ako každý chce niečo za nič a najradšej aby každý pracoval za nich. Kým hlavná myšlienka bola dobrá a vyjavila postavy dobre kniha sa čítala veľmi nepríjemne a nebavila ma. 5/10
Budeme sa tváriť, že som si nevypočula jak to niekto číta a vážne si to prečítala. Bolo to prekvapivo fajn, na to, že väčšinu diel na povinné čítanie neznesiem.