Nevinná obhliadka chalupy sa takmer zmení na tragédiu. Nečakaná búrka zvedie pod jednu strechu ľudí z rôznych miest, s rôznymi povolaniami, názormi a životnými prioritami. Kým zúria živly, krátia si čas rozprávaním príbehov. Pritom, chtiac či nechtiac, postupne odhaľujú aj svoje povahy, sklamania, motivácie a ciele. Príbehy, hoci aj vymyslené, majú totiž moc vnárať sa do duší, meniť túžby, postoje a snáď aj skutočnosť. Pretože príbehy chcú žiť. Mytológia sa prelína s realitou, história so súčasnosťou. Ku koncu už nikto nie je tým, čím sa zdal na začiatku. A možno o to príbehom šlo.
Alexandra Pavelková je najúspešnejšia slovenská sci-fi a fantasy spisovateľka posledných rokov. Píše prevažne v slovenčine, ale pre obľúbenosť jej diel v Čechách tvorí i v českom jazyku. Za svoje diela bola dva razy pasovaná za Rytiera Fantázie, je dvojnásobnou nositeľkou titulu Lady Fantasy a prvou slovenskou víťazkou v najprestížnejšej česko-slovenskej literárnej súťaži, ktorou je Cena Karla Čapka. V roku 2002 sa jej dostalo ocenenia The Encouragement Award od European Science Fiction Society.
Určite každý z vás pozná Dobšinského rozprávky. Ako malá som ich zbožňovala a ešte stále sa vynímajú na poličke s ostatnými rozprávkovými knihami, ktoré vo mne budili fantáziu. Práve na tieto rozprávky som si spomenula, keď som sa začítala do prvého príbehu v knihe Údolie ľalií. Keď som čítala o černokňažníkoch, spanilých pannách či rusalkách, opäť som sa preniesla do detstva a pripomenula som si lásku k slovenským rozprávkam a povestiam.
Údolie ľalií je prvá slovenská kniha, ktorá si ma absolútne získala od prvej strany. Anotácia môže mnohých zmiasť, pretože sú to príbehy v príbehu, no len čo sa začítate, všetko je vám jasné. Alžbeta je realitná maklérka, ktorá svojmu klientovi ponúka na prenájom chalupu v opustenej dedine, keď sa však chcú vrátiť do mesta, zastihne ich silná búrka, ktorá im odreže cestu, a tak jediné, čo môžu urobiť, je vrátiť sa a hľadať pomoc v chalupách. Alžbetu, jej dcéru Nelu a Párničana uchýli mladá žena s mužom. Čakajú, kým búrka prejde a zatiaľ si čas krátia rozprávaním príbehov. Každý z nich je niečím odlišný, záleží od toho, ktorá osoba ho rozpráva. Tu sa premiestňujeme do dávnych časov, kde vládli králi a spanilé devy čakali na svojho princa. Spomínala som podobu s Dobšinského rozprávkami, no už v prvom príbehu je jasné, že toto sú skôr rozprávky pre dospelých. Autorka sa nebojí krvavých scén, bojov či napätých situácií a ani jemných náznakov intímnych scén, ktoré však vykresľuje skôr poeticky než vulgárne.
Mne osobne učarovala prvá poviedka Oheň a posledná s názvom Rieka. Obe sú zasadené do Slovenského prostredia, čo bolo veľké plus, pretože ma autorka presvedčila, že aj príbeh zasadený v našej krajine môže vyznieť magicky a rozprávkovo. To autorka dosiahla jednak svojou fantáziou a využitím niektorých folklórnych prvkov, no zároveň jej podobou slovenčiny. Jazyk, ktorý v diele využíva je rôznorodý, a tak čitateľ môže vidieť slang súčasnej doby, no zároveň krásne využitie archaizmov v jednotlivých poviedkach. Autorka narába s jazykom tak bravúrne, ako som ešte žiadneho slovenského autora nevidela. Jej opisy prírody nie sú zdĺhavé či nudné, práve naopak. Darí sa jej vykresliť nádhernú atmosféru, ktorá je v okamihu narušená dramatickou scénou. Práve to je ďalšie plus, ktoré knihe udeľujem, pretože autorka nepoužívala množstvo vaty, pri ktorej by sa čitateľ nudil. Jej scény sú viac – menej plné adrenalínu a napätia, čo vás núti hltať jednu vetu za druhou.
Čo sa týka hlavnej línie, môže pôsobiť dojmom, že jej autorka nevenuje veľa pozornosti, no mne osobne stačilo aj to málo, aby som si obľúbila postavy a aby každá jedna z nich odhalila kúsok zo seba a prešla určitým procesom zmeny. Do príbehu čitateľ vstupuje s tým, že o nich veľa toho nevie, no autorka pomaly odkrýva závoj a odhaľuje čo-to aj z ich osobného života, a tak čitateľovi nezostávajú cudzie. Zaujímavá je však aj interakcia úplne odlišných pováh v malom priestore chalupy, kde nie je elektrina či vodovod a už rozhodne nie televízia či iné vymoženosti modernej doby. Sú nútení spolu vychádzať a pomáhať si a je zaujímavé sledovať, ako sa, za taký relatívne krátky čas, medzi nimi vytvárajú putá.
Autorka teda využíva všetky silné stránky slovenskej ľudovej tvorby a s ich pomocou vytvorila čarovný a krásny príbeh, ktorý je perfektným oživením v záplave zahraničných fantasy titulov. Nebojí sa však ani vytvorenia vlastného sveta či využitia historických motívov renesančnej Florencie. Je pravda, že sa vyskytli repliky postáv, ktoré mi prišli trochu umelé a jedna poviedka z tých siedmych ma zaujala menej, preto knihe nedávam plné hodnotenie, no inak to bolo úžasné a bola to pre mňa top kniha medzi slovenskými autormi a rozhodne to prekonalo aj niektoré zahraničné tituly, ktoré som čítala. Po Údolí ľalií som mala možnosť si prečítať jej skoršie dielo Prísaha a musím povedať, že aj toto mi vyrazilo dych a zhltla som ju ako malinu.
Krásna, magická kniha. Zobralo mi to dych a držalo ma to až do poslednej stránky. Síce mi to pripomínalo skôr rozprávku, ale keď je dobre napísaná, tak nenamietam. A tu sa to takým divným spôsobom hodilo. (Tak vidíte, nie je pravda, že Slovák vie slovenských autorov len kritizovať, lebo im závidíme. Ako Slovenka prehlasujem, že som hrdá na to, že tu máme takýchto skvelých autorov.)
Táto kniha bola skvelá. Prekvapila ma, nečakala som, že ma jej čítanie až tak chytí. Nie som si istá či je to román alebo zbierka poviedok, ale odporúčam kade chodím. Skvelé čítanie.
Údolie rieky Slatiny je čarovným miestom, ako aj okolité lesy Zvolena. Vyrástla som v nich túlajúc sa bosá, potíšku, aby som nevyrušila lesné víly, ktoré som sa snažila pri každom zašušťaní zazrieť. Keby ste si sadli na trávnatú čistinku, zhlboka sa nadýchli a započúvali sa do šumov lesa, začuli by ste, ako si stromy medzi sebou šepkajú príbehy. A tento magický dar dostala do vienka aj spisovateľka Alexandra Pavelková.
„Príbehy chcú žiť a zauzľovať sa,“ píše autorka v knihe. Nenápadne tak naznačuje, že vyššia moc nedovolí postavám, aby si len tak robili, čo sa im zachce, a zároveň zľahka prepletie sedem poviedok hlavnou dejovou líniou. Aj keď by niektorí nemuseli byť nadšencami Boccacciovho Dekameronu, musím priznať, že hlavný príbeh v Údolí ľalií nepôsobí nútene ani rušivo. Je totiž plný zaujímavých zvratov, boja o život a obľúbeniahodných postáv. Sedem príbehov, šesť zúčastnených, z toho päť ľudí, štyria rozprávači, tri dni, dve noci a jedna fantastická kniha...
Alexandra Pavelková oslovuje čitateľov predovšetkým prostredníctvom hlbokých emócií skrytých za fantastickým ozvláštnením vynikajúcich príbehov. Túžby a očakávania postáv prekračujú reálne možnosti ich naplnenia, a preto sa musia uchyľovať k nástrojom moci, napríklad aj k mágii alebo otvorenému násiliu. Menia vášne ľudí na nepoznanie? Ak sa niečia osobnosť posadnutá vášňami mení výrazne k horšiemu, je to stále ten istý človek? Podobné otázky sa objavia po prečítaní viacerých epizód románu...
Recenziu na audioknihu pre Fandom.sk napísala Ena:
Hlasom audioknihy sa stala skvelá slovenská herečka Judita Hansman. Svojím citlivým prejavom, navyše zdôrazneným osobitým zafarbením hlasu, dokázala vynikajúco vystihnúť krásu a poetickosť textu. Aj jej pričinením je audiokniha skutočnou lahôdkou plnou slovenskej prírody, mýtických postáv či hrdinských činov. Aj všedné osudy sa zrazu stávajú výnimočnými a vône, chute a zvuky sa rozlievajú v poslucháčovej mysli ako balzam...
Údolie ľalií je predovšetkým o atmosfére. Možno je to tým, že žijem v zahraničí, kde na tento typ príbehov a prostredia narazím len veľmi zriedka ak vôbec, no jednotlivé poviedky, ako aj celý príbeh, ktorý ich spája, mi svojim poetickým jazykom a zasadením do "našich" realií veľmi spríjemnili letnú návštevu doma na Slovensku.
Jednotlivé poviedky sa vyznačujú predovšetkým veľmi "magickým" prístupom k mágii, na aký som si zvykol hlavne u slovanských autorov - svojím spôsobom ide o opak prístupu Brandona Sandersona, ktorý vždy buduje magické systémy na základe pravidiel a hrá sa s ich pravidlami (niečo ako roboti Isaaca Asimova). V tomto prípade je mágia vždy prítomná a príbehy sú jej plné, no dá sa jej rozumieť akoby len inštinktívne. Sem-tam sa ukáže zaklínadlo, no častejšie sa stretávame s bytosťami, ktoré vlastne môžu všetko, až kým to prestane vyhovovať príbehu, či mágiou, ktorá sa prejaví len jedenkrát, no s ďalekosiahlymi následkami.
Príbehy sú plné hradov, lesov, víl a netradičných rozprávačov. Niekedy dlhšie, niekedy nie, no všetky majú v sebe krásnu a často melancholickú atmosféru, ktorú autorka dosahuje vytváraním postáv, na ktorých čitateľovi záleží a s ktorými prežíva ich radosti a smútok.
Údolie ľalií je výborným únikom do iného sveta plného poézie a čarov, ktorý určite stojí za to navštíviť.
Váhala som, či dať knižke 3 alebo 4 hviezdičky. Príbehy sú prevažne priemerné, najviac ma zaujali posledné dva. Musím však povedať, že slovenčina tak, ako ju autorka používa je neskutočná. Pohladila srdce aj dušu. Ani neviem, či som sa s tak krásnou štylistikou niekedy stretla. Klobúk dole, za slovenčinu dávam 5 hviezdičiek!
Krásna kniha! Veľmi pútavé a magické čítanie, ktoré ma fakt chytilo. Autorka používa úžasnú lexiku, bola to radosť čítať. Už sa neviem dočkať ďalších jej kníh :)
Som hrdá, že na Slovensku máme takúto skvelú autorku. Kniha je fakt pekná, môžem povedať, že v určitom až magická. V jednoduchosti je krása a vo vode je život ♥
Bety, mladá realitní agentka, provádí svého klienta, pána Párničana, po zákoutích středního Slovenska (asi...) a ukazuje mu možnosti, kde by moh koupit chalupu anebo pozemek. Spolu s nimi je tam i Betina dcera Nela.
Najednou se počasí velmi zhorší, začne pršet, foukat.... a tak se vracejí k autu, když tu najednou se na auto skáci strom a odřízne jim cestu. K tomu se u Nelky začnou projevovat příznaky cukrovky, protože Bety ji nevzala žádné sušenky, nebo ovoce.
Tak se rychle poberou k nejbližší chaloupce, kde jim naštěstí otevírá Tina, mladá žena, která je k sobě, do sucha a tepla, přichýlí a Bety dá aspoň med pro Nelu, ať sej i polepší.
Zanedlouho se k této trojci přidá Tininy přítel, statný muž Harald se svým velkým psem Elizejem.
No, a protože venku zuří bouřka, začnou si dlouhou chvíli krátit vyprávěním příběhů. Každý příběh je jiný, žádný ale není veselý. V každém se vyskytují takové až nadpřirozené prvky. Máme tu čáry, neobyčejný - až strašidelný talent, pomstu, Elfy i sílu samotné přírody. Příběh dokonce vypráví i pes Elizej.
Kniha se mi vážně líbila. Povídky měly spád, nebyly nudné a nebyly až tak praštěné 😊
Údolie ľalii Príbeh a príbehy sa mi veľmi páčili. I keď pomedzi jednotlivé poviedky bol "hlavný dej" trocha rušivý. Často som už ani nevedela, čo sa v chalupe dialo, viac som sa zamerala len na poviedky. Štýl písania sa v podaktorých príbehoch líšil a preto som sa vedel ľahšie vcítiť do doby či deja. Často ma prekvapil slovník aký autorka používa. Prvý príbeh bol zaujímavý z pohľadu "mágie" a ľudskosti. Mala som z neho veľmi zmiešané pocity. Druhá poviedka bola skutočne dlhá a občas som sa v nej strácala. Ale keď začala naberať na obrátkach, rozhodne som sa nenudila. Už niekde za polovicou som si povedala "aha, jasné, už viem kto to bude". Tretia poviedka bola krutá ale krásna. Tak ako aj iné z tejto knihy ukazovala sedliacky život ľudí pred mnohými rokmi, keď to nebolo jednoduché a muži boli ako kameň. Ako navonok tak i vo vnútri. Štvrtá poviedka sa mi čítala trocha ťažšie. Chvíľami mi to prišlo ako prerozprávaný zaklínač. No za polovicou sa začali črtať skutočné rysy príbehu a zhltla som ho za pár minút. Koniec bol krutý a krásny zároveň. Piaty príbeh bol z reálneho života našich predkov. Kedy ľudia na vysokých postoch robili zlobu "v mene Boha". Z tohoto dôvodu a nespravodlivosti sa mi príbeh čítal veľmi ťažko, preto ma potešilo, že bol taký krátky. Šiesty príbeh bol trocha mätúci a asi najmenej záživný. Bol to dobrý nápad napísať príbeh z pohľadu zvieraťa, ale pointa mi asi trocha unikla. Popravde som mu asi vôbec nepochopila. Siedmy a teda posledný príbeh mi viac krát spôsobil zimomriavky. Myslím si, že obsahoval všetko, čo poriadna fantasy má obsahovať. A ten koniec bol úplná čerešnička na torte. Autorka si nechala to najlepšie a najkrajšie nakoniec.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Kniha je napísaná štýlom Dekameronu alebo skôr Hyperionu. Všetky príbehy spája jedna hlavná línia, ktorá je samostatným príbehom. Rozliční ľudia modernej doby sú zrazu odrezaní od zvyšku sveta a vrhnutí do váýnej situácie. Sú odkázaní na svoje vlastné ruky a um, aby prežili. Rozprávanie príbehov im pomáha nielen skrátiť si čas čakania na pomoc, ale aj poznávať jeden druhého, aj seba samých. Príbehy ich učia spolupracovať a spoliehať sa jeden na druhého, aby sa z tejto situácie dostali. Hlavná línia má svoju vlastnú pointu, ku ktorej sa musia postavy prepracovať práve cez príbehy, ktoré si postavy rozprávali. Ako hovorí autorka, príbehy chcú žiť. V tejto knihe naozaj ožijú - príbeh učenca, ktorý sa stal vyvrheľom pre svoj hendikep, hororovo detektívny príbeh renesančného maliara, okolo ktorého sa začnú diať záhadné vraždy, príbeh bojovníka, ktorý chce pomstiť smrť svojej ženy a potom umrieť, príbeh riečnej víly, ktorá sa postavila proti kráľovi drancujúcom prírodu... a ďalšie. Autorka tu pracuje s bohatou lexikou, využíva možnosti jazyka pre autentickosť toho či onoho príbehu v takej miere, akú inde len tak nenájdete. Výsledkom je čarovná kniha, ktorá sa nedá zhltnúť na jeden raz, ale treba si ju hýčkať a potom zasa niekedy čítať odznova.
4,5⭐ really like how this all connected at the end. overall, slow reveals are a strong suit of miss pavelkova. the varying levels of fantasy made it a very refreshing read. and setting it in Slovakia just made it so much dearer to my heart.
Výborné čítanie, dobrodružné aj poetické. Krásny jazyk, výborne vybudované príbehy, uveriteľné postavy a gradácia napätia. Dá sa čítať mnohokrát, aj po jednotlivých príbehoch, aj v celku.
Uz davnejsie som citala fyzicku knihu, ktora sa mi velmi pacila. Pekna, svieza. Teraz som sa k nej vratila vo forme audioknihy. Judita Hansman sa vyborne pocuva.
Veľmi zaujímavo poňatý pohľad na to, čo by sa stalo, keby sa jedného dňa pod jednou strechou stretla skupina ľudí a rozprávali si príbehy :)
Kvôli nečakanej prietrži mračien sa v opustenej dedine stretnú Alžbeta s dcérou Nelou, Párničan a domáca Tina s Heraldom a Elizejom. Uväzní pod jednou strechou v starom dome, kde sa nedá nič iné robiť ako čakať na koniec búrky si rozprávajú príbehy.
Autorka veľmi dobre vykreslila jednotlivé postavy aj ich počiatočné obavy a strachy, ktoré sa postupom času menia a odhaľujú ľudí za pozlátkou každodenného života. Čo je však dôležitejšie sú samotné príbehy, ktoré sa rozprávajú...o elfoch, bohatieroch, divých žienkach, začarovaných zvieratách, a ďalších postupne ožívajú a vťahujú celé osadenstvo do príbehu v príbehu.
Zo začiatku ma kniha veľmi nenadchla, ale postupne si ma dej i kvalita jednotlivých poviedok získali. Dokonca aj jazykové výrazy, pekné čisto čisto slovenské, ktoré mi až tak nesedeli na úvodných stranách, čoraz viac ku koncu dokreslovali dej a oživovali obrazy. Kvalitné slovenské fantasy, ktoré si treba prečítať.
Alžbeta so svojou dcérou Nelou a Petrom Párničanom sa raz dostanú do veľkej búrky. Našťastie, narazia na opustený dom, kde býva mladá žena. Tá im poskytne úkryt pred živlom. Neskôr sa k nim pripojí aj priateľ tej ženy. Zatiaľ, čo zúri búrka, čas si krátia rozprávaním príbehov. Niektoré vymyslené, iné možno pravdivé.
Musím uznať, že toto je naozaj skvelá kniha. Ani raz som sa nenudila, čítala som s veľkou radosťou. Páčili sa mi príbehy, aj "hlavná" dejová linka. Autorka píše pútavo, číta sa to jedna radosť. Spomeniem jednotlivé príbehy: 1, Oheň - Príbeh rozpráva o Johannovi, ktorý má len jednu ruku a kvôli tomu s ním pohŕda jeho otec. Je zamilovaný do jednej dievčiny a tak sa rozhodne mágiou si navrátiť ruku. Stane sa však z neho zlý človek a jeho milá sa radšej zabije, než by s ním bola. - 3/5 2, Farba - Tento príbeh je o maliarovi, ktorý prijme za svojho učňa istého Luciana, ktorý maľuje obrazy, ktoré sú živé. Maliar (Alessandro) sa rozhodne, že zistí, prečo tak tomu je, pričom má podozrenie, že je v tom čierna mágia. - 4/5 3, Kameň - Poviedka je o Kataríne, ktorá má za muža Adama, ktorý ju nemiluje. Ten sa raz rozhodne nájsť zlatý poklad so svojim priateľom. Vraj ho dá kostolu. Ale pokúsi sa zabiť svojho priateľa a nechať si zlato, kvôli čomu umrzne. - 2/5 4, Desiatka - Príbeh je o Heraldovi, ktorý sa rozhodol zabiť desiatich ľudí, ktorí mu boli kedysi priateľmi. Na začiatku príbehu už ich má zabitých 7, počas príbehu zabije všetkých. - 5/5 5, Jazda za kráľom - Tento zasa rozpráva o Elizejovi, čo je kôň, ktorému vybrali svoju pani. Tá sa mu napred nepáči, nemôže uveriť, že dostal takú ohavu za pani. A ani nevie, kam idú. Sprevádzajú ju štyria elfovia, ktorí sú jej oddaní na smrť. Postupne ju začína mať čoraz radšej. Až keď prídu k cieľu, jeho pani spraví čo má, ale na úteku ju omylom zhodí a ona zomrie... - 4/5 6, Rieka - Je o Slatine, ktorá vládne nad riekou Slatina. Vedie boj medzi kráľom, ktorý neustále stavia mosty a hrady cez jej rieku, čo ona nedovolí. Raz kráľ unesie muža, ktorého miluje, a drží ho vo väzení. Chce vyjednávať. Slatina príde na jeho hrad, kde zistí, že jej milovaný je mŕtvy. Rozpúta obrovskú búrku, aby zakryla svoj smútok. Tam sa príbeh končí. - 5/5
Ako som už hovorila, čítalo sa to rýchlo a skoro som neodtrhla od knihy zrak. Naviac sa mi páčila poviedka Rieka, ktorá bola smutná. Všetky príbehy boli plné citov, či už veselých alebo smutných. Boli momenty, keď som sa usmievala, aj také keď som len ticho čakala na to, čo sa stane. Celú knihu hodnotím kladne, rozhodne odporúčam. ☺☺
Celkové hodnotenie: Skvelá kniha s veľmi krásnou obálkou, plná posolstiev.