Josef Škvorecký, CM was a Czech writer and publisher who spent much of his life in Canada. Škvorecký was awarded the Neustadt International Prize for Literature in 1980. He and his wife were long-time supporters of Czech dissident writers before the fall of communism in that country. By turns humorous, wise, eloquent and humanistic, Škvorecký's fiction deals with several themes: the horrors of totalitarianism and repression, the expatriate experience, and the miracle of jazz.
~ Imala sam, zapravo, sreće u nesreći da se moja sudbina u Nemačkoj zvala Jozef Gebels. Moglo je biti i gore, mogla se zvati i Adolf Hitler. ~
~ Ko gradi istoriju, nema pravo na privatan život, besneo je Adolf Hitler. ~
~ Ko hoće može, naravno, da se baci na mene poznatim biblijskim kamenom. Prijateljstvo koje mi ukazuje tako mnogo ljudi, poznatih i nepoznatih, pruža mi nadu da kaznu kamenovanjem, većina ljudi smatra previše surovom i neprimerenom. ~
Obraz jej života, ktorý poukázal na mnohé. Ľahké je ju odsudzovať, ako to robia mnohí. No, nevedno, ako by sa zachovali na jej mieste. Bola krásna, obletovaná, zatracovaná a aj súdená. Odporúčam knihu prečítať.
Muzu popsat kniha dobry, ale story opravdu strasidelny! Odsuzovani je v nekterych smerech na základě předpokladu. Pokud muze clovek manipulovat celou zemi, tak je urcite pro neho snadne manipulovat jednu dalsi osobu a to, ze Lida si takove chvilky prozila uplne sama je taky dulezite vzit v uvahu.
Tahle kniha může být ošemetná, protože záleží, jak ji člověk čte. Já ji četla obezřetně, protože jde o subjektivní vyprávění samotné aktérky, která podle některých lidí měla tendence něco zveličovat, jiné věci zase vytěsňovat nebo umenšovat (ostatně jako to někdy děláme všichni, když jde o některé kapitoly našeho života). Zvláště první dvě třetiny knihy jsem hltala, období s nástupem komunismu už není tolik čtivé, což je naprosto pochopitelné. Rozhodně jde o knihu, která stojí za to, zvláště pokud chcete nahlédnout do zákulisí filmového průmyslu první poloviny 20. století.
Knize nemám co vytknout. Četla se mi moc dobře, vtáhla mě do děje, paní Baarová dokázala svůj osud převyprávět tak, že udržela čtenáře v napětí plného toho, jak se tehdy všechno odehrálo. Zažila si mnoho nelehkých chvil a pocity z nich se odráží na každé stránce. Vznáší se nad nimi břímě, které jsme nemohli sami potěžkat. Kniha mne velmi zaujala a jsem ráda, že jsem dostala příležitost si ji přečíst. Paní Baarová je pro mne osobností.