Prečítala som druhýkrát s odstupom cca roka a tento raz som sa snažila do zbierky viac ponoriť a rozlúsknuť ju. Impossible. Krasko je príliš teatrálny a papierový. Nebudem pochybovať o obrovskom talente, ale takáto poézia skrátka nie je pre mňa. Nebola by som naňho taká tvrdá, pokiaľ by sa za gýčovou formou skrývali svetoborné myšlienky, no Krasko má také citové a duchovné awakenings, aké má priemerné dievča v pätnástich :D
Moje obľúbené verše: - Mať mozog zvera — nechytil bych sa! Môj mozog však zapálený je podivným ohňom, a on svieti na všetko. I na svoju úbohosť… -
Moje najmenej obľúbené verše (pátos): - Ty veľký, pretože si Bohom malých, u nôh, ó, uzri Svojho najmenšieho, jak bez nádeje predkladá Ti, jak beznádejne vykladá Ti nezmernú veľkosť úbohosti svojej. -
Veľmi príjemné čítanie do dažďa, k čaju a k môjmu playlistu venovaneho pre Kraska ( self promo haha xd). Bol fakt dobrý ten náš slovenský Baudelaire a určite si ho prečítam ak ma chytí krasosmutnenie.
Takmer celá Kraskova tvodba zhrnutá v jedno. Mňa jednoducho moderna s princípmi opozdenia, melanchólie a symboliky nebaví. Kraskove angažované texty sú skvelé, tam to ale pre mňa končí. Kto má však rád lyrické výlevy, určite by nesúhlasil.
Jedna z tých kníh, o ktorej som si počas školy vravela, že sa k nej vrátim a medzitým som na to úplne zabudla. Teraz som sa k nej dostala úplnou náhodou a som rada. Jednoducho krásna poézia.
Uznávam, že s niektorými sa fakt trafil do čierneho a u zvyšku som klasicky bola v pomykove, že "ty úbožiak, čo sa ti to stalo." Ľahká existenčná kríza po prečítaní asi zaručuje nesmrteľnosť poézii, eh? Niežeby som sa vyznala, ale toto mi padlo celkom fajn (vonku je totiž hnusne a zima, vieš jak...) .