Ja a My. Príde sociológ k psychiatrovi a hovorí…

by Fedor Gál, Peter Pöthe

Jeden je sociológ, druhý je psychoanalytický psychoterapeut. Fedor Gál aj Peter Pöthe sa zaujímajú o oblasti poznania toho druhého a kladú si veľa zásadných otázok týkajúcich sa ľudského života a života spoločnosti. Kniha rozhovorov prináša až odzbrojujúce otvorenie sa nielen v témach všeobecných, ale aj tých osobných. Rodičia, sexualita, vzťahy, dospievanie, práca, zlomové momenty. JA sa tak plynulo preplieta s TY, aby sa spolu vliali do MY.

Prečo a ako potrebuje JA k svojmu vývinu TY? Ako je to s mojou identitou? Ako život rodičov ovplyvňuje náš vzťah k sebe samým aj k iným? Ako môže spoločnosť vygenerovať zlovoľného vládcu, ktorý terorizuje spoločnosť? Ako čeliť nenávisti voči inakosti, voči imigrantom? Čo môžem urobiť ja ako jedinec? Ako prepájať dobroprajných ľudí, aby sa cítili súčasťou MY?

***

Mám malých klientov, ktorí majú vybrané miesto, odkiaľ skočia, aby to bolo naozaj rýchle. Žijem s tým a niekedy mi vlasy dupkom vstávajú. V takýchto prípadoch sa smrti bojím, cítim, že za ňu nesiem akúsi zodpovednosť, jednoducho to tvorí veľkú časť emočnej záťaže, ktorú prežívam v práci. — PP —

Dôležité je, tak ako sa hovorí v jednom zen-budhistickom poučnom príbehu, že hľadanie vlastného ja ani nemusí byť priveľmi sofistikované. Môže byť aj jednoduché. Môžeme sa ho pokúšať nájsť v pravidelne sa opakujúcich úkonoch každodenného života. V tom, že ich vykonávame NAOZAJ. Keď jem, tak jem naozaj. Keď pijem, tak pijem naozaj. Keď upratujem, tak upratujem naozaj. — FG —

V pätnástich-šestnástich rokoch som si povedal, že kašlem na to, či sa dostanem alebo nedostanem do pekla. To bolo vyslobodenie. — PP —

Prvé bitky. Tvrdé bitky. Dostal som na hubu. Začal som boxovať, aby som už druhýkrát na hubu nedostal. Baby. Zlín bol ženské mesto. Boli tam ženské fabriky, tam bolo šesť žien na jedného chlapa. Nebolo možné sa tejto téme nijako vyhnúť. — FG —

Genres: Nonfiction

180 pages, Hardcover

Published July 13, 2023

Reviews

[David Fiala · Rating 5 out of 5]

Velmi prijemne, hodnotne debaty. Autori maju rozdielne pohlady a niekolkokrat som nesuhlasil ani s jednym, ale prave v tom sa mi to paci:) Citanie ide velmi rychlo, akoby som s panom Galom a Pothem sedel niekde na kave…

[Ivka · Rating 4 out of 5]

Erudovaná a najmä zaujímavá diskusia dvoch ľudí na závažné a podľa mňa dôležité témy, rozvíjajúca veľmi triezve a zároveň skutočne ľudské postoje a názory. Pozadie F. Gála som doposiaľ nepoznala, o Petrovi som sa dozvedela zasa iné informácie - veľmi oceňujem ich otvorenosť.

"Ale spoločenský svet akoby strácal duševnosť, akoby duchovnosť sveta vytesňoval svet vecí."

[Duda · Rating 5 out of 5]

Tok rozhovorov dvoch priateľov, psychiatra Petra Pötheho a sociológa Fedora Gála, ma vtiahol výberom aktuálnych a filozofických tém, aj zaujímavými pohľadmi na ne. Nadstavbou nad tým však bolo zvláštne čaro tejto knižky, plynúce zo vzájomného rešpektu, z prekvapivej otvorenosti a poodhalenej krehkosti, ale aj prirodzeného smútku dvoch intektuálov. Zavŕšené osobnými príkladmi ľudskej pomoci a vnímavosti, ktoré by, žiaľ asi len v ideálnom svete, mohli byť cestou k zdraviu jedincov a následne spoločnosti.

[Petra Vozár · Rating 5 out of 5]

Veľmi som sa na tuto knihu tešila, ale predčila aj moje dosť vysoké očakávania.
Silné a obohacujúce čítanie. Toľkokrát som mala zimomriavky, bola som dojatá, mala som stiahnuté hrdlo, strach, znechutenie, pohľadenie na duši, záujem o nové témy, ktoré mi autori načrtli. Ďakujem, že mám to privilégium čítať, premýšľať, spoznávať tým seba i svet naokolo.

[Gabriel Dorak · Rating 5 out of 5]

Dobrodružstvo myslenia.

[Martin Bolha · Rating 5 out of 5]

Veľmi zvláštne, bolo to ako sedieť medzi dvoma kamarátmi

[Michal Pivarči · Rating 5 out of 5]

„Hoří les a všechna zvířata utíkají, aby si zachránila život. Jen jeden malinký ptáček nabírá z nedalekého pramínku vodu do zobáčku a neúnavné jí zalévá požár. Zvířátka mu říkají: Ptáčku, ptáčku, uleť, tohle nemá žádný smysl, zahyneš. A ptáček na to: Když mi nemůžete nebo nechcete pomoct, nechte mě dělat, co musím. A dál nosí v zobáčku slzy vody a zalévá požár. Vidí to bohové, chvíli ho pozorují a pak říkají: Ptáčku, ptáčku, utíkej, tohle nedává žádný smysl, požár nejde uhasit. A ptáček na to: Když mi nemůžete nebo nechcete pomoct, nechte mě dělat, co musím. Bozi ho dál pozorují a nakonec se dohodnou, že sešlou déšť, a ten pomůže požár uhasit. Otázka zní: Kdo uhasil požár? Bozi, nebo ptáček?“

--

Přijde sociolog k psychologovi a povídá. Přesněji řečeno k rodákovi z mé rodné doliny, dětskému psychoterapeutovi a zakladateli Linky bezpečí přijde rodák z koncentračního tábora Terezín, sociolog a zakladatel VPN. Ani jednoho netřeba představovat.

Tohle je moc inspirativní zachycení autentických rozhovorů dvou starých přátel. O rodičích, sexualitě, vztazích, zlomových momentech, o naší identitě. A o tom, proč a jak JÁ potřebuje ke svému vývinu TY, aby bylo schopno prožívat MY.

--

„Ale zároveň cesta spoznávania vlastnej duše vedie k tomu, aby sme sa stali lepšími ľuďmi... Pre mňa je známkou zdravej osobnosti - alebo duše - schopnosť milovať a asi aj byť kreatívny. A to predpokladá nejaké neznámo, tajomstvo, ako to nazývaš ty. Áno, je dobre, že sa úplne nepoznáme. Človek môže rok meditovať, chodiť na psychoanalýzu trikrát týždenne, ale nespozná sa dokonale. Kto si myslí, že sa veľmi dobre pozná, podlieha nejakej istote, ktorá mu obmedzuje vnímanie sveta a iných. Takí ľudia sa nenechajú prekvapiť. A poznám takých, čo musia mať, chudáci, všetko naplánované, vymyslené, nič nesmú prenechať náhode, vlastne musia ovládať aj iných, blízkych ľudí. A to je tragédia, pretože potom nemôžeš mať blízky vzťah, kde by si sa mohol druhému človeku odovzdať a nechať ho, nech ta inšpiruje alebo dokonca prevezme nad tebou niekedy kontrolu. Krásne na blízkom vzťahu je, podobne ako pri dobrom sexe, že odovzdáš kontrolu nad sebou druhému.“