len Maco Mlieč...
zase viacmenej zhrnutie len pre mňa, z veľkej časti skopírované a poupravené, veľmi si to už nepamätám, ale to je iná story...
POSTAVY
Rozprávač - sám autor, pozná Maca Mlieča a hovorí o jeho živote
Maco Mlieč - starý mliečnik; pracuje u gazdu, ktorý je k nemu nespravodlivý, ale Maco to tak nevníma
Gazda - celý život Maca využíval, bol nespravodlivý, na konci si uvedomí svoju chybu
Je to písané formou stretnutia rozprávača a Maca Mlieča. Rozprávač poprosí Maca, nech mu porozpráva trochu o jeho mladosti/detstve. Potom sa rozlúči a začne rozprávať autor sám.
Maco Mlieč ako osemnásť-ročný prišiel robiť ku gazdovi, starať sa o kone. Keď mu pomreli rodičia, chcel sa oženiť, ale žiadne dievča nechcelo takého mrzáka. Ako mládenec sa o seba staral, ale čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Taktiež po smrti rodičov prestal gazda dávať Macovi normálny plat.
Maco robil vyše 20 rokov pri koňoch. Rád ich opatroval, ako svoje vlastné. Vozieval gazdu aj gazdinú do poľa, na lúky. Maco sa tak stal panským kočišom a sedliackym paholkom.
Raz podvečer šiel po gazdu do mesta, kone sa mu splašili a Maco si zlomil nohu. Kedže na nohu kríval, začal robiť pri voloch. No o pár rokov nevládal už ani pri voloch, a tak ho gazda dal ku kravám. V jeseni spával na poli i doma. Nikomu sa nesťažoval, že už nevládze, že sa zadýchava a že ho ho bolí noha. Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v telinci bola. Vedel, že už nebude dlho žiť, a preto sa chcel s gazdom vyrovnať. Chcel gazdovi splatiť to, že posledné dni len ležal a svoju robotu nerobil poriadne. No sám gazda mal voči Macovi dlh. Gazda si uvedomil, aký bol k Macovi nespravodlivý a ponúka mu peniaze. Maco však žiadne peniaze nechce, len chce, aby mu poriadny pohreb vystrojili a na cintoríne pochovali. Výrazným momentom je, že Maco ďakuje gazdovi za všetko čo pre neho urobil a bozká mu ruku.