Zkušenosti z cest po všech šesti kontinentech Země i z hledání vlastního místa v náboženském a občansko-politickém životě jsou autorovi východiskem pro čtrnáct úvah o stěžejních duchovních a civilizačních problémech naší doby. Na cestě labyrintem dnešního světa, labyrintem vlastního osudu i labyrintem soudobého filozofického a náboženského myšlení autor rozvíjí trvalý dialog víry a pochybnosti jako dvou sester, které se vzájemně potřebují a doplňují.
Tomáš Halík v tejto knihe esejí svojím vlastným spôsobom a veľmi dôsledne prepája viaceré oblasti - spiritualitu, filozofiu, teológiu, sociológiu aj kúsok hlbinnej psychológie. Okrem svojho majstrovstva v písaní, uvažovaní a formulovaní myšlienok sa tu Halík prejavil aj ako skvelý rozprávač. Každú kapitolu začína vždy z iného miesta na svete (Washington, Rím, Antarktída…) a eseje sa odvíjajú práve od miest, kde sa autor náchádza. Známe miesta sú tak s ľahkosťou a prirodzene prepojené s myšlienkami a témami rozvinutými v kapitole. Kniha má plno krásnych myšlienok a aj jej jazyk je veľmi pestrý, neošúchaný a zároveň zrozumiteľný. Avšak to, čím Halík vyniká nie je len jazyk, ale hlavne otvorenosť pri uvažovaní, neustále hľadanie a ochota konfrontovať kresťanské presvedčenie s myšlienkami, ktoré sú častokrát v úplnom (alebo zdanlivo úplnom) protiklade. Výsledkom sú tieto eseje a krátke príbehy, ktoré sa nás nesnažia presvedčiť o jednej danej pravde, ale skôr sa snažia vzbudiť záujem o pochopenie iných a premyslenie svojich zaužívaných neochvejných presvedčení (tých ateistických rovnako ako tých náboženských).
Halíka mám rada a čítala som od neho už viac kníh. Táto mi až tak nesadla. Prvé kapitoly ma nadchli ale potom sa kniha vliekla a zdalo sa mi že sa miestami moc opakuje. Každopádne som si našla mnoho inšpirujúcich myšlienok.
“Ale i On, má naděje a má skála, zůstává ve mně přítomen především ve tvaru trvalé otázky. Otázka, kterou se ptám na Boha, a otázka, kterou mi pokládá Bůh, je táž otázka.”