What do you think?
Rate this book
Das kleine Buch der Weihnachtsfreude
Lust am Leben - das ist die Kunst, mit allen Sinnen zu leben. Ganz im Augenblick sein. Die Fülle des Lebens wahrnehmen. Sich nicht umtreiben lassen vom Habenwollen und Nutzendenken. Ein Buch über die Kunst, glücklich zu sein. (Inhaltsangabe Amazon.de)
Paperback
First published January 1, 2009
About the author
Anselm Grün
2,066 books126 followersAnselm Grün terminated his school years in 1964 with the A-level equivalent Abitur at the grammar school in Würzburg, Germany. In the same year he began as a novice at the nearby Benedictine Münsterschwarzach Abbey. From 1965 to 1971 he studied philosophy and theology at St. Ottilien Archabbey and in Rome. In 1974 he completed his PhD in theology on Karl Rahner. From 1974 to 1976 Anselm Grün studied Business in Nuremberg. Then he became the Cellerar of Münsterschwarzach Abbey and is thus responsible for the economic administration of the abbey with its over 280 employees and 20 businesses.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 of 1 review
February 22, 2019
Pri návale kníh do školy a náučnej literatúre vždy poteší, keď si človek prečíta niečo ľahké a táto kniha takou určite je a zároveň aj nie je. Lebo Anselm Grün v knihe ponúka jednoduché zamyslenia, hovorí, že svet je jednoduchý a krásny a stačí ho žiť. Lenže človek, ktorý v tomto svete existuje, nemusí mať pocit, že svet je jednoduchý a krásny. A teda v tomto smere je to veľmi ťažká kniha, pretože vás núti zrazu meniť pohľad na veci a to môže niekto znášať veľmi ťažko. Budem patetický a senzitívny, ale kniha je plná lásky, pochopenia a porozumenia, a hlavne povzbudenia. Pri jej čítaní sa cítite šťastný, pokojný a vyrovnaný so svetom. Presne to autor chcel podľa mňa dosiahnuť. A pritom ide len o jeho zamyslenia nad krásnymi citátmi, básňami a myšlienkami. Všetko častokrát jednostránkové záležitosti na desať viet. Tak málo, a pritom tak veľa.
Aby som nezabudol, čo táto kniha hovorila, tak:
Ak túžiš po pravom a nepominuteľnom živote, zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od falošnej reči! Vyhýbaj a zlému a dobre rob; hľadaj pokoj a usiluj sa oň." sv. Benedikt
Pri radosti srdce poskočí, pri pôžitku vníma, že dostalo dostatočnú protihodnotu.
Radosť potrebuje prítomný okamih a pomalé plynutie času.
Vrcholné zážitky sa skrývajú vo veciach, ktoré máme okolo seba. Musíme len otvoriť oči, aby sme si ich všimli.
Kto sa chce stať dospelým, musí sa prispôsobiť realite. A tá so sebou prináša potešenie málokedy.
V skutočnosti však pri askéze ide o to, aby sme sa cvičili byť vnútorne slobodní.
Ak človekom zmietajú jeho žiadosti, nedokáže sám sebou disponovať. Stráca jasný úsudok a pokoj srdca. Askéza tak nie je namierená proti životu, ale otvára preň.
Občas myslím. A občas som.
Iba ten pociťuje potešenie, kto sa dištancoval od svojho ega, ktoré túži len mať a držať vo vlastníctve. Sebazaprenie sa môže stať predpokladom pravého potešenia. Zaprieť sa totiž neznamená nič iné ako získať odstup od svojho ega, ktoré by len chcelo všetko vlastniť a konzumovať.
Podľa Augustína je plesanie umenie, v ktorom bez slova dokážeme ospevovať Boha, ktorý presahuje všetky slová.
Nádej je čnosť. Človek ju môže nadobudnúť, musí sa o ňu usilovať. Dúfať znamená napriek deprimujúcej skutočnosti vsadiť na šťastnú budúcnosť, nevzdávať sa, dôverovať, že Boh môže všetko premeniť.
Stačí, ak budeme žasnúť nad tým, čo je. Stačí, ak budeme pozorne sledovať to, čo vidíme, a ak budeme preciťovať hĺbku toho, na čo sa pozeráme.
Nijaká depresia, nijaké sklamanie, nijaká hmla a nijaký chlad nám nemôžu leto z duše vytrhnúť. V zime leto necítime. No vedomie, že je v nás a že je neporaziteľné, odzbrojuje zimu. To uvoľňuje zovretie akéhokoľvek chladu, ktorý po nás vystiera svoje ľadové prsty.
Ak sa necítim šťastní, je to preto, že sme zabudli, že základom šťastia sú zdravé oči. Stačí, ak sa posadíme do trávy a pozorne sa okolo seba zadívame. Vtedy uvidíme pestrofarebný a mnohotvárny raj. Byť pozorný v prítomnom okamihu...to je cesta k šťastiu.
Oduševnený človek stojí vnútorne na vrchole, aj keď sa práve nachádza v údolí svojho každodenného života.
Ráno si máme predstaviť, že ide o úplne prvý deň, ktorý zažijeme. Večer tak, ako keby mal byť posledný.
Prichádzam, a neviem odkiaľ. Idem a neviem kam. Žasnem, že som veselý.
Písanie je zažínanie svetla, ktoré rozjasní v človeku temnoty a premieňa smútok na radosť.
Aby som si radosť vychutnal, musím si na chvíľu sadnúť.
Radosť je tam, kde oči pozerajú na krásu sveta a kde sa uši ponárajú do načúvania hlbokej melódie.
Prirodzenou vlastnosťou radosti je improvizácia a nepredvídateľnosť.
"A ja som sa tak tešil," hovoríš vyčítavo, keď stroskotala tvoja nádej. Veď si sa tešil - to vari nič neznamená?
Slnko neobchádza ani jednu dedinu. Ale je možné, že niekde vyjde skôr.
"Mať dobrých priateľov, dobré knihy a čisté svedomie. To je ideálny život." Mark Twain
Schopnosť užívať si predpokladá schopnosť zriekať sa.
Kto sa smeje, dáva tým najavo, že žije.
Iba ten, kto vie čakať, má niečo pred sebou.
Keď užitočne stráviš deň, tvojou večerou bude radosť.
A kopec ďalších Grünových myšlienok a myšlienok ľudí, ktorí Grüna inšpirovali. Netreba na ne zabúdať, nech znejú akokoľvek ako klišé.
Aby som nezabudol, čo táto kniha hovorila, tak:
Ak túžiš po pravom a nepominuteľnom živote, zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od falošnej reči! Vyhýbaj a zlému a dobre rob; hľadaj pokoj a usiluj sa oň." sv. Benedikt
Pri radosti srdce poskočí, pri pôžitku vníma, že dostalo dostatočnú protihodnotu.
Radosť potrebuje prítomný okamih a pomalé plynutie času.
Vrcholné zážitky sa skrývajú vo veciach, ktoré máme okolo seba. Musíme len otvoriť oči, aby sme si ich všimli.
Kto sa chce stať dospelým, musí sa prispôsobiť realite. A tá so sebou prináša potešenie málokedy.
V skutočnosti však pri askéze ide o to, aby sme sa cvičili byť vnútorne slobodní.
Ak človekom zmietajú jeho žiadosti, nedokáže sám sebou disponovať. Stráca jasný úsudok a pokoj srdca. Askéza tak nie je namierená proti životu, ale otvára preň.
Občas myslím. A občas som.
Iba ten pociťuje potešenie, kto sa dištancoval od svojho ega, ktoré túži len mať a držať vo vlastníctve. Sebazaprenie sa môže stať predpokladom pravého potešenia. Zaprieť sa totiž neznamená nič iné ako získať odstup od svojho ega, ktoré by len chcelo všetko vlastniť a konzumovať.
Podľa Augustína je plesanie umenie, v ktorom bez slova dokážeme ospevovať Boha, ktorý presahuje všetky slová.
Nádej je čnosť. Človek ju môže nadobudnúť, musí sa o ňu usilovať. Dúfať znamená napriek deprimujúcej skutočnosti vsadiť na šťastnú budúcnosť, nevzdávať sa, dôverovať, že Boh môže všetko premeniť.
Stačí, ak budeme žasnúť nad tým, čo je. Stačí, ak budeme pozorne sledovať to, čo vidíme, a ak budeme preciťovať hĺbku toho, na čo sa pozeráme.
Nijaká depresia, nijaké sklamanie, nijaká hmla a nijaký chlad nám nemôžu leto z duše vytrhnúť. V zime leto necítime. No vedomie, že je v nás a že je neporaziteľné, odzbrojuje zimu. To uvoľňuje zovretie akéhokoľvek chladu, ktorý po nás vystiera svoje ľadové prsty.
Ak sa necítim šťastní, je to preto, že sme zabudli, že základom šťastia sú zdravé oči. Stačí, ak sa posadíme do trávy a pozorne sa okolo seba zadívame. Vtedy uvidíme pestrofarebný a mnohotvárny raj. Byť pozorný v prítomnom okamihu...to je cesta k šťastiu.
Oduševnený človek stojí vnútorne na vrchole, aj keď sa práve nachádza v údolí svojho každodenného života.
Ráno si máme predstaviť, že ide o úplne prvý deň, ktorý zažijeme. Večer tak, ako keby mal byť posledný.
Prichádzam, a neviem odkiaľ. Idem a neviem kam. Žasnem, že som veselý.
Písanie je zažínanie svetla, ktoré rozjasní v človeku temnoty a premieňa smútok na radosť.
Aby som si radosť vychutnal, musím si na chvíľu sadnúť.
Radosť je tam, kde oči pozerajú na krásu sveta a kde sa uši ponárajú do načúvania hlbokej melódie.
Prirodzenou vlastnosťou radosti je improvizácia a nepredvídateľnosť.
"A ja som sa tak tešil," hovoríš vyčítavo, keď stroskotala tvoja nádej. Veď si sa tešil - to vari nič neznamená?
Slnko neobchádza ani jednu dedinu. Ale je možné, že niekde vyjde skôr.
"Mať dobrých priateľov, dobré knihy a čisté svedomie. To je ideálny život." Mark Twain
Schopnosť užívať si predpokladá schopnosť zriekať sa.
Kto sa smeje, dáva tým najavo, že žije.
Iba ten, kto vie čakať, má niečo pred sebou.
Keď užitočne stráviš deň, tvojou večerou bude radosť.
A kopec ďalších Grünových myšlienok a myšlienok ľudí, ktorí Grüna inšpirovali. Netreba na ne zabúdať, nech znejú akokoľvek ako klišé.
Displaying 1 of 1 review