Norwegian writer, playwright and journalist. She made her literary debut in 1963 with Søndag ettermiddag (short stories). She was co-founder of the feminist magazine Sirene (1973-1983).
Bjørg Vik was awarded the Riksmål Society Literature Prize in 1972 and the Aschehoug Prize in 1974 and the Norwegian Critics Prize for Literature in 1979 for the short stories En håndfull lengsel. She received the Dobloug Prize in 1987 and the Ibsen Prize in 1991.
Elsi! Elsker Elsi. Elsker språket til Bjørg Vik, elsker reisen Elsi er på i boka; fra jente til mer voksen. Liker beskrivelsene av rommene; både innvendige og fysiske rom. Liker det hverdagslige, hvordan krigen for mange ikke var stort annet enn rasjoneringskort og perioder i tilfluktsrom (det var nok ille for de aller fleste under krigen for så vidt), hvordan freden er skuffende når den kommer (hvor er dropsene???), relasjonene mellom menneskene rundt Elsi som hun beskriver sett fra sitt litt barnlige, men likevel litt voksne perspektiv, Elsis evne til å observere. Men også hvordan de og det rundt henne former og gjør henne til den hun er (må ikke gjøre noe feil, flink pike).
Fakt?!?! Jako vážně jsem jediná, kdo tomu dal jednu hvězdu? Nuda, nuda, nuda. Drobné epizody ze života dívenky za války (válka jsou jen nálety a nemají bonbóny v cukrárně). Nejzajímavější snad vyprávění o tetě, která trochu vybočuje. Literární kvality to má, ale obsah prostě chybí! A já chci nějaký děj, alespoň minimální vzrůšo, ne že hlavní hrdinka ještě nepotřebuje vršek od plavek. Zázrak, že jsem to dočetla.
Michal Ajvaz v jednej svojej knihe píše, že mestá, v ktorých žijeme, sú vytvorené zo slov oveľa viac ako z kameňa a betónu. Áno. Bjorg Viková má nesmierny dar, rovnako ako Lars Saabye Christensen. Oživí mesto v knihe priamo pred očami čitateľa. Geniálne. V Nórsku som ešte nebola, ale vďaka týmto dvom autorom mám pocit, že áno.
Cez príbeh o malom dievčatku menom Elsi Lundová som spoznala mesto Oslo v období druhej svetovej vojny. Najkrajšie na tom je, že som ho vnímala a obsiahla detskými bezstarostnými očami. Elsi vojnu vníma vzdialene, do jej povedomia sa vracia v čase, keď sa rozoznejú sirény a obyvatelia vchodu sa stretnú v pivnici, zabalení v dekách, rozospatí znepokojene čakajú na koniec poplachu.
Elsi žije v byte s rodičmi a bratom. Obľúbila si susedu, starú pani Vogelovú. Jej byt je preplnený kvetmi, časopismi, krabicami s bonbónmi a skriňami s oblečením, uprostred tróni veľký klavír. Pani Vogelová na ňom občas hrá, spieva s pohľadom upretým do diaľky, tam kdesi hľadá svoj mladý život spred vojny, plný hudby, kabaretu a smiechu.
Elsi sa hrá s kamarátkami na Colletovej ulici, závan chudoby sa okolo nich preháňa ako studený prievan. Starostlivo pozoruje dianie v meste a vybavuje pochôdzky pre matku. Je to totiž jediný spôsob, ako získať jej náklonnosť. Najskôr pôjde pre ryby, potom cez park do obchodu, električkou ku krajčírovi, k pekárovi. "Zvládnem to" , horlivo prikyvuje Elsi a kým sa oblieka, túžobne čaká na tú vetu. Keď zaznie "Si dobré dievčatko, Elsi.", šťastne si ju oblečie ako ďalšiu vrstvu a nosí ten kúsok lásky, až kým opäť nevybledne.
Najradšej sa prevezie mestom za ockom do reštaurácie, v ktorej pracuje ako čašník. Dostane miesto pri okne, citrónovú limonádu a obdivne pozoruje svojho otca ako uhládza obrusy, usádza hostí, ako sa usmieva a snaží nekrívať. Svoju zranenú nohu si pri cigarete vzadu vykladá na bedničku a sľubuje Elsi, že keď skončí vojna, naservíruje jej ten najlepší zákusok.
Je to jeden z tých príbehov, v ktorých sa neodohrá žiadna väčšia dráma, zachytí pár rokov života niekoľkých ľudí. Vy ho s nimi prežijete, obľúbite si hrdinov a zostane vo vás príjemný pocit z krásnej literatúry.
Første bok i Elsi Lund-serien. Man følge ho Else mens ho åpne flere og flere rom og får en større og større verden å forholde sæ til. Til sist får ho sine første kyss og blir fortalt den store familiehemmeligheten.
En rørende historie, nydelig fortalt. Vi følger hovedpersonen (født rundt 1936?) fra hun er ca 4 til ca 13, i området rundt St.Hanshaugen i Oslo og på ferie på Nesodden. Jeg likte spesielt godt hvordan forfatteren lykkes i å formidle barnets opplevelse av det er noe som er litt vanskelig mellom menneskene rundt henne men uten at hun selv helt forstår hva det går ut på, og hvordan hun gradvis etter hvert som hun blir eldre får vite mer om disse tingene. Fine beskrivelser av det konkrete og det steds- og tidstypiske og også av hvordan det føles å være hovedpersonen i de ulike alderstrinnene. Gleder meg til fortsettelsen.