Všetko, čo (ne)chcem

by Eva Hrašková

Dva sny, dva príbehy. A dve ženy, ktoré by si ich najradšej vymenili.

Nina má tesne pred tridsiatkou a túži vycúvať zo vzťahu, ktorý ju dusí. Dve čiarky na tehotenskom teste ju stavajú pred najvážnejšie rozhodnutie jej života. Floristka Liana sa vysnívaných dvoch čiarok nikdy nedočká. Tvári sa, že je nad vecou. Až kým jej manžel nepríde s uleteným nápadom, aby pohľadali ženu, ktorá im dieťatko vynosí. Nina a Liana až v tých najťažších životných situáciách zisťujú, že aj v tej najväčšej tme dokáže láska zrodiť svetlo nádeje, ak jej to sami dovolíme.

272 pages, Hardcover

First published January 1, 2021

About the author

Miluje vôňu kníh a všetko, čo súvisí s tvorbou knihy. Od vymyslenia príbehu, vykonštruovania zápletky, vykreslenia postáv, až po spoluprácu na obálke a marketingových aktivitách spojených s knihami… Najviac zo všetkého si však cení spätnú väzbu od čitateľov.

Milujúca maminka na plný úväzok, ktorej v hlave víria neustále nové príbehy, no má len zlomok času na ich zhmotnenie v knihe. (úsmev) Svojich čitateľov prekvapí hneď dvoma žánrami – ženský román s prvkami spoločenského románu a knihy s krimi nádychom plné napätia nielen pre ženy. V roku 2018 sa z jej mena stal už len pseudonym.

Reviews

[Klaudy · Rating 5 out of 5]

Wau. To boli moje prvé dojmy keď som knihu dočítala. Mimochodom 2 dni mi stačili na jej prečítanie a počas toho som ochutnala všetky druhy emócií. Dostala ma, pohltila a ešte teraz keď si spomeniem na určité pasáže mám zimomriavky. Od autorky je to moja prvá kniha avšak teraz viem s istotou povedať že určite nie posledná. To ako sa zvládla popasovať s témou náhradného materstva a ukázať že nie vždy je život krásny a ružový dávam klobúk dole.
Musím sa priznať, zo začiatku som bola trochu zaskočená že sa pohľady hl. hrdiniek striedajú po kapitolách a mala som obavy či mi to z predchádzajúcich skúseností nebude viac prekážať ako vyhovovať ale! Autorka to zvládla bravúrne, perfektne to poprepájala takže som nemala problém vžiť sa do deja.
Sledujeme príbehy dvoch kamarátok Niny a Liany ktoré sú ťažko skúšané osudom a každá dostane to čo (ne)chce.
Nina uviazla vo vzťahu s Norom, ktorému nie sú cudzie tvrdšie slová či dokonca skutky. Ešte väčšia nepohoda nastane ak jej tehotenský test ukáže 2 čiarky. Bude matkou. Je na to pripravená? Zmení sa Noro na zodpovedného muža a otca a ak nie zvládne sa sama postarať o svoje bábätko? Podpásovku dostáva aj od vlastnej matky ktorá sa jej nečakane obracia chrbtom. Nina si ma definitívne získala listami ktoré venovala chlapovi ktorý jej zmenil život od základov.. ( slzy na kraji! )
Liana má skvelého manžela Filipa, je šťastná až pokým nepríde na tému rodičovstvo. Keďže Liana patrí medzi ženy ktorým nebolo dopriate stať sa matkou svoj osud len ťažko zvláda. Akúkoľvek alternatívu tvrdohlavo odmieta a pokusy na túto tému sú hlavným zdrojom konfliktu. (Autorka túto postavu výborne vykreslila – podala ju bez prikrášlení v reálnom svetle, pocity Liany boli realistické a niekedy až moc.. )
Filip sa však nevzdáva a napriek odmietavému postoju Liany sa púšťa do niečoho o čom som počula a videla len vo filmoch. Náhradné materstvo. Cesta k vytúženému dieťaťu bude kľukatá a náročná po všetkých stránkach. Zomknú sa a budú bojovať spolu až do úplného konca? Prekoná Liana svoj strach a dokáže sa po takej dlhej dobe otvoriť a milovať niekoho cudzieho ?
Opísať pocity z tejto knihy je pre mňa ťažké. Vžila som sa s postavami, bolo z nich cítiť každú jednu emóciu. Veľký priestor dostávali aj vedľajšie postavy ktoré mali v príbehu kľúčovú úlohu a celkom príbeh miestami zamotali. Hnevala som sa nad nespravodlivosťou, nad krutosťou Nora, súcitila s Ninou a držala palce Liane. Všetkým z nich som chcela dopriať to po čom túžia najviac.
Výborná, silná kniha plná emócií, priateľstva, lásky, odhodlania a sile hrať s kartami ktoré boli vopred rozdané..

[Marek Zákopčan · Rating 5 out of 5]

Bežným vzťahovkám sa väčšinou vyhýbam, lebo pred časom skĺzli k pomerne otrepaným témam o hľadaní lásky či nevere a málokedy prídu s originálnym nápadom. Eva Hrašková je dôkazom, že román pre ženy nemusí podliehať zdaniu jednoduchosti či predvídateľnosti. Jej tvorbu sledujem prakticky od začiatku a chválim ju za to, že nestagnuje a zlepšuje sa každou knihou. Novinka Všetko, čo (ne)chcem ma bavila, hoci nie som práve cieľová skupina 😀. No musím povedať, že v rámci zobrazenej problematiky som sa dozvedel mnoho nových informácií, pričom niektoré ma naozaj prekvapili. Naivne som sa totiž domnieval, že vynosenie dieťaťa náhradnou matkou je aj u nás úplne normálna vec, ale zjavne som len umelo ovplyvnený zahraničnou produkciou...

"Aké je to jednoduché, stačí nájsť ženu, ktorí vynosí za protihodnotu dieťa. Už teraz cíti, ako sa to prieči jej presvedčeniu, že dieťa nie je vec. Keď otvára článok o spôsobe oplodnenia, ruky sa jej potia vzrušením. Pri predstave, že by cudziu ženu oplodnili Filipovými spermiami, jej v hrdle naviera hrča. To nie je riešenie, aj tak by som vychovávala cudzie dieťatko. Dokázala by som ho milovať, hoci by nebolo moje? To si ho môžem rovno adoptovať, vedie vo svojom vnútri súboj. Filip by bol jeho skutočným otcom, aj ich vzťah by bol určite iný. Skôr či neskôr by ma zo svojho sveta vytlačili. Červík pochybností v nej hlodá, číta však ďalej." (str. 62)

Motív náhradného materstva je však iba jedným z radu, autorka rozohráva hru na dvoch frontoch, čo jej poskytuje jednoduchý, ale pritom účinný priestor na kontrast medzi ústrednými hrdinkami. Nina zotrváva v nefunkčnom vzťahu s lenivým, neprogresívnym a agresívnym Norom. Bolo by iba otázkou času, kedy by ho konečne poslala tam, kde slnko nesvieti, lenže dve čiarky na tehotenskom teste všetko obrátia naruby. Nečakané - a v podstate nechcené - dieťa prichádza v čase, keď Nina čelí rozpadu rodinných, partnerských aj sociálnych pomerov a nová situácia jej značne komplikuje život. Jej kamarátka Liana má presne opačný problém. S manželom Filipom im to celkom klape, no potýkajú sa s márnou túžbou stať sa rodičmi. Filip sa nebráni myšlienke adopcie, no Liana pochybuje, že by dokázala cudzie dieťa milovať rovnako ako vlastné, a protichodné názory medzi nimi stavajú čoraz väčší múr. Extra nápomocná napokon nie je ani snaha nájsť kompromis či iné možnosti, ako naplniť vytúžený cieľ. Veľkým jablkom sváru sa stáva aj Ninino tehotenstvo, keďže Liana v ňom vidí nespravodlivosť osudu a nie je schopná - ani ochotná - pochopiť, prečo nie je dieťa dopriate manželom, ktorí o ňom snívajú, a napriek tomu otehotnie žena, čo ho vníma ako záťaž a prekážku. Tam, kde by iné autorky rozvíjali tieto témy, až by ich celkom vyžmýkali, Eva Hrašková iba začína. Páči sa mi, že nepíše o tom istom, ale buduje príbeh krok za krokom, postavy sa vyvíjajú a na záver sú prakticky celkom iné vo svojich postojoch a situáciách ako na začiatku. A nielen, čo sa týka Niny a Liany. Vedľajšie postavy sa za nimi totiž v ničom nezaostávajú. Či už ide o ich spomínaných partnerov, alebo Lianinho kamaráta Karola či Nininu matku, všetky majú čosi do seba a utkvejú vám v pamäti. Ich príbehy sú tiež dôležitou súčasťou celého deja, ktorý by bol bez nich značne ochudobnený. Matkina odmeranosť či Karolove vzťahové peripetie dodávajú knihe šmrnc a zabŕdajú aj do háklivejších tém. Autorka sa nebojí venovať náročnej problematike, podáva ju však ľahko, citlivo a s ohľadom na to, že čitateľ nepotrebuje odborné fakty, ale polopatistické vysvetlenie. Aby všetko v pohode pochopil aj taký laik v danej oblasti, ako som ja 😀.

"Mobil pod vankúšom ju čudne tlačí. Chcela by sa s niekým podeliť o všetko, čo sa prežíva. O strach, bolesť, ale aj akési očakávanie. Nemá však s kým. Noro je jediný, kto vie, že sa dieťatko začalo pýtať na svet. Nezavolal, nenapísal, za celé hodiny si na nich nespomenul. V duchu sa kára za svoju naivitu. Ak sa za celé tehotenstvo nezaujímal o to, ako sa dieťatko má, prečo by to mal urobiť teraz? S ďalším nepríjemným tlakom sa Norov obraz vytráca. Samotu však z duše nevyženie." (str. 108)

Kapitoly sa striedavo venujú Nine a Liane. Sú krátke, takže román sa dá čítať, aj keď nemáte veľa času. Text je dynamický, do postáv sa ľahko vžijete a držíte im palce, aj keď ich rozhodnutia nie sú vždy také, ako by ste si priali. Čo tiež oceňujem, je fakt, že Evka čitateľom neťahá medové motúzy popod nos. Liana neváha na plné ústa priznať svoje obavy z výchovy dieťaťa, ktoré by nebolo z jej vlastnej krvi. Je to prirodzený strach, no veľa autoriek by zvolila jednoduchšiu cestu a zobrazilo Lianu ako hrdinku, čo nemá ani kúsok pochybnosti. O to viac kniha Všetko, čo (ne)chcem zaváňa realistickosťou a sila nádeje vyznie oveľa údernejšie. Mimochodom, názov je naozaj trefný a vydavateľstvo Lindeni môže byť rado, že má vo svojich radoch takú šikovnú autorku.

[Claudia Torkan · Rating 5 out of 5]

„Ibaže šťastné konce sú len v rozprávkach. A pozlátka, ktorá ich obaľuje, je ilúziou, ktorá navonok odráža slnečné lúče. Pod ňou je len chlad.“

Eva Hrašková nie je na poli beletrie žiadnym nováčikom, a predsa je kniha Všetko, čo (ne)chcem mojím prvým stretom s ňou.

Je vidieť, že autorka má za sebou viacero úspešných kníh, pretože jej štýl je svieži, ľahký a plný všetkého, čo by čitateľ v knihe chcel nájsť. Aspoň ja som si ho obľúbila, nakoľko všetko pôsobilo reálne. Dialógy boli nenútené, plynuli prirodzene a neraz som sa aj zasmiala.

Dielo je rozdelené do dvoch častí medzi hrdinky- Lianu a Ninu, prostredníctvom ktorých nás autorka hádže do nejednej ťažkej situácie. A boli to aj morálne dilemy, ktoré si ma získali.
Nina sa už dlhšiu topí vo vzťahu, ktorý ju nenapĺňa, len vyčerpáva. Násilnícky priateľ Noro ju nešetrí ako slovnými urážkami, tak ani fyzickým kontaktom. Nina rýchlo zisťuje, že odísť nie je také jednoduché, ako si myslela, najmä ak jej na tehotenskom teste zasvietia dve čiarky.

Liana je tiež vyčerpaná vzťahom, avšak z úplne opačného dôvodu. Spolu s manželom, Filipom, už roky túžia po dieťatku, avšak z medicínskeho hľadiska to pre Lianu nie je možné.
Príbehy týchto dvoch žien sa v knihe prepletú viac akoby si jeden na prvý pohľad mohol myslieť.

Musím povedať, že príbeh bol krásne precítený. Niesol sa síce v depresívnejšom tóne, plným beznádeje, no práve tie svetlé momenty ma donútili usmiať sa a vychutnávať si príbeh. Autorka sa ho nesnažila prikrášliť a urobila dobre. Ani život nie je ružový, práve naopak. Častokrát sa stane, že doslova padneme na hubu, a osud nám naloží ešte viac, aby videl, čo všetko zvládneme. A vedomie, že v tom nie sme sami, je to najkrajšie na svete.

Bola to práve sila priateľstva, ktorá vo mne zanechala rozporuplné pocity. Na jednej strane som cápala ženu, ktorá bojovala s túžbou po rodine, na druhej som sa však na ňu hnevala a mala chuť ju párkrát prefackať, len aby si uvedomila, že nie pre každú ženu je materstvo darom. Koniec koncov, každá žena má právo naložiť so svojím životom ako uzná za vhodné a malo by jej to priniesť nešťastie, depresiu a iné poruchy, musí sa rozhodnúť v prvom rade tak, aby s tým dokázala po zbytok života existovať. Nie všetko je totiž biele alebo čierne. Aj potraty môžu byť potrebné.

„Niekedy človek musí konať v afekte, inak by nenabral dostatok odvahy...“

Vedľajšie postavy mali rovnako kvetnatý život, čo považujem za plus, keďže sa v dnešnej dobe nájde veľa spisovateľov, ktorí nevenujú pozornosť viacerým než len hlavným postavám. Je ťažké opísať ich životy bez spoilerov, no poviem vám, že ak máte radi nevyspytateľnosť života, v tejto knihe si prídete na svoje.

Nie je to ale kniha výlučne o deťoch, hoci všetci sme niečími deťmi. Aj keď sme už dospeli. Autorka sa bravúrne popasovala s rodinnými problémami, odlúčením rodičov a zabŕdla aj do využívanie. Nielen žien, no aj mužov, čo ma potešilo, pretože takto to v živote chodí.
Tí najnesebeckejší trpia najviac.

Najviac zo všetkého som sa pri čítaní sa bála spracovania „náhradnej maternice“, ktorá sa ale ukázala skvele premyslená a hlavne zvládnutá tak, aby nikomu neublížila, ba dokonca poučila o problémoch. Priznám sa, že jediné, čo som pred čítaním vedela bolo akurát tak to, že áno, v Amerike to poznajú, v Európe až tak nie. Takže opäť raz skvelé.

[Ľᴜвιᴄα ✿ · Rating 4 out of 5]

téma materstva je mi veľmi vzdialená, možno to vyznie kruto, keď poviem, že vonkoncom nepatrím medzi tých, ktorí užasnuto híkajú pri zhliadnutí drobca v kočíku a idú sa zblázniť z toho, aké vie byť dieťa len rozkošné.... (nerozplývam sa ani nad šteňatami, ale o tom inokedy).
- čo týmto úvodom chcem povedať:
hneď prvá veta knihy ("Dve čiarky.") ma mierne vydesila. veľmi som dúfala, že celý dej sa nebude točiť len o strastiach tehotensva či kráse materstva. avšak, ostala som príjemne prekvapená, lebo síce príbeh je o materstve, nevadilo mi to. páčilo sa mi to. :)
- chválim názov knihy, ten už ani nemohol byť výstižnejší. v príbehu som čítala o osude dvoch žien, blízkych priateliek, z ktorých jedna, Liana, túži po vlastnom dieťati celý svoj život, no nebolo jej dopriate a pre druhú, Ninu, je dieťa za súčasných okolností to posledné, na čo sa odváži vôbec pomyslieť. → a skús si teraz tipnúť, ktorá z nich uvidí tie spomínané dve čiarky. áno, Nina. a tu sa náš príbeh začína.
- nebudem chodiť okolo horúcej kaše, rovno priznám, že som si celkom poplakala. autorka opísala aké je materstvo v náročnej životnej situácií; čo znamená skutočne dieťa chcieť; nezabudla na otcov a ich dôležité miesto vo výchove; venovala sa dlhodobým vzťahom plným lásky; priateľstvám, v ktorých to iskrilo viac než by malo a nevynechala ani problematiku neplodnosti a rán aké zanechá na duši živenie planej nádeje.
- občas som mala pocit, že na Ninu sa zosypala všetka smola sveta, ale za to s akou rozvahou vždy riešila aj tie najnepríjemnejšie situácie má všetok môj obdiv. keď Nina dokázala zvládnuť všetko čo zvládla, potom ani mne samej nepripadá myšlienka vlastnej rodiny až taká hrôzostrašná. aj keď, myšlienka a jej zhmotnenie sú dve rozdielne veci...
- najvýznamnejším prínosom tejto knihy pre mňa osobne je fakt, že zmenila môj názor. a mimo toho všetkého, ma prinútila premýšľať. o živote, o vzťahoch, o deťoch, o matkách a ich matkách, o tom, že čo sa stalo sa už neodstane a situáciu treba riešiť, neutekať pred problémami. bola to pre mňa taká malá terapia :)
- záver sa mi páčil len na 50%, keďže v knihe sa striedajú pohľady dvoch postáv a mne sa páčil osud len jednej z nich. Liana a jej vzťah k sebe, k materstvu a k svojmu partnerovi - toto prešlo neuveriteľnými zmenami a posunom. koniec bol taký, v aký som dúfala. ten Ninin bol menej jasný a zanechal vo mne nezodpovedané otázky.
- knihu odporúčam, aj ak toto nie je na prvý pohľad téme pre teba. keď sa začítaš, bude ťa veľmi zaujímať ako sa bude všetko vyvíjať ďalej. a číta sa dobre.
Ľ.

[Mária · Rating 5 out of 5]

Aj keď kniha nesie viacero ťažších tém, autorka sa ich chopila veľmi dobre a postavila na nich skvelý príbeh. Veľmi sa mi páčilo neustále striedanie kapitol. Jedna kapitola pozerá na život Niny a ďalšia na život Liany. Osoby nie sú pre seba cudzie, ale sú to kamarátky, takže sa v príbehu nestratíte ale príbeh sa pekne prelína a dopĺňa. V knihe môžeme vidieť silný kontrast medzi hlavnými postavami. Na jednej strane Nina, ktorá dostane šancu byť matkou, ale keďže jej tehotenstvo nie je plánované, postaví sa pred otázkou, čo s počatým dieťaťom. Na druhej strane Liana, ktorá po dieťati túži, ale nie je jej to dopriate ale spolu s manželom prídu na riešenie a tým je náhradné materstvo. Obe ženy sú tak postavené pred ťažké životné rozhodnutia, ktoré im zmenia životy od základov. To ako sa s tým popasujú a ako sa rozhodnú si musíte prečítať sami. Niekedy som však krútila hlavou nad niektorými vecami, či situáciami. Nechápala som Ninu v tom, že tak dlho ostala pri Norovi, aj keď spolužitie s ním bol pre ňu teror. A taktiež Liana, niekedy mi pripadala, že sama nevie a nie je rozhodnutá, či dieťa naozaj chce alebo nie. Aj cez to, že sa mi niekedy ich správanie nepáčilo, pôžitok z knihy mi to neubralo. Kniha a samotný príbeh ma veľmi chytil za srdce a viem, že mi bude v hlave chvíľu vŕtať.