Monografia literárneho vedca Petra Darovca predstavuje Petra Pišťanka ako prelomového autora deväťdesiatych rokov 20. storočia, ktorý slovenskej literatúre otvoril celkom nový svet mafiánov a prostitútok, ich životný štýl a prejavy správania vrátane poklesnutého jazyka. S nadhľadom a bez moralizovania písal o ľudskej povrchnosti, duchovnej vyprázdnenosti a intelektuálnej lenivosti, ale aj o manipulačných technikách moci. Mal a dodnes má veľa nasledovníkov, ale iba on dokázal spraviť z nízkej porevolučnej reality vysokú umeleckú literatúru.
Knižka veľmi pekne a súhrne analyzuje Pišťankovo prozaické dielo. Väčšina pozornosti sa sústreďuje na to najpodstatnejšie, debut Rivers of Babylon a novely v zbierke Mladý Dônč, ale Darovec sa kriticky venuje aj zvyšku jeho diela. Knihu ocení azda každý Pišťankov fanúšik.
Knihe možno vytknúť najmä absenciu silného, analytického záveru, ktorý sa tu priam pýtal. Trochu to pôsobí lenivo a trochu alibisticky, ale Darovec miesto vlastného záveru ponúka radšej chór medailónikov od Pišťankových literárnych súputnikov a kritikov. Chválospevy a spomienky mohli byť milým dodatkom, ale zhŕňajúci a hodnotiaci verdikt nenahradia. Mohol so všetkou to kritickou prácou v knihe na záver ukázať kontext, presah, vplyv, ale aj limity Pišťankovej tvorby (niečo ako, o čo sa v náznaku vo svojom slove v závere knihy pokúsil Beasley-Murray).
“Náš život je banálny a stojí na princípe neokrôchanej slasti,” tvrdil Pišťanek, enfant terrible slovenskej literatúry spred štvrťstoročia. Knižka dekóduje, ako si robil srandu z našej intelektuálnej prózy, ktorá sa brala strašne vážne a ako odmietal aj “heroizáciu pribrzdenosti” ľudových hrdinov.
Škoda tej prílišnej formálnosti, aj keď rozumiem, že ide najmä o literárnu vedu. Chcelo by to druhú polovicu s poctivou biografiou tohto rozporuplného človeka.
Povinné čítanie pre Pišťankových fanúšikov, navyše dobre napísané - literárna veda pre bežných čitateľov. Čo ale udrie do očí, je autorovo nadužívanie slova "teda", to si mohla zodpovedná redaktorka ustriehnuť.)
Pobavil ma autor knihy na jej krste, kde popisuje titul "On, Pišťanek" ako akýsi podvod na čitateľovi, ktorý, oboznámený s Pišťankovým literárnym štýlom pravdepodobne očakáva vulgárne a čiernohumorné príbehy z jeho života a miesto toho dostane naservírovanú "nudnú" literárnu vedu. On, Pišťanek je skutočne najmä rozborom jednotlivých Pišťankovych titulov, či už ich štylistiky, poetiky alebo celkového významu pre našu literatúru (A robí tak skutočne komplexne). V závere si napokon Darovec, aj Pišťankovi priatelia a kolegovia, dovolia byť nostalgickejší, emočnejší a pospomínať si na možno najvýznamnejšieho slovenského porevolučného autora - a najmä talentovaného, milého, vtipného, veľkého chlapa s ešte väčším srdcom. Mňa dojali.
Neviem či je to zrovna na chválenie sa, ale Pišťanek je jediný slovenský autor, ktorý ma baví. Na minimum osekany jazyk a miešanie rôznych žánrov, často až na hranici gýču. Ku koncu aj za ňou. Táto monografie celú jeho rôznorodú tvorbu uspokojivo ramcuje a dáva do kontextu s jeho osobným životom.