V Biblii nájdeme poučný odkaz, že človek ani netuší, kedy sa priblíži jeho koniec. Ak je však niekto nepoučiteľný a postaví sa osudu, sú z toho len problémy. Detektív Richard Krauz je tu na to, aby osudové problémy riešil. Tak to bolo aj v pamätný deň na prelome tisícročí - na Silvestra 1999. Dve hodiny pred polnocou ho zavolali na cintorín k náhrobnému kameňu postriekanému krvou. Krv nebola jediná zvláštnosť na hrobe, záhadnejší bol čerstvo vytesaný dátum úmrtia - zajtrajší deň, prvý deň nového milénia. Na prvý pohľad hlúpy žart, no detektíva Krauza prejde smiech v momente, keď mu z operačného strediska zahlásia, že majiteľ hrobu prvú hodinu po polnoci naozaj zomrel. Osud sa s ním kruto zahral, nech plánoval svoju smrť akokoľvek precízne, niekto ho predbehol. Muža strelili do chrbta spôsobom vylučujúcim samovraždu. Oddelenie vrážd má pred sebou ďalší hlavolam, no zďaleka nie jediný. Magická noc deliaca dve tisícročia im prinesie viac prekvapení, bohužiaľ, prekvapenia na oddelení vrážd väčšinou stoja niekoho nevinného život.
Dominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Po sérii románov odohrávajúcich sa bližšie k súčasnosti sa Dominik Dán vracia do konca 90. rokov, a to doslova. Prelom tisícročí väčšina vnímala ako míľnik, príchod ďalšieho milénia však neznamenal, že zločin sa dal na odpočinok. Práve naopak, zlo nikdy nespí, a tak naši starí známi vraždári nemajú pokoj ani počas sviatkov. Obdobie lásky a porozumenia tak získava tragickejší nádych. Kniha Nevieš dňa, nevieš hodiny sa však klasicky nevyhne porovnávaniu s ostatnými dánovkami, a tak sa môže stať, že môže ťahať za kratší koniec. Samozrejme, stále ide o zábavné i kvalitné čítanie, ale z textu občas cítiť únavu materiálu. Autorovi fanúšikovia budú nepochybne nadšení ďalším kúskom do zbierky, tí kritickejší však budú musieť miestami prižmúriť oči.
"Kocka pri každom výbuchu poskočila a zmenila polohu, teraz mierila do zábradlia a ležala na prahu balkónových dverí. Michal to využil, vyskočil na balkón, bleskovo ju zodvihol a hodil. V momente, ako opúšťala jeho ruky, sa ozval nový výbuch. Michal zacítil spätný náraz aj závan tepla, no už mu neublížili, kocka už letela veľkým oblúkom z ôsmeho poschodia. Boris ležal na dlažbe zasypaný črepinami. Stratil vedomie, horel mu rukáv na košeli. V obývačke zahučalo, Michala ovial horúci vzduch unikajúci cez rozbité okno. Horiaci rukáv nemal čím uhasiť." (str. 93)
Určitá stagnácia je, domnievam sa, spôsobená systémom dvoch kníh ročne, čo sa musí podpísať aj pod takým ostrieľaným spisovateľom, akým je Dominik Dán. Našťastie má však v talóne množstvo skutočných prípadov a vlastných skúseností, ktoré robia z jeho románov autentický zážitok. A na človečine je postavený aj tento príbeh, začínajúci počas silvestrovskej noci. Ak nemáte radi zábavnú pyrotechniku, po prečítaní knihy budete mať o dôvod navyše. Samotný prípad vám môže pripadať trochu pritiahnutý za vlasy, no ako sa vraví - to nevymyslíš, to je život. A človek je tvor výmyselný, schopný akýchkoľvek bizarností na ceste za zábavou, peniazmi či láskou. Nevieš dňa, nevieš hodiny sa vo väčšej miere venuje hlavne vyšetrovateľským postupom a menej osobným líniám postáv, čo ho zaraďuje medzi drsnejšie kúsky, ale o to údernejšie. Partia zo stoštyridsaťjednotky je tu navyše v plnej zostave - Kraus, José, Petra, Burger, Hanzel... verným priaznivcom Dominika Dána ich netreba predstavovať. Dej je občas predvídateľnejší, než sme zvyknutí, táto slabina je však hojne vyvážená typickým rozprávačským štýlom a atmosférou. Tešiť sa tak možno na vzájomné doberanie, trefné dialógy, čierny humor a vzorovú kolegiálnu lojalitu. Oproti iným dánovkám má táto jednu pridanú hodnotu - je ním prvok záhadnosti, čo naznačuje aj obálka verne vystihujúca ponurosť cintorína. Na jednom z náhrobkov sa totiž objaví dátum úmrtia označujúci nasledujúci deň. A keď napokon naozaj dôjde k zastreleniu podnikateľa, Kraus a jeho parťáci musia dbať najmä na reálne pozadie, pretože rozum si s mystikou veru netyká...
"Utorok bol pre Burgera s Hanzelom posledný deň na rozhodnutie, buď - alebo. Buď zistia presnú príčinu Sabíninej smrti a vysvetlia okolnosti, za akých k nej došlo, alebo kolegov syn bude čeliť obvineniu z vraždy. Hrozila aj tretia možnosť - detektívi vysvetlia okolnosti Sabíninej smrti, a tým potvrdia vraždu. Tejto možnosti sa od začiatku desili. V každom prípade už nemali čas, Sabína nemohla ostať dlhšie v chladničke a okresný vyšetrovateľ musí s vyšetrovaním pohnúť." (str. 210)
Ako sme zvyknutí, i teraz sa súbežne riešia dva prípady, a či sa napokon prepoja, alebo tvoria samostatné línie, zistíte až časom. Vzhľadom na zdravotnú nespôsobilosť kolegu Kraus a José majú pod palcom viaceré vyšetrovania, čo dej pekne obohacuje, ba dokonca je vedľajšia línia zaujímavejšia než tá hlavná. Autorovi sa nedá uprieť komunikácia s čitateľom, vedie ho jasne zadefinovanými chodníčkami, a hoci ide v románe Nevieš dňa, nevieš hodiny o zamotaný príbeh, nestráca sa v ňom. I keď jedna zavádzajúca informácia sa predsa len nájde - názov. Keďže obeť pozná svoj odchod zo sveta, pomenovanie knihy vyznieva krásne paradoxne. Dominik Dán je zárukou, že počas zimného obdobia si môžeme predlžujúce sa dni spríjemniť jeho titulom, a ak si zachová svoju pracovnú morálku, už teraz sa môžeme tešiť na ten letný.
Vyborny kusok. Pribeh sice trochu pritiahnuty za vlasy (ale to som si myslela aj v "Pochovani za ziva" a napokon vyslo najavo,ze ide o skutocnost...), Dan sa vsak uzasne cita. Rozhovory medzi detektivmi tentokrat neprerusovane ziadnymi romantickymi avanturamu (svadba a pod.) Skratka stary dobry Dan,drsny, sarkasticky, Kraus za mudreho a pracoviteho, Chose za vtipneho a nenahraditelneho (ci?). Kniha, od ktorej sa nemôžete odtrhnut. :-). Uz sa tesim na dalsiu.
Mám za sebou ešte len 6 dánoviek (7 aj s touto), ale zatiaľ ma bavila každá jedna. V každej sa našlo niečo čím ma zaujala. Či už to bol zaujímavo premyslený prípad, alebo samotná partička z dverí č.141, vždy som bola spokojná. Zatiaľ sa teda stále bavím a nemám čo vytknúť. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Silvester 1999. Prelom tisícročí. Začiatok nového milénia. Každý sa pripravuje na veľké oslavy, len detektív Richard Krauz schytal službu a je zavolaný k bizarnému prípadu. Niekto polial jeden z hrobov krvou. To však nie je nič. Na náhrobku je čerstvo vytesaný dátum úmrtia. 1.1.2000. Ide o nepodarený žart alebo niekto naozaj predpovedal dátum svojej smrti? O pár hodín dostane z operačného strediska hlásenie, že dotyčný naozaj zomrel? Ide o dobre premyslenú samovraždu alebo dotyčného len niekto predbehol? Záhada. Slovo, ktoré sa na Krauza valí s každej strany a na ktoré začína byť alergický. To však nie je jediný prípad, ktorému bude partia z dverí č.141 čeliť. Jeden z mnohých silvestrovských večierkov so sebou prinesie tragickú udalosť.
Anotácia sľubuje zaujímavú zápletku a príbeh ju aj doručil. Začiatok je poriadne veselý a práve humor je jedna z vecí, ktoré ma na Dánových knihách nikdy neomrzia. Srandičky však bokom, nový rok so sebou prinesie aj nové prípady usmrtenia. A tak milých chlapcom neostáva nič iného len sa pustiť do pátrania po odpovediach aby zistili čo sa naozaj stalo a ako. Ako je to zvykom aj v tejto knihe autor rozohráva dva prípady. A čitateľ tak zase rozmýšľa, že či a ako môžu spolu tieto dve linky súvisieť. Tentoraz išlo však o dva samostatné prípady. Oba prípady boli zaujímavé a mali tragické a smutné pozadie s nešťastným koncom. Oba boli tak trochu záhadné.
Predstavte si prvý z nich. Telo muža nájdu v zavretej miestnosti, niekto ho strelil odzadu a teda je jasné, že samovražda to asi nebola. Ale kto to spravil, ako a prečo? Záhada zavretej miestnosti ako zo Sherlocka Holmesa. A teraz druhý. Partia mladých využije prázdny byt na Silvestra. To znamená alkohol, zábavu a čo by to bolo za oslavy Nového roku bez ohňostroja. Ako sa hovorí mladí ľudia, alkohol a pyrotechnika, to si koleduje o problém. A ten samozrejme príde. Podpálený a zničený byt a k tomu jedna mŕtvola. Riešenie sa zdá pomerne jasné, ale nič nemusí byť také jednoznačné ako sa zdá ani v tomto prípade. Každá z dvojíc detektívov tak má pred sebou prípady, ktoré musia vyriešiť. Ak chcú nájsť odpovede, budú musieť ísť poriadne hlboko a prešetriť všetkých a všetko čo sa dá. Pátranie ich dovedie k smutných a nešťastným okolnostiam, ktoré stoja za oboma prípadmi.
Som rada, že som pred nedávnom prekonala svoje obavy z Dominika Dána a dala tak šancu jeho knihám. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
Mám veľmi rada rukopis Dominika Dána. Musím uznať, že na knihu nehľadím len ako čitateľ, ale aj ako autor. Oceňujem spisovateľovu fantáziu, nápaditosť... Zápletku. Aj vedľajšiu dejovú líniu... Obe boli fajn.. Neviem, a ani nechcem porovnávať s predchádzajúcimi knihami, na každú hľadím jedinečne... Kniha mi príjemne spestrila zimné dni, autorov humor v kancelárii vraždárov som si zamilovala... :) Odporúčam všetkým, ktorí sú na Dánovkách závislí :)
this was my first book to read from this author. at first i thought that i wont like it because i was never much of a fan for crimis, but the cards turned