Cyklus poviedok Zabudnutý vesmír je upravenou a rozšírenou reedíciou úspešného titulu. Mapa Staničného systému a jeho okolia spolu s chronologickou tabuľkou napomôžu orientácii v čase aj v priestore univerza. Na konkrétnych ľudských osudoch popisuje autor život v jednej z mnohých kolonizačných vetiev, ktorá sa pomocou hyperpriestorovej technológie dostala do vzdialenej časti vesmíru a natrvalo v ňom uviazla. Ľudia sa snažia prežiť, vytvoriť si nový domov a pôvodnú kolísku ľudstva Zem, kam sa nedokážu vrátiť, postupne pokladajú za mýtus. Poviedky sú rozdelené na priamu, voľne nadväzujúcu líniu a samostatné epizódy s farbistými, spektakulárnymi či dokonca katastrofickými príbehmi zo Zeme, Slnečnej sústavy a Mliečnej dráhy.
Vydanie reedície bolo podporené Fondom na podporu umenia...
Anton Stiffel je slovenský sci-fi autor venujúci sa hlavne poviedkovej tvorbe. Detstvo a väčšiu časť života prežil v Nižnej na malebnej Orave. Vyštudoval strojné inžinierstvo, je ženatý a má dve deti. V súčasnosti žije v Trnave. Publikuje od roku 1998, kedy mu v časopise Fantázia vyšla jeho prvá poviedka Prejdi bránou a dotkni sa mojej duše. Poviedka mala veľmi pozitívny ohlas a čitatelia sa dožadovali ďalších príbehov, čo primälo autora zamýšľať sa nad celkovou koncepciou ním vytváraného univerza. Postupne vytvoril rozsiahly svet Zabudnutého vesmíru, ktorý si rýchlo získal čitateľskú popularitu. Spoločným menovateľom jeho poviedok sú láska a technika, čo je v slovenskom literárnom kontexte netypická a originálna kombinácia. Do slovenskej fantastiky vrátil lásku, romantiku, vzťah muža a ženy na pozadí veľmi dobre zvládnutých hard-SF kulís a space opery. Zbierka sci-fi poviedok Zabudnutý vesmír predstavuje súhrn jeho tvorby od roku 1998 po súčasnosť. Publikoval vo viacerých časopisoch a antológiách (na Slovensku Krutohlav, eFantázia a Zárodky hviezd, v Česku Mlok, Fantázia, to nejlepší... a ješte něco navíc, či Capricorn 70, v Poľsku Zachowuj się, jak porządny trup). Je spoluautorom beznádejne vypredanej zbierky Mozaika rôznobežných ciest (2001) a bol úspešný v niekoľkých významných fantastických súťažiach (Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka, Cena slovenských fanúšikov fantastiky, Istron a i.). Dlhé roky pôsobil ako redaktor SF časopisu Fantázia, kde sa venoval recenziám kníh a filmov, novinkám na angloamerickom knižnom trhu, vedecko-technickým rubrikám, fandomovej publicistike a i. Mnoho rokov sa taktiež podieľal na organizovaní Istroconov a bol šéfredaktorom fanzinu Oppo Scifiens vydávaným SF klubom Planéta opíc.
Dielo Tóna Stiffela si rozhodne zaslúži pozornosť čitateľa. Zaujme vychytanou technickou stránkou, všadeprítomnou človečinou a zaujímavými nápadmi. V jednej knihe v sebe mieša príbehy plné lásky, nehy a optimizmu, ale existenčných úvah o večných otázkach zmyslu života a budúcnosti ľudského sveta. A to som ešte nezmienil kvalitnú pevnú väzbu, slovník pojmov, mapku a príbehy jednotlivých poviedok ako príjemné bonusy pre čitateľov v rozšírenom druhom vydaní. Nie náhodou sa to prvé vypredalo a musela vzniknúť táto dotlač.