Adri začína obedovať šalát z rias, mrkvy a tofu. Valika jej zaželá dobrú chuť a opýta sa, čo dobrého dnes má. Adri jej pekne odpovie: Dnes mám zasa vegemenu. Bosáková to ako vždy nevydrží. Uštipačne podpichne: A čo si ty veľryba, že žerieš riasy? Predstava veľryby Adriku veľmi zaujme. Na chvíľku prestane prežúvať. V mysli skúma, kedy tak asi tou veľrybou mohla byť. V ktorej časti svojho života. Odrazu sa jej mozgové bunky silno rozkmitajú, zažiaria a ona si spomenie na tú kratučkú chvíľu, keď bola embryom a vyvíjala sa v maminom bruchu. Dôjde jej, že sa nápadne podobala na malilinkú veľrybku, ktorá hltá plodovú vodu a vypúšťa ju otvorčekom v hlave späť! Pozrie sa Bosákovej do očí. Uprene, akoby v nich videla odraz svojej predstavy, a z hrdla jej mocne vytryskne spev vráskavca dlhoplutvého, ako ho raz počula v nejakom prírodopisnom filme. Kde sa to len vo mne berie? pochváli sa v duchu. Bosákovou mykne, očervenie v tvári a otočí sa ku kolegyniam s ukazovákom na čele: Schizofrenička jedna nenormálna! Raz nás tu všetky pozabíja!
Iba Valika sa rozosmeje, a aby odľahčila situáciu, poprosí Adri o ešte jednu veľrybiu pieseň.
Uršuľa Kovalyk is a fiction writer and playwright. She is the co-founder and director of Theatre Without a Home, which works with the homeless and the disabled. She is a leading voice in the contemporary feminist literary discourse in Slovakia. Her work focuses on female characters often living unfulfilled and austere lives under the pressure of a patriarchal society, and more recently, on environmental issues and aging. Her works have been translated into nine languages. She has published several collections of short stories and a novel, The Equestrienne (2013), shortlisted for Slovakia’s most prestigious literary prize, the Anasoft Litera Award, which received the Bibliotéka Prize for 2013. Her most recent collection of short stories, A Pure Animal, appeared in 2018.
Krasojazdkyna ma kedysi dostala a tato zbierka poviedok mi dokonale ulahodila. Kovalyk vzdy predstiera, ze kazda poviedka je uplne o obycajnom cloveku, obycajnom dni ci obycajnej veci a v zavere vas prekvapi nejakym bizarikom. Perfektne! Uplne skvela kniha na predcitanie nahlas, len nie v mhd, lebo aj tam moze cihat zubata...
Stav vecí a ľudí sa v poviedkovej knihe Uršule Kovalyk obracia za svojou živočíšnou podstatou. Byty protagonistov sú vybývané, inštitúcie zastarané, preplnené MHD plné apatických ľudí, ktorí si nevšímajú zmeny okolia. Statická a prašná mizanscéna miest ale pamätá na včera, kedy sa dotyční bránili realite v budúcnosti a teraz ju prijímajú so smutnou mechanikou. Staré dámy žiaria nevyhasnutým temperamentom ale kombinujú ho s hojnou dávkou cynizmu a skúseností. Sociálne slabší sú v štádiu, kedy rezignujú na čokoľvek nové, aj na nádej a strážia si málo. Skutočné zvieratá hľadajú teplo a pokoj medzi nami a my v nich vlastný obraz, aby sme mimo ľudskej podstaty ľahšie pochopili vlastné JA.
Poviedky sa citlivo dostávajú pod povrch, kde stále jestvuje podstata obsahu, hybná sila všetkých organizmov. Hoci postavy žijú ako "čisté zvieratá", stále sú medzi ľuďmi.