Ted Hughes e Sylvia Plath, due dei più grandi poeti del Novecento, che si amarono, si odiarono, si unirono e si allontanarono per tutta la loro esistenza comune, conclusa con il tragico suicidio di lei. Claude Pujade-Renaud, una delle più amate scrittrici francesi, racconta questa storia straordinaria e tragica in una sorta di "romanzo collettivo", dando voce e vita ai due poeti e alle tante persone che intorno a Sylvia il giaguaro e a Ted il bracconiere vissero cercando di avvicinarli e di amarli. Un romanzo vibrante, umano, a tratti straziante, sull'amore, la solitudine, la poesia, la vita e la morte.
Née en 1932, Claude Pujade-Renaud a étudié la danse contemporaine à Paris, Londres et New York (école de Martha Graham). Danseuse, chorégraphe et enseignante, elle a contribué à la diffusion de la danse moderne américaine en France. À l’âge de quarante ans, elle se tourne vers l’écriture, avec le soutien de son compagnon et écrivain Daniel Zimmermann. Elle publie son premier roman La Ventriloque aux éditions des Femmes en 1978 et crée avec lui la revue Nouvelles Nouvelles de 1985 à 1992. Ensemble, il publie en 1995 aux éditions Julliard, Les écritures mêlées, un livre écrit à quatre mains. On retrouve dans ses romans et nouvelles les thèmes de la création, notamment à travers la danse, la relation au corps, le deuil et la mémoire, et la présence forte des femmes. Ses nouvelles et romans ont été distingués par de nombreux prix littéraires dont le Goncourt des Lycéens pour Belle mère en 1994 et le prix de l’écrit intime pour Le Sas de l’absence en 1998. En décembre 1994, la Société des gens de lettres lui a décerné le grand prix Poncetton pour l’ensemble de son oeuvre. Claude Pujade-Renaud vit à Paris et se consacre entièrement à l’écriture.
Tak ťažký príbeh obsahom aj kompozíciou a pritom sa to tak dobre čítalo. Ťaživosť a smútok prenikajú každou vetou. Založené na skutočných udalostiach, snažiace sa o priblíženie k realite toho, čo sa udialo v trojuholníku Hughes, Plath a Wevill, nenecháva na pochybách, ako blízko ma genialita a výnimočnosť blízko k osamelosti a depresii.
Mala som celkom vysoké očakávania, pretože som mala pocit, že knižka je v mojom okolí dosť dobre prijímaná. Navyše, téma je atraktívna, hoci nie som vo fanklube Sylvie Plathovej. Super je, že knižka sleduje príbeh ďalej a venuje sa aj Assii Wevillovej. Príbeh je rozpovedaný z pohľadu hlavných aktérov, ich rodinných príslušníkov, priateľov, susedov, známych a potom jedného koňa a jedného medveďa. Bez tých zvierat by sa to podľa mňa zaobišlo, ale beriem to ako detinskú roztopaš.
Hra s postavami dáva knihe živosť a závratné tempo. Pasáže sa rýchlo, občas na mňa až prirýchlo striedajú, vždy sú zacielené na našich hrdinov, žiadne dlhé opisy či rozpisovačky o príbehoch, ktoré by neprežívali Sylvia, Ted, Assia. Analýzy a dojmy, postrehy sú vždy vložené do úst konkrétneho rozprávača - sú jednoduché a motivované vzťahom, ktorý k našim hrdinom ten-ktorý rozprávač má.
Najmä zo začiatku som žasla nad maniermi červenej knižnice, do ktorého autorka pravidelne padá. Ako keby jediným spôsobom, ako opísať zamilovanosť, bol sladký pátos. Rozumiem zohľadneniu optiky - ružových okuliarov - zaľúbencov, ale to pre mňa netvorí dostatočné ospravedlnenie za všetky tie vášnivé objatia v ktorých milenci šťastne splynuli a na chvíľku našli pokoj - necitujem ale takto nejako si to pamätám. Keďže ide o spisovateľov, môžeme si rochniť v scénach, kde ešte upotení a lepkaví po sexe sa púšťajú do svojich básní, pričom, prirodzene, Ted sa na texty vrhá ako na Sylviu.
Pátosu sa autorka neubráni ani neskôr. Pátosu a lacnej hre s emóciami. Toto hovorí Sylvia: "moje dekorácie... tie šarlátové srdiečka, ktoré mohlo namaľovať naivným štetcom osemročné dievčatko, a nikto nevytušil, že zobrazujú srdce dieťaťa, ktoré otec v tom veku zradil. Každý ich pokladal za milé - alebo smiešne - a nikto, áno, nikto si nevšimol, že krvácajú! Ani moja matka, ani Ted. Ani prechodne ubytovaní hostia." Pritom aspoň tí letmí známi si to mohli všimnúť, že.
Ďalší silný mínus tvoria klišé úsudky autorky o mýtizovaných umelcoch. Táto pasáž sa týka toho, ako Ted vysvetlí deťom Sylviinu smrť: "Nie, človek zaľúbený do jazyka, básnik, ktorý je majstrom v ovládaní slova, si nevie predstaviť, že by vôbec niekedy našiel výrazy, ktorými by svojej dcére a svojmu synovi vyrozprával tú noc..."
Zaujímavé je, že zásadné udalosti - samovraždy napríklad - sú opísané len z pohľadu druhých, nie priamo aktérmi, resp. aktérkami. Tieto exponované momenty tak ostávajú za zavretými dverami - ako keby si autorka knihy pre istotu dala pozor, a nechcela sa púšťať do priveľkého sústa.
Povedala by som, že spôsob výberu udalostí, ktoré majú ilustrovať životy Teda a Sylvie sú poväčšinou vybrané vyslovene lacno - zaľúbenosť vidíme ilustrovanú prechádzkou v lese, kde na konci Ted privolá sovu, či sladkou dovolenkou v Španielsku. Žiadny priestor pre bežné situácie, všetko musí byť fotogenické.
Aj rozchod Sylvie a Teda je pre mňa nevyužitou pasážou - na ktorú som práve bola zvlášť zvedavá. Tedove dilemy, váhanie medzi ženami - to všetko si môžeme len predstavovať. Ted v knihe vystupuje len na ceste z bytu do domu, stretávajúc sa so Sylviou, prechádzajúc sa v ZOO s deťmi. Ako uvažuje? Nevieme. Vôbec netušíme. Občas o ňom debatujú kamaráti, uvažuje Sylviina matka, ale samotný Ted je neprebádané územie. Do jeho úvah nás autorka pozve, len keď vcelku predvídateľne komentuje svoj smútok zo smrti Sylvie a keď spravuje jej pozostalosť.
Asi najlepšie je vyriešená je postava Assie. Jej psychológia dáva zmysel, pôsobí veľmi ľudsky a uveriteľne. Samozrejme, keď dôjde na plyn, autorka sa opäť decentne vzdiali.
Nech nie som taká negatívna - bolo super si po čase prečítať knižku čo odsýpa. Škoda, že za to treba platiť urputnou snahou vytesniť vety ako: "vkĺzli do stanu, potom Ted do Sylvie."
Výborná kniha. Skvele napísaná, výborne preložená, o skutočných osobnostiach literárneho sveta, ktorých životné príbehy sú presne z kategórie tak pritiahnutých za vlasy, až musia byť skutočné... Plathovej román mám už asi desať rokov na poličke na prečítanie, touto knihou však zásadne poskočil na popredné miesta. Viac takto umne spracovaných biografických románov.
Tiež sa vám stáva, že začnete čítať knihu, hneď na začiatku zistíte, že je to dokonalá kniha vo všetkých ohľadoch, tak sa brzdíte (myslíte na niečo asexuálne, alebo nechutné, haha), aby ste ju rýchlo neprečítali a boli s ňou čo najdlhšie? No tak toto bola presne tá kniha.
La storia mi è piaciuta, il modo di narrarla un po' meno. Ted e Sylvia, entrambi poeti e amanti della letteratura, si incontrano e si amano in modo direi quasi primordiale. Lui è un bracconiere inglese lei un'americana problematica con un tentato suicidio alle spalle e la perdita prematura del padre. Si butta a capofitto in questa improbabile relazione fatta di figli, poesia e vita allo stato brado. Storia narrata a più voci, per questo poco comprensibile. Versione romanzata della biografia di Sylvia Plath, basti dire che ho capito molto di più da Wikipedia sulla sua vita che dalla lettura confusa di questo libro. Un peccato perché ne sarebbe potuto venir fuori qualcosa di meglio.
Ťažko komponovaný príbeh rozpráva mnohými hlasmi o troch (či štyroch, ak rátame aj najtichšiu, najnenapadnejsiu postavu, ktorá ale tvorí neodmysliteľnú súčasť toho príbehu nielen tým, že ho na posledných stranách uzatvára) postavách. Ide o milostný trojuholník //stvoruholnik// slávnej spisovateľky Silvie Plathovej, jej manžela a spisovateľa Teda Hughesa a umelkyne Assie Wevillovej, ktorých obrovský talent bol, zdá sa, ich životným prekliatím. Príbeh komponovany do druhej polovice 20. storočia je životopisným romanom, ktorý autorka knihy zvládla bravúrne. Kniha sa nečíta ľahko, spočiatku sa mi do nej veľmi nechcelo, no dráma, ktorá sa niesla od začiatku až po koniec a udalosti, ktoré naberali rýchly spád, zapríčinili, že posledné strany som zhltla naraz a nenásytne. Tak nenasytne, ako sú opísané zvieracie túžby troch ľudí, ktorých k sebe ťahala láska a eroticka príťažlivosť, ktorú, zdá sa, nedokázali ovládať.
Okrem bravurneho využívania mnohých hlasov v knihe (okrem hlavných postáv mikropribehy patrili aj matke, sestre, otcovi, pestunkam, psychologičke, susede, ...) som si “zgustla” aj na pestrosti autorkinho jazyka a krásnych opisoch často dramatických, smrťou presytenych momentov.
PS: knižku som dostala do daru (ďakujem zo srdca, Tomáš!) za tých najmilších okolnosti a len tak,, sama by som na ňu zrejme nenatrafila. No ak by som sa mala rozhodnúť, či ju čítať znova, odpoved by bola jasne ÁNO a pekne pomaly.
I was first introduced to the story of Sylvia Plath and Ted Hughes by this book. I enjoyed the way that the author described with her own unique way, the hapennings, the connection with animals and the whole story of the main characters. It's a good book I recommend it!
Cela faisait excessivement longtemps qu'un livre ne m'avait pas autant séduite et surprise. Il était dans ma bibliotheque depuis bientot deux ans et la couverture m'avait complètement dissuadée de le lire, comme quoi il ne faut pas se fier aux apparences. Je ne connaissais rien de Ted Hugues et Sylvia Plath, je ne suis même pas particulièrement touchée pas le poésie que je trouve souvent pompeuse et triste, mais cette semi biographie m'a enchantée. J'ai adoré le vocabulaire employé, les caractères,la facon d'ecrire de l'auteur. J'ai ete surprise de bout en bout et je me suis meme fait la reflexion que j'avais oublie a quel point la lecture pouvait être agréable. Non pas que je ne lise que des choses sans intérêt, mais dans ce livre la poesie se mêle au réel et vous fait passer un moment inoubliable.
bol ted huges naozaj pytliak? do akej miery mozeme ovplyvnit zivoty ludi okolo nas? vela otazok a malo odpovedi, o kazdej z nich sa oplati premyslat kazdy den. tragedia troch rodin prepletenych dokopy v smrtelnom objati.zaujimave je aj nenasilne nahliadnutie do zivota basnikov a poetiek cez oci ich blizkych. konflikt ich vlastneho pohladu na samych seba s pohladom suseda, matky, brata alebo opatrovatelky, vytvara sirokouhlu perspektivu. ak sa aj niekomu chce sudit pytliaka, neverim, ze to po tejto knihe dokaze. aspon nie bez zaverecneho "alebo?".
Un roman sur le couple de poètes Julia Plath et Ted Hughes qui ne donne pas envie de découvrir leurs oeuvres. Je me suis profondément ennuyée avec ce livre où la psychanalyse est à mon humble avis trop présente. Un livre qui se veut une tragédie (racinienne) mais qui vire à l'ennui tout simplement. Dommage.
Really thrilling and embracing book of great love(s), great lives, great death(s) and great literature. Sometimes I felt bit lost in so many voices and styles of writing and also yearned for more poetry and less description...