What do you think?
Rate this book
Fedor Gál: Ešte raz a naposledy; Koniec príbehu
Fedor Gál patrí k najznámejším intelektuálom na Slovensku a v Česku, ktorý sa už desaťročia razantne vyjadruje k veciam verejným. Teraz vychádza takmer tristostranová kniha rozhovorov s množstvom archívnych fotografií o celom jeho živote s názvom Ešte raz a naposledy a podtitulom Koniec príbehu. On sám ju označil ako svoj testament s tým, že je čas posunúť štafetu iným.
Fedora spovedal novinár, víťaz štyroch Novinárskych cien v kategórii Najlepší rozhovor, Karol Sudor. Výsledkom je materiál, v ktorom sa Fedor, okrem iného, prvýkrát v živote vyjadruje aj k veciam, o ktorých vždy mlčal – k súkromiu, vlastným trápeniam, pochybnostiam a zlyhaniam, ale aj k svojim trinástym komnatám.
Rozsiahle state sú venované aj revolúcii v roku 1989 a obdobiu po nej, kde Fedor detailne vysvetľuje vnútorné spory a pnutia vo Verejnosti proti násiliu, alebo dôvody, pre ktoré revolucionári nemohli postupovať inak.
Fedor sa narodil v koncentračnom tábore a vyrastal v podhradí vedľa geta bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. V roku 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu. Ľudia ho milovali, chodili mu tisícky ďakovných listov. Medzi nimi aj také, v ktorých rodičia sľubovali, že svojmu synovi dajú meno po ňom.
Dlho to netrvalo, a čoskoro mu tí istí ľudia začali pľuť do piva aj do tváre. Nadávali mu do „židákov“ a zradcov národa, v listoch mu želali smrť. Keď sa už nemohol po uliciach pohybovať bez toho, aby ho niekto verbálne či fyzicky nenapadol, presťahoval sa do Prahy, kde žije dodnes.
V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy.
Kniha Ešte raz a naposledy s podtitulom Koniec príbehu podrobne reflektuje celý jeho život po vojne, v uvoľnených 60. rokoch minulého storočia, ktoré v roku 1968 zastavil vstup okupačných vojsk do krajiny, vedecké začiatky v 70. rokoch, úspechy a neúspechy, odchod do politiky, útek z nej, svoju (ne)schopnosť podnikať, radosť z nakrúcania filmových dokumentov, ale aj strach z toho, či sa nevracajú časy temna spred druhej svetovej vojny.
Nevyhýba sa ani témam dneška, s Karolom Sudorom debatujú o extrémizme, multikulturalizme, národovectve, o populizme, o hraniciach medzi privátnym a verejným, o dnešných politikoch, o tom, či bol rozpad Československa chybou, o Rusku, náboženstvách či o médiách.
V závere sa Fedor Gál vyrovnáva so svojím životom a premýšľa o smrti. Rozpráva o svojom súkromí, o tom, ako staroba mení jeho samotného, ale aj jeho okolie, o zdraví a chorobách, o kreativite ako elixíre života. Čo tu po ňom ostane?
Rozhovor do knihy výnimočne poskytla aj Irena Gálová, Fedorova manželka. Stalo sa tak, hoci dodnes žiadnemu novinárovi nepovedala viac ako jednu vetu. A osobný pohľad na Fedora Gála v knihe prinášajú aj jeho piati blízki priatelia – psychiater Peter Pöthe, literárny vedec a politik Peter Zajac, novinár Štefan Hríb, výtvarník a sochár Fero Guldan a novinár a scenárista Eugen Gindl.
Fedora spovedal novinár, víťaz štyroch Novinárskych cien v kategórii Najlepší rozhovor, Karol Sudor. Výsledkom je materiál, v ktorom sa Fedor, okrem iného, prvýkrát v živote vyjadruje aj k veciam, o ktorých vždy mlčal – k súkromiu, vlastným trápeniam, pochybnostiam a zlyhaniam, ale aj k svojim trinástym komnatám.
Rozsiahle state sú venované aj revolúcii v roku 1989 a obdobiu po nej, kde Fedor detailne vysvetľuje vnútorné spory a pnutia vo Verejnosti proti násiliu, alebo dôvody, pre ktoré revolucionári nemohli postupovať inak.
Fedor sa narodil v koncentračnom tábore a vyrastal v podhradí vedľa geta bez otca, ktorého tesne pred koncom vojny zastrelili na pochode smrti. V roku 1989 sa stal popredným revolucionárom a neskôr aj šéfom Verejnosti proti násiliu. Ľudia ho milovali, chodili mu tisícky ďakovných listov. Medzi nimi aj také, v ktorých rodičia sľubovali, že svojmu synovi dajú meno po ňom.
Dlho to netrvalo, a čoskoro mu tí istí ľudia začali pľuť do piva aj do tváre. Nadávali mu do „židákov“ a zradcov národa, v listoch mu želali smrť. Keď sa už nemohol po uliciach pohybovať bez toho, aby ho niekto verbálne či fyzicky nenapadol, presťahoval sa do Prahy, kde žije dodnes.
V Česku podnikal, bol pri zakladaní televízie Nova, vďaka čomu sa stal milionárom, postupne však o peniaze prišiel. Nikdy neprestal písať, viesť dialóg a vyjadrovať sa k aktuálnym témam, pridal aj angažovanie sa v prospech spravodlivosti a nakrúcanie dokumentárnych filmov na citlivé témy.
Kniha Ešte raz a naposledy s podtitulom Koniec príbehu podrobne reflektuje celý jeho život po vojne, v uvoľnených 60. rokoch minulého storočia, ktoré v roku 1968 zastavil vstup okupačných vojsk do krajiny, vedecké začiatky v 70. rokoch, úspechy a neúspechy, odchod do politiky, útek z nej, svoju (ne)schopnosť podnikať, radosť z nakrúcania filmových dokumentov, ale aj strach z toho, či sa nevracajú časy temna spred druhej svetovej vojny.
Nevyhýba sa ani témam dneška, s Karolom Sudorom debatujú o extrémizme, multikulturalizme, národovectve, o populizme, o hraniciach medzi privátnym a verejným, o dnešných politikoch, o tom, či bol rozpad Československa chybou, o Rusku, náboženstvách či o médiách.
V závere sa Fedor Gál vyrovnáva so svojím životom a premýšľa o smrti. Rozpráva o svojom súkromí, o tom, ako staroba mení jeho samotného, ale aj jeho okolie, o zdraví a chorobách, o kreativite ako elixíre života. Čo tu po ňom ostane?
Rozhovor do knihy výnimočne poskytla aj Irena Gálová, Fedorova manželka. Stalo sa tak, hoci dodnes žiadnemu novinárovi nepovedala viac ako jednu vetu. A osobný pohľad na Fedora Gála v knihe prinášajú aj jeho piati blízki priatelia – psychiater Peter Pöthe, literárny vedec a politik Peter Zajac, novinár Štefan Hríb, výtvarník a sochár Fero Guldan a novinár a scenárista Eugen Gindl.
296 pages, Hardcover
Published September 8, 2017
5 people are currently reading
47 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 5 of 5 reviews
December 27, 2017
Z podčiarknutých viet vyberám: "Duch dnešnej doby mi naozaj pripomína to najhoršie z 20. storočia. Paralely nevidí len slepý. Mne to nedá spať, preto sa tak desím nacionalizmu a exaltovaného národovectva. Preto ma dráždi to kvázi vlastenectvo, čo najhlasnejšie zaznieva z úst ľudí, ktorí sú málo inteligentní, málo empatickí, zato strašne agresívni a grobianski. Mám nebodaj dúfať, že sa nič nestane, lebo sú to chuji? Naopak, mňa to priam aktivizuje, preto stále píšem a verejne vystupujem.
March 26, 2018
Vaham medzi 3 a 4 hviezdickami, ale kedze som v podstate altruista, hoci hasterivy (zeby ako Fedor Gal?) dam 4. Autobiograficky rozhovor je tazky zaner a aj tu su casti (hlave ku koncu), kde uz je to cele len tak z povinnosti. Mozno by pomohlo nechat to niekde trochu odlezat a koniec skusit neskor, s odstupom. A tiez zeditovat (niektore myslienky sa opakuju, aj viackrat a ine veci mozno chybaju). O Fedorovi Galovi viem viac ako predtym, hoci zdaleka nie tolko, akoby som po tak dlhom rozhovore chcela. Mozno sa zda, ze rozprava vela, ale pod kozu sa mu dostat asi tazko. Kazdopadne, ako vzdy, respekt Karolovi Sudorovi za jeho pracu. Lebo frflat vie kazdy, pisat len niekto.
June 27, 2018
Priamy človek. S chybami, ale hlavne cnosťami. Nie vždy s ním musíte súhlasiť, ale rozumiete jeho argumentom a vážite si, že bol pri tom, a neuhol (a neuhýba). Nepasuje sa za vševeda, ale zo svojich názorov neustupuje. Stále ma čo povedať slovenskej spoločnosti.
Karol Sudor dostál svojej povesti, nebojí sa pýtať otázky, o ktorých ste dovtedy nevedeli, že ste na ne vlastne chceli poznať odpoveď.
Karol Sudor dostál svojej povesti, nebojí sa pýtať otázky, o ktorých ste dovtedy nevedeli, že ste na ne vlastne chceli poznať odpoveď.
January 26, 2018
Až vďaka tejto knihe som detailnejšie spoznal Fedora Gála, jeho dejiny a myšlienkový svet. Väčšina knihy ma zaujímala a bavila, i keď na konci som to dočítal už len z povinnosti.
Začnem tým, čo ma nebavilo. Nebavil ma záver knihy, teda takmer celá kapitola nazvaná Mudrovanie. Takmer celá píšem preto, lebo jej posledných dvadsať strán, ktoré sa venovali starobe a zhodnoteniu života boli silné. No časti o národnej hrdosti, multikulturalizme a východných náboženstvách fakt neboli mojou šálkou kávy.
Časť o národnej hrdosti a multikulti mi pripadala prešpekulovaná, či preracionalizovaná. Neviem na to nájsť dobrý výraz. No určite sa mi v tomto smere viac páči prístup C.S. Lewisa. Áno, byť hrdí na to, že som sa zhodou okolností narodil na Slovensku a hovorím po Slovensku znie divne. Ale na rozdiel od Gála mi príde normálne byť na to (zdravo) hrdý. Ja to vnímam tak, že som hrdý na dejiny mojej krajiny, teda na prácu a obetu mojich predkov. Mimochodom myslím si, že on niečo podobné cíti voči Izraelu, len si to zdráha priznať. O multikulti len toľko, že mi tiež pripadá šialené nechávať ľudí umierať na hraniciach. No na druhej strane si nemyslím, že ochrana kultúry je blbosť a, že sa to vzájomne s pomocou utečencom vylučuje.
Čo sa týka východnej spirituality, tá časť mi prišla ťažko uchopiteľná, či zrozumiteľná. Možno si to ta vyžadovalo lepšiu prácu od Karola Sudora. A možno je to aj preto, lebo východná spiritualita mi príde osobne dosť kravina (najmä keď sa dostaneme k morálnym otázkam).
A už konečne k tomu, čo sa mi páčilo. Tým bolo vlastne skoro všetko ostatné. Páčili sa mi kapitoly o Fedorom detstve a mladosti. Vôbec nepôsobili silene (ako to v niektorých podobných knihách býva), naopak, časť o koncentračných táboroch a vysporiadávaní sa jeho rodiny, i Fedora osobne s tým všetkým bolo veľmi silné.
Kapitoly venujúce sa nežnej revolúcií a rokom po nej boli super. Aj keď si myslím, že o tom období viem viac ako priemerný Slovák, predsa len mi to dalo množstvo nových informácií a reálnejší a triezvejší pohľad na celú vec.
Silná, inšpirujúca a motivujúca bola aj kapitola o aktivitách typu pomoc Natálke, či točenie filmov a pod. A vtipno-poučná bola aj kapitola o podnikaní, zbohatnutí a následnom minutí všetkých miliónov z predaja Novy.
Vyzdvihnúť treba aj top prácu Karola Sudora. Perfektne pripravený, kladie super otázky, nedá sa len tak odbyť, problému ide po krku. Jeho podiel na tom, že tá kniha je tak dobrá je obrovský.
A na čo som osobne prišiel pri čítaní tejto knihy? Bolo to prvý krát, kedy som nahliadol do duše a mysle žida žijúceho na Slovensku. A musím napísať, že to nebol radostný pohľad, čo mi je úprimne ľúto. Fedor, je mi trápne za všetky tie urážky, ktoré sa vám pre váš pôvod dostalo. Prepáčte.
Druhá vec je táto- je to po sebe druhá kniha liberálneho autora, ktorú som čítal a ktorá sa dotýka národnostnej otázky. Po ich prečítaní som zistil, že asi chápem národnú hrdosť ináč ako naši liberáli. Teraz musím nájsť korene toho, prečo je to tak.
Začnem tým, čo ma nebavilo. Nebavil ma záver knihy, teda takmer celá kapitola nazvaná Mudrovanie. Takmer celá píšem preto, lebo jej posledných dvadsať strán, ktoré sa venovali starobe a zhodnoteniu života boli silné. No časti o národnej hrdosti, multikulturalizme a východných náboženstvách fakt neboli mojou šálkou kávy.
Časť o národnej hrdosti a multikulti mi pripadala prešpekulovaná, či preracionalizovaná. Neviem na to nájsť dobrý výraz. No určite sa mi v tomto smere viac páči prístup C.S. Lewisa. Áno, byť hrdí na to, že som sa zhodou okolností narodil na Slovensku a hovorím po Slovensku znie divne. Ale na rozdiel od Gála mi príde normálne byť na to (zdravo) hrdý. Ja to vnímam tak, že som hrdý na dejiny mojej krajiny, teda na prácu a obetu mojich predkov. Mimochodom myslím si, že on niečo podobné cíti voči Izraelu, len si to zdráha priznať. O multikulti len toľko, že mi tiež pripadá šialené nechávať ľudí umierať na hraniciach. No na druhej strane si nemyslím, že ochrana kultúry je blbosť a, že sa to vzájomne s pomocou utečencom vylučuje.
Čo sa týka východnej spirituality, tá časť mi prišla ťažko uchopiteľná, či zrozumiteľná. Možno si to ta vyžadovalo lepšiu prácu od Karola Sudora. A možno je to aj preto, lebo východná spiritualita mi príde osobne dosť kravina (najmä keď sa dostaneme k morálnym otázkam).
A už konečne k tomu, čo sa mi páčilo. Tým bolo vlastne skoro všetko ostatné. Páčili sa mi kapitoly o Fedorom detstve a mladosti. Vôbec nepôsobili silene (ako to v niektorých podobných knihách býva), naopak, časť o koncentračných táboroch a vysporiadávaní sa jeho rodiny, i Fedora osobne s tým všetkým bolo veľmi silné.
Kapitoly venujúce sa nežnej revolúcií a rokom po nej boli super. Aj keď si myslím, že o tom období viem viac ako priemerný Slovák, predsa len mi to dalo množstvo nových informácií a reálnejší a triezvejší pohľad na celú vec.
Silná, inšpirujúca a motivujúca bola aj kapitola o aktivitách typu pomoc Natálke, či točenie filmov a pod. A vtipno-poučná bola aj kapitola o podnikaní, zbohatnutí a následnom minutí všetkých miliónov z predaja Novy.
Vyzdvihnúť treba aj top prácu Karola Sudora. Perfektne pripravený, kladie super otázky, nedá sa len tak odbyť, problému ide po krku. Jeho podiel na tom, že tá kniha je tak dobrá je obrovský.
A na čo som osobne prišiel pri čítaní tejto knihy? Bolo to prvý krát, kedy som nahliadol do duše a mysle žida žijúceho na Slovensku. A musím napísať, že to nebol radostný pohľad, čo mi je úprimne ľúto. Fedor, je mi trápne za všetky tie urážky, ktoré sa vám pre váš pôvod dostalo. Prepáčte.
Druhá vec je táto- je to po sebe druhá kniha liberálneho autora, ktorú som čítal a ktorá sa dotýka národnostnej otázky. Po ich prečítaní som zistil, že asi chápem národnú hrdosť ináč ako naši liberáli. Teraz musím nájsť korene toho, prečo je to tak.
January 3, 2021
Na túto knihu ma zlákal FB priateľ. Bola v nej možno jedna múdra myšlienka relevantná pre mňa, aj informácie o nežnej, ale kniha na mňa pôsobila ako jedno veľké bremeno a Fedor ako týpek, ktorého chceš obísť, lebo je čudák, čo aj on o sebe vie. Sudor kladie fajn otázky, respondent občas cudne odpovedá. Kniha nebola zlá, ale šiel z nej skepticizmus a negativita.
Displaying 1 - 5 of 5 reviews