Debutová básnická zbierka filmového a televízneho scenáristu a režiséra Michala Baláža Ø je súbor básní, ktoré vznikali počas jeho polročného pobytu v Nórsku, kde si formou poézie pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných vplyvov (polárna noc, nehostinné počasie, majestátna príroda, tvorivý blok v písaní celovečerného scenára, samota a odlúčenie, život takmer mimo civilizácie) písal istý druh „emočného denníka“, „arteterapie“. Základným kameňom rukopisu sú teda vybrané básne z tohto obdobia, doplnené o básne, ktoré vznikali v mesiacoch po návrate a tematicky s nimi súvisia. Hlavnými témami sú univerzálna osamelosť ľudského jedinca, nepatrnosť človeka v porovnaní s vecami, ktoré ho presahujú – človek vs. vesmír, konečnosť vs. nekonečnosť, smrteľnosť vs. nesmrteľnosť, samota vz. vzťah...
Dôležitou sprievodnou témou je snaha o kritický pohľad na konzumný spôsob života s povrchnými vzťahmi a nejasnými, často deformovanými hodnotami. Básne sú rozdelené do štyroch kapitol, symbolizujúcich štyri stupne a druhy samoty: ja vo svete, svet vo mne, ja v tebe, ty vo mne. Názov zbierky má dvojitý význam: jednak je to písmeno nórskej abecedy a tiež grafický symbol či značka – kruh preškrtnutý čiarou. Kruh ako nekonečno, cyklus, diera, slučka, prázdno, nula, otvor a „prečiarknutie“ ako negácia, predelenie, rozpolenie/rozpoltenie...
Vyštudoval scenáristiku, dramaturgiu a hranú réžiu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Počas štúdia nakrútil krátkometrážne filmy Havran (2008), Monštrum (2009), Druhý pokus (2011), Jantárová cesta (2011) a Bastard (2013).
V roku 2015 režíroval film o smrti Ľudovíta Štúra s názvom True Štúr. Je víťazom mnohých literárnych súťaží v tvorbe poézie aj prózy (Literárna Senica, Cena Rudolfa Fabryho, Poviedka…). V roku 2018 sa stal laureátom medzinárodnej súťaže Básne SK/CZ. Knižne debutoval roku 2016 zbierkou básní s grafickým názvom ø.
Veľmi veľa balastu, zrejme poloautomatického písania, kniha výrazne na rozhraní kalambúrov, hravých introspekcií, denníčkových písačiek (o láske, pocitoch, sebe samom) a... skutočnej poézie. Tá sa občas zablysne, skôr zriedka ako často, no keď sa zjaví, naozaj poteší. Posúďte sami:
ALL YOU CAN EAT
dostal som motýľom po papuli a z môjho ega vyrástla ruža
ľudia z okolo- idúcej električky si na mňa začali ukazovať prstom
mysliac si že je to vagína
Toto je podľa mňa seriózne najlepšia báseň v celej knihe. Nahlas som sa pri jej čítaní rozosmiala. Uznajte: len málokto má toľko sebareflexie ako autor v tomto koncentrovanom texte plnom významu a jasu.